Trinásta komnata

poschovávame tam, čo nám je nepríjemné …

nechcem myslieť na všetky svoje chybné úsudky, na svoje sebectvo, na to, čo som pokazila, čo mohlo byť ináč, na blbosť, kvôli ktorej som vyplakala more, na trápenia kvôli veciam, ktoré nikdy nebolo v mojej moci zmeniť, hodiny bdenia, premýšľania nad tým, čo sa dalo ináč, prečo som povedala to, čo som povedala, každodenné hlúposti, …

v milých drobnostiach sa prehrabujem, nemilé ... zastrčím do šuflíka, dobre hlboko, zatvorím trinástu komnatu a schovám kľúč ...

nepomáha to

vždy niekde vykukne nejaká kostrička ...

 

myslíme si, že sa nám ubližuje ... vždy sa odvíja všetko od našej ctenej osoby, sme stredom vesmíru

 

povaha … svoju povahu nezmeníme, keď nám na tom priveľmi záleží, obrúsime, priostríme – s troškou irónie môžeme povedať, že podľa povahy …

píše sa sem tam o prerode osobnosti / otázka je – skutočne sa zmení vrodená povaha ? /, o páchaní zla aj dobra … niektoré dobro by bolo lepšie nespáchané ...

zlo v čistej podobe, prílišné dobro, robíme niečo preto, aby sme činili dobro, bez ohľadu na to, či to dobro ešte viac neublíži ...

 

zlo v každom z nás, pochybnosti, chybovanie, myšlienky černejšie než noc ...

 

ale … prekvapíme samých seba ? spravíme občas veci, ktoré nás samých prekvapia – je to odniekiaľ z hĺbky, vytryskne, potom nás to mrzí a nastupuje pocit viny ?

väčšina ľudí / môžem vôbec použiť slovo väčšina ? / takto funguje … nie je to ale z nás ? skutočne je to natoľko prekvapujúce ?… veď som to stále ja, moja povaha, len vystúpilo na povrch niečo, čo malo zostať v komnate a šuflíku … a možno moje podvedomie – či nadvedomie zapojilo obranný mechanizmus a veľmi dobre vedelo, čo robí … v tom okamihu

v nasledujúcom by to spravilo možno úplne ináč … a trpíme za to a nesieme ten náklad vo svojich šuflíčkoch celý život …

 

čo máme v tej trinástej komnate ?

Tajim mnoho veci, o niektorych nehovorim, o niektorych nehovorim nacisto s nikym. Skratka nerad vytahujem zle veci z minulosti a nerad na ne myslim. Co je v mojom vnutri? Extremny jin sa meni na jang a naopak. Je to tak, poznam to na sebe. Akokolvek sa snazim odolat, akokolvek sa snazim byt proti niektorym svojim veciam vo vnutri, niekedy sa najdu vonkajsie okolnosti, ktore na mna strasne tlacia, vtedy som protivny a s nikym nehovorim, maximalne tak 4 slova, dokonca s najlepsimi priatelmi.... Som to vobec este ja? Nie. Je to len nejaka forma. A predsa je to zo mna, odo mna, predsa sa to tyka mna. Vnutri mam niekedy pole neorane, snazim sa vsetko pochopit, vysvetlit, zatriedit. Ale hlbsie to s nikym nerozoberam, drzim skatulky v tichosti.

Nuz, ako chorche, su 2-3 veci, o ktorych sa nebavim vobec s nikym, dokonca ani sama so sebou. Neviem, ci su uzamknute v trinastej komnate, vyvstavaju predo mnou, kedykolvek trosku povolim, skor by som povedala, ze na kostricky su dost plne zivota, prenasleduju ma extremnou rychlostou.

Ale su to skor moje vlastnosti.

Zbabelost. Niekedy konat, postavit sa, ked mam, casto postavit sa sama za seba... zvlastne, postavit sa za inych a aj "vyfasovat" za inych, to nemam problem. Zbabelost rozhodnut sa, aj ked viem, ake rozhodnutie by bolo v urcitej situacii najlepsie, ale vidim dosledky, viem naozaj presne, ako sa kto bude citit, a nejako to neviem uniest.

Lenivost. Lenivost prave zmenit samu seba... pretoze si tiez kladiem otazku, do akej miery sa clovek moze zmenit.... a moja odpoved je vzdy znacne negativna. A napokon, lenovost je taka... pohodlna. A celkom uspesne sa za nu mozem skryvat. Casto je takou.... zabavnou odpovedou, ludia to tak chapu, smeju sa spolu so mnou.

