Zážitky z dovolenky

Keďže som to založil, začnem.

Ako som necestoval do Egypta

Neviem prečo ale mám vždy nejaké zážitky z cestovania aj tam kde iní sa len obyčajne vezú. Začnem byť asi poverčivý, vlastne som ale si to nechcem takto verejne pripustiť

Než sa rozpíšem o mojom cestovaní necestovaní napíšem ako k tomu došlo. Istou zhodou skutočností som sa dostal k nejakému „tiketu“ v hodnote 12 000.-Sk ktorý som mohol použiť len na dovolenku a tú dovolenku som si mohol vybrať len u tej spoločnosti (nazvime ju X) od ktorej som mal „tiket“. Doba bola tiež ohraničená dňom 26.4.2007. Ponúkol som ho manželke a deťom ale nikto nechcel ísť z rôznych pracovných dôvodov to odmietli. Tak som sa rozhodol, že pôjdem ja. Rozmýšľal som kam sa teda vyberiem a po zvážení som sa rozhodol pre Egypt. Zájazd som si musel vybrať sprostredkovane cez túto firmu. Vybral som si zájazd z cestovky (K), ktorá mala tento zájazd v ponuke. Keby som ho vyberal priamo vyšlo by to lacnejšie ale vzhľadom k „tiketu“ som doplatil „len“ 8 878.- Sk. Pôvodne som to chcel na 15 dní ale všetky zájazdy boli už vypredané tak som vzal 8 dňový. Podotýkam, že som to všetko vybavoval cez internet a občas som použil telefón a poštu.

V poriadku som cez email obdržal pokyny k ceste kde bolo všetko podrobne rozpísané a príslušné dôležité veci zdôraznené. Okrem iného som sa dočítal, že si musím vziať sebou „Zmluvu o obstaraní zájazdu“ na ktorej sa nachádza poistenie. Pretože som toto v emaile nemal tak som volal na firmu, že by som to potreboval. Pani bola veľmi ochotná sľúbila, že to pošle a zdôraznila mi údaje o odlete, kde mi povedala, že odlietam dňa 15.4.2007 v nedeľu v noci a že sa mám dostaviť k odbaveniu o 0:50 na letisko, čo som mal napísané aj na tých pokynoch k ceste. Tam som si prečítal, že lietadlo odlieta o 02:50 hod.

Samozrejme ako vždy som sa začal pripravovať na dovolenku, na odlet, chystať si veci. Všetko som ale nechal na poslednú chvíľu tak ako mám vo zvyku na piatok 13. Nemám s tým problém pretože už roky si vediem zoznam o tom, čo by som mal mať na dovolenke aby som nič nezabudol doma, tak aby bola dovolenka bez problémov zo zabudnutých vecí. Tento môj zoznam si vždy po dovolenke doplním ak mám pocit, že som si nezobral všetko, a že sem mám niečo zaradiť.

