Earth's Clock of Life

230 km blavan

to je akoze z blavy? :lol:

Balvan samozrejme :lol:

Preklepy si vždy všimnem ale toto mi uniklo :)

Ale aj tak mám pocit že niekto mi to tu dodatočne vyeditoval v snahe zdiskreditovať ma :)

Nechapem coho sa bojite :lol: Tak ci tak raz skapeme a potom nam to uz bude jedno :)

Polaris máš pravdu, ale mňa vždy vydesí myšlienka že čo ak raz prestane existovať aj vesmír. Veď predtým než bol, bolo NIČ, proste nič.....dokonca ani len to nič nebolo! A keď prestane existovať tak zase bude to "nič"... Nebude fórum, nebude počítač, nebude telka, nebudú ľudia, planéty, galaxie..... len prázdno :lol:

A trapilo ta to predtym? :lol: Ked uz existujeme, tak koli asik niecomu. A ked na to nedojdeme...dojdeme na to ked umreme. A naco sa o tom dalej bavit? Zijeme si svojim zivotom...tak ako kazdy a tak ako kazdy aj skapeme. Potom ta uz nebude nikdy trapit forum, PC a ani nic ine...dokonca mozno ani laska...co by uz bolo ale fakt dost krute :)

 

A take veci, ze budem robit vsetko pre to, aby si ma vacne zapamatali...bolo by to platne jedine vtedy, keby nasa rasa nikdy nevymrela, ale aj tak...co mas z toho ty? Bude ta to trapit? Mozno sa nad tym zasmejes...a ja neviem co....mozno nikdy neopustime planetu a vsetko na co sme dosli zhori spolu so slnieckom ked pekne spravy KABOOOM.

 

Cely tento vesmir a zivot je jedna velka zahada a nikdy tomu nepochopime, tak naco sa to snazit pochopit...zistis snad niekedy co sa skryva za hranicami vesmiru? :) Ja si myslim ze nie a myslim si, ze na to ani nikdy neprideme.

Mne sa to zda celé ako jedna veľká irónia. Bojíme sa pred armaggeddonom z vesmíru, ale pritom na Zemi máme toľko zbraní hromadného ničenia, že by spolu dokázali zničiť Zem aj niekoľko krát... A stačí na to jeden pokyn nejakého šialenca a máme "oheň na streche". Malá ukážka tých "zopár výbuchov": http://www.youtube.com/watch?v=B-hd8AWIyKs&NR=1

 

Nie som si istý, či nás zabije nejaký šuter, umierajúce slnko či nakoniec my samy a naše "hračky".

 

 

230 km blavan

 

to je akoze z blavy? :lol:

Áno, aj z blavy...

:)

 

Cely tento vesmir a zivot je jedna velka zahada a nikdy tomu nepochopime, tak naco sa to snazit pochopit...zistis snad niekedy co sa skryva za hranicami vesmiru? Ja si myslim ze nie a myslim si, ze na to ani nikdy neprideme.

A tu je odpoveď na tvoju otázku polaris: http://www.youtube.com/watch?v=broQIiBDchQ :)

... zase bude to "nič"... Nebude fórum, nebude počítač, nebude telka, nebudú ľudia, planéty, galaxie..... len prázdno :lol:

 

Ked uz existujeme, tak koli asik niecomu. A ked na to nedojdeme...dojdeme na to ked umreme. A naco sa o tom dalej bavit? Zijeme si svojim zivotom...tak ako kazdy a tak ako kazdy aj skapeme.

 

A take veci, ze budem robit vsetko pre to, aby si ma vacne zapamatali...bolo by to platne jedine vtedy, keby nasa rasa nikdy nevymrela, ale aj tak...

 

Cely tento vesmir a zivot je jedna velka zahada a nikdy tomu nepochopime, tak naco sa to snazit pochopit...zistis snad niekedy co sa skryva za hranicami vesmiru? :) Ja si myslim ze nie a myslim si, ze na to ani nikdy neprideme.

 

Mne sa to zda celé ako jedna veľká irónia. Bojíme sa pred armaggeddonom z vesmíru, ale pritom na Zemi máme toľko zbraní hromadného ničenia, že by spolu dokázali zničiť Zem aj niekoľko krát...

je mi celkom sympatické to trápenie sa dudojenky ... v jej veku sa tým trápi nejeden človek, uvedomenie si vlastnej drobnej existencie, nepredstaviteľnosť zániku všetkého, čo je naším vesmírom ...

po istom veku to prestane byť pálčivým problémom, ale je fajn, keď nad tým premýšľa ... preto máme rozum, aby sme ho používali, tak teda premýšľajme ... :)

 

Polaris, nie je vôbec isté, že existujeme asi kvôli niečomu ... keď už myslíš takto, tak aj ten vesmír a hviezdy, o ktoré má dudojenka strach, existujú kvôli niečomu ... obávam sa, že to tak nie je ...

hovoríš, že celý vesmír a život je jedna veľká záhada - ale to neznamená, že sa ani nemáme snažiť to pochopiť - môžeme tu potom žiť ako buriny, zrejme ani púpavu na lúke netrápi, kedy vesmír vznikol či kedy zanikne ...