No, zbabelost a lenivost su tou mojou trinastou komnatou.

Nedokazem tu vlastnost pomenovat, nazval by som ju zdrzanlivost, ale skor je to drzanie si nervov na uzde, ked uz-uz ide kyselina vybuchnut, drzi sa v zaludku a otravuje mi telo, mysel, vsetko. Nedokazem niekedy cloveku povedat do oci to, co si myslim, hoci by som mal. Neskor sa to ukaze ako mudry tah. Lenze mna to zvnutra velmi nici a niekedy nepoznam cestu von....

Jedna vec je, ze o nej nechceme hovorit pred druhymi, druha vec je ze nas 13 komnata moze nemilo prekvapit, stat sa neocakavanym atributom nasho JA. Moze sa ukazat kostricka, ktoru by sme cakali najmenej. Bol som par krat znechuteny sam sebou a viem ze este par krat budem. Raz konam instinktivne, raz racionalne, raz pocuvam "srdce". Pri spatnom pohlade sa tito "radcovia" nenavidia, vylucuju sa a v tom je problem, aspon teda u mna :lol:

 

Ale zlo vo mne pokladam za dolezitejsiu hodnotu ako dobro. Dobro ma uspava a uci zabudat. So svojim zlom sa musim mat na pozore a venovat sa mu.

Srdce uz radsej pocuvat nebudem, vzdy ma dostava do problemov, mozog je chladny, vypocitavy a vypocitatelny. Strasne nemam rad, ked sa mi do toho nieco zvnutra miesa. Akoby sa vo mne bili dva svety. Ale nechavam vyhodu tomu racionalnemu.

Prave to hovorim

 

po racionalnom zavere mozes prist na to (celkom racionalne :lol: ) ze si sa mohol rozhodnut inak, trebars aj srdcom. Plati to samozrejme aj naopak

Jedna vec je, ze o nej nechceme hovorit pred druhymi, druha vec je ze nas 13 komnata moze nemilo prekvapit, stat sa neocakavanym atributom nasho JA. Moze sa ukazat kostricka, ktoru by sme cakali najmenej. Bol som par krat znechuteny sam sebou a viem ze este par krat budem. Raz konam instinktivne, raz racionalne, raz pocuvam "srdce". Pri spatnom pohlade sa tito "radcovia" nenavidia, vylucuju sa a v tom je problem, aspon teda u mna :lol:

 

Ale zlo vo mne pokladam za dolezitejsiu hodnotu ako dobro. Dobro ma uspava a uci zabudat. So svojim zlom sa musim mat na pozore a venovat sa mu.

o tom trinásta komnata hlavne je ... postrkáme tam všeličo, čo nám je nepríjemné, s čím sa nevieme stotožniť ...

ale trinásta komnata nebola prázdna ani predtým

niečo v nej bolo, rástlo spolu s nami

rastiem, dospievam, skúšam svoje krídla, ale nezaháľa ani trinásta komnata ... niečo sa v nej zbiera, vidím okolo seba svet, ľudí, cítim, ukladám ...

a raz to vyskočí a udrie nás rovno medzi oči

jasné, že sme zo seba potom znechutení - dočerta, obraz, ktorí sme tak pracne maľovali svetu, sa obrátil ... či čo vlastne spravil ? nič ... na palete sme mali aj šedú aj čiernu a jednoducho sme urobili machuľu "nevhodnou farbou " ... ale tá farba tam bola ... v nás, niekde v trinástej komnate

 

zlo je vždy pôsobivejšie ako dobro

v hocijakom filme, knihe, v hre ... keď je niekto nekonečne dobrý, nikdy nemá takú silu ako zlo

pri najlepšej vôli ... ako postaviť proti sebe dobro a zlo, aby obraz zla v nás nezanechal hlbšie stopy ?

happyendom - jedine

lenže toto je život

 

nemalo by nás to prekvapiť , ale zato vždy znovu prekvapí ...

Nemyslim ze by sme do tych dvierok museli nieco strkat, rastie to s nami, tak ako pises. Netvrdim tiez, ze zlo je posobivejsie, len v kontexte sebareflexie ho vnimam ako dolezitejsie. S dobrom mozu navzajom koexistovat, ak sa najde stredna cesta (nie ta co v politike:) ) Netreba zapierat jedno ani druhe.

možno je to rozšuflíkované ... ja neviem

niečo rastie s nami a niečo tam s hanbou strkáme, aby nebolo na očiach a niečo , myslím, sa tam strká samo ...

je úplne jedno, ktorá varianta to je, aj tak raz kostra vyskočí a bací nás ...