Ako prvé som si kúpil tie dierované topánky (sandále) aby mi nebolo tak teplo, sú dobré aj do dažďa, voda z nich skôr vytečie, mám rád sucho v topánkach J. Keďže všetci známi mi odporúčali, že si mám zobrať niečo na potápanie, vedel som to aj bez nich, musel som si ísť kúpiť gumu. Nie hocijakú gumu, ale do potápačských okuliarov, pretože tá stará sa mi minulý rok pretrhla. Prechodil som celé mesto a nič som nekúpil, mali len gumy do plaveckých okuliarov, tak som si preventívne jednu kúpil. Potom som prišiel domov a zastavil som sa len tak vedľa v obchode kde sa predávali športové veci ale prevážne len na oblečenie a čisto už len tak zo zvyku som sa spýtal, či takúto gumu do potápačských okuliarov nemajú, mali ju. Okrem iného som sa každému chválil, že kam idem na dovolenku a keď sa spýtali kedy odpovedal som im tak ako som to mal napísané v pokynoch. Ešte som sa rozprával v sobotu 14.4.2007 so známou cez ICQ kde som jej odpovedal na rôzne otázky, keď sa pýtala či som už zbalený tak som jej povedal, že ešte nie a že je času dosť, túto odpoveď som jej dával až do večera. V sobotu poobede som šiel na nete na stránku cestovky, kde som si pozrel okrem iného aj stránku kde sa kontroluje rezervácia. Tak som zo zvedavosti zadal to moje rezervačné číslo a nič... skúšal som to niekoľkokrát, ale stále sa to chovalo rovnako a tak som zavolal na linku služby, kde tá pani (slečna) mi po zadaní údajov odo mňa povedala, že ja už mám zájazd zaplatený a že to je len rezervácia pre tých čo to ešte neplatili a že ja som tam zaradený, poďakovala že som si vybral pre cestu ich cestovku a vyjadrila presvedčenie, že sa mi tam bude určite páčiť a že letím zajtra v nedeľu v noci a zopakovala mi tie časy ktoré som už vedel. Bol som spokojný. Pretože som mal všetko podľa mňa pozaisťované a dovolenka mala prebehnúť v pohode. Okrem iného som si pozisťoval ako mi idú autobusy a vlaky do Blavy ako sa dostanem na letisko zo železničnej stanice ale aj z autobusovej a tiež ako mi to ide naspäť. Jediné čo mi vadilo bolo to, že je to tak pozde ten odlet a k tomu nesedelo dobre spojenie ale čo už narobím, zmieril som sa s tým. Potom ma zarazila ešte jedna vec ktorú som povedal manželke „Predstav si ako „odrbávajú“ ľudí píšu, že odlet je v nedeľu a ja vlastne odlietam o 02:50 čo je pondelok.

Ešte stále mi nedošlo kedy vlastne odlietam. V noci som sedel pri počítači a o 02:05 mi zvoní mobil, moja myšlienka bola ktorý debil ma zase takto pozde otravuje a naviac tam nebolo ani číslo, ale aj tak som to zodvihol. Pani ktorá sa tam ozvala sa predstavila, že je z cestovky a či som ten a ten a či mám ísť na dovolenku do Egypta, tu ma napadlo „asi zrušili let pre málo ľudí“ a tak mi to oznamujú. Moja odpoveď bola: som ale nehovorte mi, že ste zrušili odlet. Odpovedala, že sa odlet nezrušil a že kde som? Povedal som, že som doma a že sa mi uľavilo, že sa odlet nezrušil. Ešte sama spýtala či som od nich dostal pokyny k odletu a že čo tam v nich bolo. Tak som jej to zopakoval. Úľava to bola vskutku len veľmi krátka, keď som sa dozvedel a uvedomil si, že sa odlieta o necelých 50 minút a že som to mal neviem prečo posunuté o 24 hodín neskoršie. Začal som koktať už ani neviem presne čo som jej povedal, ale bolo to niečo v tom zmysle, že to už na letisko do Blavy nestihnem.

Musím povedať, že ma to celkom pekne rozrušilo a zdvihlo krvný tlak. Nemohol som zaspať do 05:00 rána.

Prvý šok je za mnou uvidíme čo ďalej. Treba sa držať zásady, keď nejde o život ide o ....

Už som to rozchodil :lol:

No a to je ďalší zážitok z môjho cestovania :)

prave kvoli takymto veciam si vzdy vopred znacim velkym do kalendara co kedy kde mam byt :lol:

Nam sa raz stalo toto... :) pisal sa rok 2002

Isli sme cestovkou (nazvime ju A) do Grecka. Cesta mala ist Autobusom cez Madarsko, Juhoslaviu, Bulharsko do Grecka, mesta Ouranopolis v okrese Chalkidiky. Byvat sme mali v luxusnych apartmanoch s krasnym vyhladom na more. :) I nadisiel den odchodu...