 

a podľa teba sa všetci od prvého jaskynného maliara až po posledného filozofa snažia o niečo úplne zbytočné - jednoducho prijmime, že nejaký zmysel tu máme, a hotovo.

načo sa trápiť nejakým vznikom vesmíru, či hubbleovým teleskopom, či nejakým DNA či liečením chorôb či nebodaj nejakou láskou ... nepochopíme to, tak sa ani nesnažme ...

hm ;)

 

 

Verti ;) zbrane hromadného ničenia sú už trochu demodé ... zvykli sme si na ich prítomnosť a hrozbu, akurát nás to postraší, keď sa nejaký iránsky či kórejský pablb vyhráža atómom ...

armagedon a apokalypsa je naopak znovu v móde ... hovorím to bez irónie : tak ako nejaký magor môže rozpútať peklo na zemi, rovnako ho môže hocikedy rozpútať jeden zblúdilý vesmírny projektil ...

a napriek hollywoodskym veľkofilmom by sme boli prakticky bezmocní ...

 

vlastne je to dosť iracionálne, celý ten náš strach, ale vlastne pochopiteľný :

... aj keď Zem systematicky ničíme, je to náš dom - a máme len ten jeden, viac ich nemáme .

Pekne to povedal Carl Sagan vo svojej knihe Kozmos: Naša povinnosť prežiť nie je len našou vecou, ale vecou celého starého a nedozierného kozmu, z ktorého pochádzame.

 

Veľa ľudí je toho názoru, resp. si myslí, že ich zaujíma len to čo sa bytostne týka iba ich. Všeobecne si hovoria takéto niečo: "Dôležité je ako sa mám ja, a čo bolo pred tým a čo bude potom ma nezaujíma".

Mnohým je ukradnuté či v r. 2036 asteroid Aphophis narazí do Zeme alebo nie, je im ukradnuté či v r. 2100 voda z roztopených ľadovcov zatopí väčšinu súše na Zemi, alebo raz v budúcnosti svet zhorí v jadrovej vojne.

 

Život na Zemi je jedinečný. Nepoznáme inú planétu a iný svet kde by existoval život (možno na Marse, al o tom sa stále polemizuje). Život na Zemi vznikol veľmi dávno a dlhé veky bol na úrovni buniek a drobných organizmov. Niekoľkokrát v dejinách bol takmer zničený (najčastejšie pádmi asteroidov a následkov vyvolaných nimi), ale zakaždým sa dokázal pozbierať a existovať ďalej.

 

Keď sa objavili prví predchodcovia človeka, denno-denne museli bojovať o holé prežitie nielen proti divým zverom a prírodným katastrofám, ale aj chorobám, ktoré sa objavovali.

Vývoj človeka trval milióny rokov a napriek týmto nebezpečenstvám sa človek vyvinul v inteligentnú bytosť, ktorá dokáže vnímať a chápať vesmír.

Napriek tomu sa minulé generácie stále museli stretávať s katastrofami, ktoré ohrozovali ich existenciu, či išlo o choroby, hlad alebo vojny.

To že sme tu a môžeme sa zaoberať nad našimi nezmyselnými a ničotnými problémami môžeme ďakovať vytrvalosti a odhodlanosti prežiť nielen naším predchádzajúcim generáciám ale celému životnému druhu od samého počiatku.

Už len z úcty k nim, je udržať život pre ďalšie generácie na tejto planéte našou povinnosťou. Naša povinosť je prežiť a preto musíme spraviť všetko pre to, aby sme zabránili globálnému oteplovaniu, aby sme zabránili jadrovej vojne a aby sme zabránili zrážke Aphophisu (alebo iného balvana) so Zemou. Nechcel by som, aby generácia, ktorej súčasťou som aj ja, bola zapísaná v kronike vesmíru ako tá, ktorá mala všetko v rukách a nespravila nič pre to, aby pokračovala v tom, čo tu vzniklo pred 5 miliardami rokov.

pekne si to napisal Axel velmi dobre sa to cita a som velmi rad , ze nie som sam , co tak rozmysla . No napriek tomu sa ludsky jedinec , ako vrchol evolucie az prilis ponahla do zahuby pripravenej samým sebou, ak ovsem do vtedy nevyhynieme kozmickou katastrófou. Podla popisu v Svatom pisme to moze byť aj to .