 

to zlo a dobro ... nie, nejde o zapieranie, ani popieranie, človek, bežný človek, sa aj tak snaží voliť tú strednú cestu ...

balansujeme niekde na hrane, s rukami vystretými pred seba, aby sme neprapadli ... možno

 

nechcem démonizovať zlo, ani nie je - hm , poviem to ináč

vždy vieme oceniť dobro - keď je na mňa niekto dobrý, keď nečakane natrafím na človeka, ktorý mi pomôže, keď sa niekto na mňa usmeje .... poviem si, že ten človek bol zlatý, skutočne milý ... napríklad

 

keď natrafím na niekoho, kto je nepríjemný, spôsobil mi bolesť, bol nevrlý, neochotný, povedal niečo nepríjemné, bezdôvodne útočil, nadával, ..... ten človek sa dotkne u väčšiny z nás niečoho niekde hlboko

zlo zanecháva hlbšiu stopu

nebudeme sa nadúvať o pýchy, akí sme my len boli dobrí ... ale zloží nás, keď sme aj nechcene boli zlí ...

 

možno to je tiež to niečo, čo nám rastie v trinástej komnate, ukladá sa to tam, aby to vyskočilo, keď to nečakáme ... alebo keď je to najmenej vhodné ... a sme znechutení ...

Nieco na tom bude. Aj Freud tvrdil, ze zly umysel z mysle nevytesnime. Ak predsa ano, len sa transformuje a vide na povrch v inej podobe. -To iste plati asi aj o dobrom. Vysie som pisal o troch "radcoch" Nebudu to prave ID, ego a superego co nam radia? :lol: Vo Freudovom "kolaci" osobnosti to sedi. Ak ju rozdelime hladinou vedomia a podvedomia, tak sa kontury vysledku rysuju este zretelnejsie :) Ak si predstavime nasu osobnost ako stavbu, ktoru sme stavali cely zivot v interakcii s okolim - v zavislosti od jeho a neskor nasich priani, nejaky stavebny material sa nam musel zvysit. Nieco co sme nepovazovali za potrebne, mozno skor za odpudzujuce, ale formovalo nas to tiez (mali sme tie "tehly "v ruke, pohravali sme sa nimi), a je to kdesi schovane, len o tom nevieme a z dnesnej pozicie nasho ja ani nechceme vediet.

Hm, nie vsetko zlo je zlo v tom bazalnom slova zmysle, ma rozne podoby. Moje zlo, teda ta polovica jednej vlastnosti, ktoru mozno chapat ako dobru i zlu, podla potreby, ma pohana dopredu. Je to neutichajuci ohen, motor, zapalovac. Niekedy su z toho neprijemne efekty, ale ked to ma clovek pod kontrolou rozumu, tak sa to zvykne vysrstit spravnym smerom. Inak ked robili s Labusom rozhovor o jeho ulohe Rumburaka, tak povedal, ze dobro je jednotvarne, zlo ma mnoho tvari, preto moze byt putave. A v Star Wars sa stalo to, co sa stalo skoro mne. Tak dlho na mna dorazali negativne vplyvy, tak som citil, ze ma zlo chce na svoju stranu, ze som sa na chvilu podvolil, ale vratil som sa a som silnejsi. To je o vnutornom boji. Niekedy skratka treba prestat bojovat, treba si lahnut a oddychovat, teda nechat to urobit vnutro. Poslat posadku na breh nacerpat sily, hoci nepriatel je blizko, dokonca uz okupuje cast pobrezia. Treba sa vratit az ked clovek nacerpa sily na boj. Niekedy to trva den, niekedy tyzden, niekedy roky, pripadne nepriatel zvitazi, ale to uz nie je oddych, ale give up! Ale kedze vo mne drieme tvrdohlava selma....

v mojej trinástej komnate sú tri veci... týkajú sa lásky a milovania...

najradšej by som sa do tejto komnaty vložila celá ....