Mali sme ist novym autobusom Karosa a odchod bol z parkoviska pred bratislavskou starou Ikeou. Autobus mal prist o 6.00 po tom co dovezie ludi zo zvysneho Slovenska. Cakali sme tam nervozne asi do 11.00 ked dosla delegatka cestovky A. Vraj sa autobus pokazil a na ceste je nahradny. A tak sme cakali... nasledne 11.30 dosiel Autobus! Bola to stara Karosa, vycackana... vsetci zacali protestovat ze tym nemozme ist, ved nas nepustia cez hranice. Najlepsie bolo ze tento autobus priviezol aj chudakov ludi z celeho Slovenska. Potom prebiehala debata medzi delegatkou a vodicmi... Vodic potom zavelil ze sa ide do Polusu, lebo mozno pojde s nami on a chudak nema holenie... ;) v tom case este nebol dialnicny prietah, takze sme do Polusu a spat cestovali asi 3 hodiny (aj posedenim tam) ;) potom sme sa vratili na parkovisko a asi okolo 15.00 prisiel autobus z Hlohovca (stara korasa s novymi maskami ;) ). I vidali sme sa na cestu...

Mali sme mat obed v Belehrade, no nakoniec sme mali neskoru veceru v Segedíne.

Dalsia haluz bolo ubytko... byvali sme sice na vrchu apartmanoveho domu (3.poschodie) a vyhlad z postele bol na more... lenze...

Po dlhom skumani sme dosli na to ze z jedneho velkeho apartmanu spravili 3 male. teda "terasa" mala 0,5x2 m. Z nej sa dalo dostat do spalnokuchyne (nie nebolo to studio), kde sam pri umyvani riadov mohol sediet na posteli a ked som chcel otvorit chladnicku tak som musel posuvat postel..

Postel -> dalsia sranda... bolo z nej sice vidiet na more, ale hlavu mal clovek pri zachodovych dverach... mimochodom pri otvorenych dverach som mohol serinkat a pozerat na more sucasne :lol:

Druha izba bola asi 2x vacsia a bola tam aj skrina... ale... nebolo tam OKNO! v lete, pod strechou, hotova sauna...

Teraz k moru... podla prospektu to malo byt 100 m... realne to bolo aj menej... ale cez hlavny dopravny tah! este k tomu v zatacke... ;) tak si viete predstavit ze to cloveku nebolo jedno... ;)

inak more bolo fajn ;) ale bacha na cestovku A ;)

inac pozeram ze obaja ste sem napisali skor zazitky s cestovnymi kancelariami ako s dovolenkou samotnou :lol:

tak ja napisem jeden zazitok z dovolenky, cely tyzden som sa slnku vyhybal kedze opekanie na slnku mi nerobi dobre..

posledny den pred odjazdom sme boli este doobeda na plazi a ukecali ma nech sa aspon trosku opalim nech nevyzeram ako by som sa vratil zo sibiru, tak som si stopol 10 min na slnku, pekne hlavu zakrytu

ked som skoncil, citil som ze to nebol dobry napad, prvy krat som testoval tie ich uzasne turecke zachody a nebolo mi vsetko jedno :)

chlapci perfektne !!! :lol: ja chodim vsade sam bez cestovky zoberiem si penaze a niekoho z rodiny a ide sa bez planovania bez rezervacii.

starsi ale si v noci hukal az k nam na sihot to bolo pocut !!! :)

Nechcem zakladať novú tému. Alebo neviem? Ani neskúsim. Tak teda zážitky ktoré nezažijem. Dnes mi telefonovala pani z nejakej CK na Cintorínskej ulici. Že som vyhral poukaz za 30 000 Sk na pobyt v E, alebo F. Odmietol som. Hneď som si prirátal cenu letenky na Tenerife, ktorá môže byť drahšia ako celá dovolenka. Lenže ona pokračovala, že mi dajú zadarmo aj 2 letenky za 30 000 Sk. Teda spolu za mňa zaplatia 60 000 Sk. A stačí si to vyčerpať 18 mesiacov od prevzatia. Úžasné! Sľúbila, že keď si to prídem(E) zobrať, len si musíme vypočuť príhovor o ich firme. Žiadne hrnce, ani ovčie prikrývky. Do hodiny som si to mal rozmyslieť. Ale musel som prísť, podľa jej slov, aj s partnerkou. Nemohol som ani sám, ani so synom, ani... A to sa v piatok, alebo v sobotu nedalo. Len vtedy mali pre nás termíny na prezentáciu. Tak som to odmietol. Viem, že nikto mi nič nedá zadarmo. Ani tejto firme v podstate neverím. Ale aj tak mi je trošku ľúto, že som to nešiel ani vyskúšať. Máte s tým skúsenosti?