Ďalší článok som našiel v mojom archíve, z marca 2005:

 

 

Na Zemi prebieha záhadný cyklus vymierania

 

Dvaja americkí bádatelia tvrdia, že masové vymierania pozemských organizmov prebiehajú v 62-miliónročných cykloch. Príčina je však nejasná.

 

Prečo práve 62 miliónov rokov?

 

Robert Rohde a Richard Müller z Kalifornskej univerzity v Berkeley dospeli k tomuto záveru na základe rozboru fosílií prevažne morských organizmov, ktoré sa hojne zachovali z posledných 542 miliónov rokov. Teda od takzvanej kambrickej explózie, búrlivého rozvoja mnohobunkových foriem života na Zemi. O svojich výsledkoch napísali v najnovšom čísle časopisu Nature.

 

Išlo o 36 380 rodov (zoskupení blízkych druhov) rozdielnych morských organizmov. Ukázalo sa, že rozsah ich vymierania kolísal s periodicitou približne 62 miliónov rokov. Táto oscilácia je štatisticky veľmi významná, určite to nie je obyčajná náhoda. Najviac sa prejavuje v prípade rodov, ktoré existovali iba počas časti intervalu od kambrickej explózie. Podľa autorov päť najväčších známych masových vymieraní organizmov na našej planéte (pred asi 440, 370, 250, 215 a 65 miliónmi rokov) predstavuje aspekty tohto cyklu. Okrem nich je známy rad ďalších, rozsahom menších vymieraní v "medziintervaloch". Príčina cyklu nie je jednoznačná. Prvoplánovo takejto dĺžke celkom nevyhovuje žiadna z dosiaľ predložených astronomických či geologických, tým menej biologických hypotéz. V 80. rokoch sa dosť diskutovalo o vesmírnej periodicite so zhruba polovičnou dĺžkou; no ani rôzne koncepcie, predložené na jej vysvetlenie (na vtedajšej diskusii sa intenzívne podieľal aj Müller) v tomto prípade celkom nevyhovujú.

 

Sedem možností

 

Obaja autori sa zmieňujú aspoň o siedmich možnostiach. Po prvé, opakujúce sa prechody slnečnej sústavy oblakmi medzihviezdnej látky, špirálovými ramenami Mliečnej cesty, alebo nejakou inou štruktúrou, ktorá by mohla periodicky narúšať Oortov oblak komét a periodicky vysielať spŕšku kometárnych projektilov k Zemi.

 

Po druhé, opakujúce sa vzdúvanie obrovských chocholov horúcej magmy v zemskom plášti.

 

Po tretie, oscilačné prechádzanie Slnka a jeho sústavy nad a pod rovinu Mliečnej cesty.

 

Po štvrté, veľmi dlhodobé cykly aktivity na povrchu Slnka.

 

Po piate, opakujúce sa zmeny prvkov obežného pohybu Zeme okolo Slnka.

 

Po šieste, Slnko má neviditeľného sprievodcu, "hviezdu smrti", ktorá svojím približovaním opakovane premiešava Oortov oblak.

 

Napokon po siedme, to isté, ale s obrovskou "planétou X".

 

Iste sa objavia ďalšie možné vysvetlenia. James Kirchner, takisto z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Anne Weilová z Dukeovej univerzity (tiež USA) v komentári v Nature citujú názor, že "najlepšie vedecké objavy sú také, ktoré viac otázok vyvolávajú, ako zodpovedajú". Druhá časť v tomto prípade určite platí. Uvidíme, či aj prvá.

 

 

Ani prehistorické krokodíly nezlikvidovali dinosaurov, aj keď, ako vidno na obrázku, sústavne sa o to snažili. Dinosaury však pred 65 miliónmi rokov predsa len vyhynuli. Podľa nového výskumu amerických vedcov sa najskôr stali obeťou periodickej udalosti, ktorá na Zemi prebieha každých 62 miliónov rokov.

 

Takže čo z toho vyplýva? Žijeme 3 milióny rokov nad "limit" Keď si predstavíme že ľudský druh je starý približne práve 3 milióny rokov, tak v podstate my by sme tu ani nemali byť! :lol:

 

 

 

Január 2005:

 

Príčina "Veľkého vymretia" v Perme

 

Autor: Marek Tyler 24.01.2005

 

 

Permské vymretie, ktoré nastalo pred 250 miliónmi rokov spôsobilo zánik 90 percent vtedajšieho morského života a skoro 75 percent pozemských rastlín a živočíchov.