V tom pripade mam aj 14. a 15. komnatu, tam zatvaram podobne tematiky, o vsetkom ostatnom mozem aspon v minimalnej miere hovorit, ale tamtie dve zalezitosti su moja privatna vec a ked nahodou nieco presiakne, tak mam bud velmi dobry alebo velmi zly den.

môžeš ich mať aj desať, na podstate to nič nemení, chorche

"tie dve záležitosti" sú tvoja privátna vec, ako hovoríš, na to trinásta komnata je

je to privátna vec každého z nás, závisí len od človeka samotaného, jeho guráže, ochoty vyjsť na svetlo s privátnymi vecami

 

niet človeka, ktorý nemá nejakú oblasť citlivú na dotyk, niečo, čo neznesie svetlo...

v konečnom dôsledku je to presne rovnaké ako so všeťkými ostatnými "tajomstvami" v našom živote

to nie sú len vzťahy, to sme my, starí známi a nepoznaní

kdesi v hĺbkach sú ukryté veci, ktoré bolia, nútia civieť na plafón, v noci rátať hviezdy ...

ID, ego, superego, podvedomie, skryté zákutia, trinásta komnata, či to nazveme freudovsky či hocijako ináč, sme to my, naša myseľ a to, čo dokážeme spraviť - sebe, svojim spolublížnym, kamarátom, dokážeme milovať a zrazu je medu priveľa, odniekiaľ sa rozpleští hnusná čierna machuľa práve tam, kde som to nechcela ...

vyšla z hĺbok ega, z trinástej komnaty, ako pud sebazáchovy ? pretože ... prečo ?

Mozno je ta 13. komnata nejako rozdelena, alebo sa do dalsich vchadza cez 13. dvere.... Nie, to, co som nespomenul, to mam naozaj starostlivo zamknute. Mozno o tom sam nemam dost jasne predstavy a mozno to dokonca ani nedokazem pomenovat. Ale je to nieco vnutri. Skryva sa tam ludska dusa?

Tak v mojej 13. komnate sa nachádzajú tri veci. Jedna udalosť čo sa mi stala keď som mal 8, ďalšia hovadina ktorú som vyviedol v 14 to bolo asi fakt to že zlo vyšlo na povrch a ďalšia hovadina ktorú som spravil nedávno to tuším súvisi s egom. Toť vše aspoň myslím musel by som porozmýšlať čo tam mám ale tieto tri sú najhoršie. A keď sa ich niekto dozvie tak len vtedy keď budem na smrteľnej posteli.

Ja tajim vela veci... asi viac ako ich okoliu prezradzam. Vacsinou mam pocit, ze tym nebudem zatazovat nikoho, ked viem ze to nikoho aj tak nezaujima. Ale pred sebou sa snazim toho uzatvarat a tajit co najmenej. Stale si raz za cas, ked uz tie kostricky vystrkuju nohy, urobim poriadok v hlave a dusi, pootvorim tie dvierka na trinastej komnate a vyzeniem odtial aspon par kostriciek. V mojej tinastej komnate je zavrety cely moj pesimizmus... okuliare za ktorymi je cely svet este viac sedy, nezmysleny a az neprivetivy.Je tam vsetko moje sklamanie, nesplnene sny, hlupe slova, ktore nikdy nemali padnut, vsetky negativne zazitky, a tiez aj niekolko ludi, na ktorych ma boli mysliet...Co by sa stalo keby sme sa nebali pozriet zoci-voci tomu vsetkemu a so zdvihnutou hlavou vstupili do tej komnaty?

V 13. komnate netajím nič. Ale sú tam zamknuté veci, ktoré ovplyvnili môj život a bez nich by som bol niekde úplne inde, iný a medzi inými ľuďmi.

Ja by som povedal, že 13. komnata je nutnost, musima mat urcite veci,o ktorych vieme, že su len nase, že ich nikto iny nepozna a ani nam ich nezoberie.V 13. komnate mam dost veci, niektorych sa bojim, teda skor je to urcity strach zo seba sameho a potom su veci o ktorych by som aj rad hovoril, ale momentalne som este nenasiel cloveka, o ktorom by som si myslel, že ich pochopi.