Tiež som dostal takúto ponuku asi pred 2 týždňami, možno viac, nie som si istý kedy to presne bolo, ale nemal som poruke žiadnu manželku tak som tam nešiel. Tá moja na papieri nemala čas.

starsi a kde travis cil dovolenku ked si neni v Egypte ? chodis na ostrov alebo do mesta na pivo ??? :lol:

Dnes v deň môjho plánovaného príchodu idem s Axelom do Country :lol:

Ozaj ty si nebol v tom Egypte? Z prvého príspevku sa mi marí že nie :lol:

Keď som sa pred pár rokmi dostala za veľkú mláku, utrpela som mierny šok, asi ako každý, kto po dlhodobom živote /či živorení?!/ za železnou oponou videl aj niečo iné ako naše šedé sídliská, ktoré sa na celom Slovensku podobali ako vajce vajcu, kde mierne unavený človek mal niekedy aj problém dostať sa do tých správnych dverí svojho bytu.

Pre dnešných mladých ľudí niečo nepochopiteľné nemôcť vycestovať tam kam človek chce, ale všetci starší toto na vlastnej koži zažili. Je jasné, že nemôžem porovnávať naše malé mestečko na Strednom Slovensku a mesto Calgary, ktoré "zažilo" olympiádu, ale ...

Už pri pristátí nám bolo jasné s akým "potešením" prijali delegáciu zo srdca Európy, keď IBA nás tri Slovenky oddelili, všetkých poslali mimo, ale nás pozvali na "osobitné uvítanie". Že by nás práve táto ich pozornosť bola potešila sa povedať nedá a vošiel do nás srd, ale slušne sme sa im pozdravili, aby vedeli s kým majú tú česť – "Dobrý deň prajem!" ... a oni boli hneď jasní, zas tu máme výkvet spoza železnej opony. Aj na otázku "money?" som sa vopred pripravila a just som si osobitne do peňaženky uložila naše v tom čase ešte platné stokorunáčky, ale peniaze ich vôbec nezaujímali. "Capli" nám do pasov pečiatky a odprevadili nás do civilizovaného sveta.

Všetci vieme, ako je u nás riešená doprava a prechody pre chodcov cez všetky komunikácie, keď sme však v Calgary prišli do centra mesta, vyznačené prechody pre chodcov som nikde nevidela. Aby som už úplne nevyzerala ako niekto kto len včera zliezol zo stromu, len som kráčala vedľa brata a čakala, čo sa bude diať. Keď "pribrzdil" a povedal "pôjdeme tadiaľto" a vchádzal do budovy, ktorá vyzerala ako štvorhviezdičkový hotel, len som si pomyslela "toto nem dopadne dobre". Nič sa však nedialo, nikto si nás nevšímal a my sme sa schodmi dostali na miesto, odkiaľ bol riešený prechod ponad cestu, ktorou prúdili autá. Pri vstupe do budovy na druhej strane sme za sklom videli orientačnú mapu s vyznačením miesta kde sa práve nachádzame aj trasy, ako sa dostaneme tam, kam máme namierené.

Tento spôsob riešenia prechodov je síce bezpečný z hľadiska zabránenia stretu áut s pešiakmi, ale nebezpečný pre osoby posadnuté nákupmi. Aspoň tie prechody, ktoré sme prešli my vždy ústili do nejakého nákupného centra, čo môže byť pre peňaženky niektorých hodne "nebezpečné".