 

Výskumníci na University of Washington skonštatovali, že príčinou tejto udalosti boli skleníkové plyny z masívnych vulkanických erupcií. Nepotvrdili žiadne dôkazy o tom, že by v tom čase nastal impakt kométy alebo asteroidu, čo sa pravdepodobne stalo pred približne 65 miliónmi rokov - v dobe, keď vyhynuli dinosaury.

 

"Veľké vymretie" sa odohralo na rozhraní periód Perm a Trias, keď ešte bola celá nadmorská zemská masa spojená do jedného veľkého superkontinentu - Pangaei. Výskumníci pri svojom skúmaní porovnávali vrstvy usadenín nájdené v Juhoafrickom Karoo Basin s podobnými vrstvami z Číny. "Morské vymretie a suchozemské vymretie vyzerajú byť simultánne, na základe geochemických dôkazov, ktoré sme objavili," potvrdzuje Pater Ward, paleontológ, ktorý viedol výskum. "Zvieratá a rastliny v mori alebo na súši vymierali v tom istom čase a evidentne z tých istých príčin - príliš veľa tepla a príliš málo kyslíku."

 

Na koniec tejto správy pripájam z iného zdroja tabuľku katastrof, ktoré postihli organický život na našej planéte. Posledná položka, s príčinou "človek", chýba:

 

Po prvé, opakujúce sa prechody slnečnej sústavy oblakmi medzihviezdnej látky, špirálovými ramenami Mliečnej cesty, alebo nejakou inou štruktúrou, ktorá by mohla periodicky narúšať Oortov oblak komét

tych struktur by ale muselo byt viac, pretoze jeden obeh trva 220mil. rokov, avsak preco by mali byt rozmiestnene priblizne rovnomerne pozdlz drahy Slnka?

 

 

Po šieste, Slnko má neviditeľného sprievodcu, "hviezdu smrti", ktorá svojím približovaním opakovane premiešava Oortov oblak.

Tato hviezda nazvana Nemezis, sa v sucasnosti uz v astronomii skor odmieta:

1. nepodarilo sa ju totiz doteraz objavit,

2. jej draha by musela byt velmi excentricka a teda by sa dostavala tak daleko od Slnka, ze uz by ju ovplyvnovali aj ine hviezdy a mohli by ju velmi lahko vymrstit zo sustavy

3. doteraz nepozname ziadny objekt, ktory by obiehal okolo Slnka s takouto periodou, maximalne niektore komety maju periody niekolko tisic rokov,

4. a to hlavne je ze ta periodicita nie je taka presna, tie intervaly kolisu medzi 27 a 143 mil. rokov a to tak velmi obezna doba kolisat nemoze

 

to iste, alebo podobne zrejme mozme tvrdit aj o tej planete

 

Nepotvrdili žiadne dôkazy o tom, že by v tom čase nastal impakt kométy alebo asteroidu,

z tej doby by bol zazrak, keby sa nieco naslo, uz ten 65mil. rokov stary bolo tazko najst a za 240mil. rokov musel byt zniceny tektonickou cinnostou, pravdepodobne padol do mora a ak porovnas mapu vtedajsieho a dnesneho sveta, pochopis, ze tam nemohol ostat

tych struktur by ale muselo byt viac, pretoze jeden obeh trva 220mil. rokov, avsak preco by mali byt rozmiestnene priblizne rovnomerne pozdlz drahy Slnka?

No keď si pozrieš obrázok typickej špirálovej galaxie tak si všimneš že ramená sú približne rovnomerne rozmiestnené :lol:

 

Tato hviezda nazvana Nemezis, sa v sucasnosti uz v astronomii skor odmieta:

1. nepodarilo sa ju totiz doteraz objavit,

2. jej draha by musela byt velmi excentricka a teda by sa dostavala tak daleko od Slnka, ze uz by ju ovplyvnovali aj ine hviezdy a mohli by ju velmi lahko vymrstit zo sustavy

Kľudne to môže byť nejaká malá "bludná" hviezda pohybujúca sa veľkou rýchlosťou naprieč Galaxiu. Ak sa dostane blízko k Slnečnej sústave tak svojou gravitáciou môže vymrštiť niekoľko komét z Oortovho oblaku. Napr. taká Barnardova hviezda má na to "vlohy".

No keď si pozrieš obrázok typickej špirálovej galaxie tak si všimneš že ramená sú približne rovnomerne rozmiestnené wink.gif

ano ale nasa galaxia ma dve ramena to znamena 110 mil. rokov, takze to nesedi