 

Game :lol: vyborna tema a tvoje vyborne prispevky

Hej, ale upratat si 13. komnatu, vyvetrat, trochu to tam prehadzat, to chce dost vela duchovnej sily. Nemam predstavu, ako sa na to pozeraju ostani, ale vacsinou tam robim poriadky po krize. Casto skrtam alebo pripisujem v inventari veci, pocas krizy sa tam sice zdrziavam, ale nieco tam prehadzovat, zmysluplne prehadzovat, to je tazke. Hm, to skladisko spomienok z filmu Dreamcatcher ma cosi do seba, lenze ta piecka tam velmi nie je, neda sa vsetko spalit prikazom, maximalne zastrcit dalej....

v mojej trinástej komnate je osoba... človek? tvor?... je tam a ja občas prídem a rozprávam sa s ním... o tom všetkom, čo bolo a už nezmizne, na čo sa zabudnúť nedá... moje vlastné chyby, ktoré už nevymažem... rozprávam sa s ním, analyzujem, diskutujem, pýtam sa...

dvere komnaty nikdy nie sú zatvorené... vo víre spomienok sa rozletia a ja myslím na september, na veci, ktoré nemali byť vypovedané, myslím na to, ako som išla zo školy a uvedomila si pár vecí, ktoré mi potom ovplyvnili veľkú časť života... myslím na tie slová, ktoré tak zaboleli, na tie, ktoré som nikdy nevedela vysvetliť sebe ani iným, myslím na tie prehrešky, ktoré vyzerali tak neškodne a škodili... ó, ako moc...

Som clovek tolkych tvari, ze pravdiva je len jedna, vsetko ostatne je umelina, predstieranie stastia, ako napriklad teraz, zle veci niekedy nedokazem udrzat na uzde, ale niekedy vazne skryvam depresiu, nasiel som niekolko liekov, ktore su nie vzdy ucinne....

takmer všetci sa tu zaoberáme tým, čo v trinástej komnate skrývame ...

premýšľala som nad istými udalosťami, nad tým, nakoľko kto z nás vie "udržať nervy na uzde", nakoľko sa vieme ... ako to nazvať ? pretvarovať ? byť úprimný ? mať mnoho tvárí ? ... lenže to nie je pretvarovanie ...

 

takmer každý má viacero tvárí - to je normálne,

... nemusí každý na ulici vidieť, že sa trápim a trpím a práve ma bolí celý svet...

 

je prirodzené, že časť svojho ja neukážem zrejme nikdy nikomu - jednak to nie je potrebné, lebo koho to zaujíma, a jednak ... zrejme tam bude niekde časť mňa, o ktorej možno tuším, že tam je ...

 

pravda bude niekde uprostred ... nejako tak

Jedna vec je, ze o nej nechceme hovorit pred druhymi, druha vec je ze nas 13 komnata moze nemilo prekvapit, stat sa neocakavanym atributom nasho JA. Moze sa ukazat kostricka, ktoru by sme cakali najmenej. Bol som par krat znechuteny sam sebou a viem ze este par krat budem.

na túto stránku sa tu myslím zabúda ... alebo ani nie, možno sa niekto tak dokonale sleduje a tak dokonale pozná, že vie, kedy vybuchuje a kedy robí hlúposti ...

napadlo ma, že pár krát v živote sa mi podarilo povedať hlúposť ... a ani som nechcela , len ... neviem, či to ešte patrí do trinástej komnaty ... teda teraz patrí, lebo som to tam strčila do šuflíka, lebo sa za to patrične hanbím ...

a možno to aj odtiaľ vyšlo ... len tak, kostrička ...

Uvedomenie si hluposti pride tak 5 minut potom.... Ak sa veci vysvetlia, ale nie uplne hned. To som dnes uz zistil. Ale zeby to nejak suviselo s 13. komnatou? Co mna na mne prekvapilo? Ono raz som si spravil zaujimavy psychicky test. Vraj to najhorsie v sebe potlacam prakticky az na nulu tym dobrym, ktore kazdy vidi a ktore sa snazim vyjavovat, ktore je skratka moje prave ja. Tak mi napada, ten jin a jang ma nieco do seba. Niekedy som krviziznivy, ale vnimam to skor ako v starovekom suboji, muz proti muzovi. Niekedy proste chcem vidiet krv. Zvrhly voyerizmus? Mozno ano. Skratka pohlad na cervenu kvapalinu ma nedesi. Pohlad na boje ma nedesi. Mozno som bol v minulom zivote vazeny obyvatel starovekeho mesta, ktory rad chodil na gladiatorske hry, ale pritom mec drzal v ruke velmi neochotne. Mozno senator, ktory sa snazil o zlepsenie socialnych podmienok svojich ludi, za ktorych zodpovedal. Mozno.... Jeje, co vsetko vypadne z cloveka, ked je unaveny....