.

citala som starsieho prvy prispevok a hned mi nabehli moje zazitky, ako som vzdy na letisko prisla neskoro... aj na dzipe ma uz viezli cez letistnu plochu, aj boeing 474 natrieskany ludmi na mna cakal, aj ma uz vyhlasovali na letiskach do rozhlasu... raz sme sli z ba do budapesti autom, lety sme mali na seba naviazane tri.. prisli sme nacas a ked nacas, tak mame cas, pofajcievali sme pred budovou, jednu, druhu, tretiu a ked sme konecne vosli dnu check-in bol zatvoreny a madarka nam povedala, ze "holnap" akoze zajtra :)

raz napisem zazitky, ale bude to drsne... :)

Ďalšia vec, ktorá ma pri ceste za veľkou mlákou zaujala bolo niečo, čo som v našich končinách dovtedy nevidela a vlastne som to nevidela dodnes.

V meste Vancouver je mnoho zelene, ale mohutný zelený strom skoro až na streche výškového domu, to ma teda prekvapilo. Nie kvôli statike, tá sa zabezpečiť dá, ale ako musí byť riešená ochrana konštrukcie, aby ju koreňový systém stromu nenarušil ?!

/A ešte taká maličkosť ... tam nikde na balkónoch nepoletuje sušiaca sa bielizeň./

Z Vancouveru sme sa pomocou trajektu vybrali do Victorie.

Keď som videla to množstvo áut pred nami, chytali sa ma pochybnosti, ako sa všetky tie autiaky v stanovenej lehote na trajekt dostanú. Aj keď som počula o prípade, že autá, ktoré vchádzali na rampu pri vjazde na trajekt po uvoľnení rampy pri pohybe trajektu spadli aj s posádkou do mora a všetci zahynuli, tieto obavy sa ma nejako nechytali.

Spočiatku to bola skôr až nedôvera, ako sa môže také množstvo aut v priebehu pár minút na trajekt dostať ... ale toto veru perfektná organizácia zvládla na výbornú.

Vo Victórii sme si okrem iného pozreli na budovu parlamentu ... najskôr za denného svetla a neskoro večer vystvietený malými žiarovkami po celom obvode /domácim sa táto výzdoba vraj tak zapáčila, že ju už majú nepretržite od Vianoc 1992 a každý večer ju opätovne rozsvecujú/.

Keď som ale o pár rokov neskôr videla "vysvieteny" Primaciálny palác, to teda bol pre mňa šok. Ale určite nie príjemný.

Na rozdiel od Kanady v UK je všetko vo vzdialenosti "čo by kameňom dohodil".

Väčšinu ľudí pri návšteve tejto ostrovnej krajiny láka asi pozrieť si Londýn, či iné väčšie, ale hlavne známejšie mestá ... boli sme aj my pozrieť Londýn, Oxford, Cambridge, ale V Anglii hádam každé, aj to najmenšie mestečko núka niečo, čo stojí za pozornosť, čo sa oplatí vidieť.

Pri jednej z potuliek touto krajinou sme navštívili malé mestečko Ironbridge

Je tu postavený prvý železný oblúkový most na svete, ktorý bol postavený v rokoch 1777-1779 a jeho celková dĺžka je 60 m, hlavný oblúk má rozpätie 30,5 m. V roku 1934 bol most pre vozidlá uzavretý a v roku 1950 bol uzavretý aj pre chodcov.

V novom tisícročí prešiel dôkladnou rekonštrukciou a opäť slúži chodcom a samozrejme aj obdivovateľom.

Od roku 1986 je most Ironbridge Gorge /most s priľahlým údolím rieky Severn/ zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Architekt a návrhár mostov v Shrewsbury Thomas Farnolls Pritchard predložil stavebný plán najprv jednému zo svojich zákazníkov, ktorý vlastnil železiarne v okolí a vo Walese. Pán John Wilkinson mal v železe takú záľubu, že dostal prezývku Iron Mad /Železný blázon/. Nosil klobúk zo železa a staval prvé železné lode, pochovali ho v železnej rakve a ako pomník dostal obelisk zo železa. Ten zrejme záležitosť popohnal a do plánu zainteresoval mladého Abrahama Darbyho III., úspešného železiarskeho továrnika z Coalbrookdale. Ďalšími, ktorí plán podporili, boli Wilkinsonov partner Edward Blakeway, neskôr jeden zo zakladateľov továrne Coalport-China, a dvaja členovia dynastie Guestovcov, ktorá neskôr založila známe Dowlaisské závody v Merthyr Tydfil v južnom Walese. Po niektorých začiatočných chybách začali Darbyho závody roku 1777 odlievať klenuté rebrá a horné plošné dielce mosta. Každý z hlavných oblúkov vážil 5,1 tony. Predpokladá sa, že dizajn navrhol Pritchard, ktorý rok nato zomrel. Most však vznikol najmä vďaka zručnosti a skúsenosti Darbyho a jeho konštruktérov. Časti mosta boli prefabrikované a neboli spájané svorkami, ale ako pri stolárskej práci pomocou klinov a zubov. Roku 1779 bol most postavený v priebehu niekoľkých mesiacov bez toho, aby sa musel prerušiť čulý lodný dopravný ruch na rieke Severn. Potom sa ešte postavili prístupové cesty k mostu a nakoniec bol most otvorený na Nový rok 1791.

A samozrejme do oka "padli" aj nejaké perličky ...

Nechcelo sa mi veriť, že by tí ľudia pracujúci na svojich políčkach nemali aj iný prístup, ale nejaký čas som ten ruch v záhradkách pozorovala a oni naozaj chodili len rebríkom z chodníka do záhrady hore-dolu, žiaden pohyb vpravo-vľavo.

Malá poznámka na záver:

Len mi tak napadá, koľkí napríklad vedia o tom, že u nás na Slovensku máme Chramošský, alebo Korpášsky viadukt, či si ich našli aspoň na internete, pretože na tie miesta sa určite nejaké poznávacie výlety nekonávajú ...

... a tiež, koľkí sme sa nadchýňali mostom Apollo v Bratislave, niekoľko dní sme na internete sledovali ako sa konštrukcia mosta otáčaním dostáva do konečnej polohy ... ale to všetko len bolo a dnes už si na to v tomto uponáhľanom svete ani nespomenieme a všetko je pre nás už iba samozrejmosťou.

Iron Bridge: Wikipédia

Viac obrázkov: Wikipédia

Dočítala som sa o novej atrakcii, ktorá by mala byť verejnosti sprístupnená od augusta tohto roku v kanadskom Toronte.

Nie každému z nás sa do Toronta dostať podarí, nie každý kto Toronto navštívi nájde v sebe dostatok odvahy na prechádzku do otvoreného priestoru a asi ani dostatok financií, pretože určite sa nejedná o lacnú záležitosť.

Už len veriť, že sa nám od niekoho, kto sa do Toronta na dovolenku vyberie podarí získať nielen pár pohľadov z vlastnej zbierky, ale aj zopár osobných zážitkov.

Mňa by tam nedostali ani heverom, ani keby mi za to zaplatili.

Kdo má strach z výšek, ať se radši ani nedívá. V Torontu chystají od srpna novou atrakci pro odvážné turisty, kteří budou moci obejít bez držení ochoz CN Tower, jedné z nejvyšších budov světa. Procházka ve výšce 356 má příznačný název Edge Walk neboli Procházka po hraně.

Největším lákadlem bude právě to, že kolem 1,5 metru širokého ochozu není žádné zábradlí, kterého by se turisté mohli držet. Zájemci ale budou speciálními popruhy připoutáni ke kruhovému madlu nad jejich hlavami.

Odměnou za odvahu budou úžasné panoramatické výhledy z výšky 356 metrů na Toronto, jezero Ontario a nedaleké Buffalo v americkém státě New York.

Návštěvníci, kteří budou mít o Procházku po hraně zájem, se rozdělí do skupinek od šesti do osmi a kolem ochozu je povede vyškolený průvodce. Celá akce i s instrukcemi potrvá 90 minut, samotná adrenalinová procházka pak 20-30 minut.

Zahájení atrakce se plánuje na 1. srpna letošního roku a už nyní jsou na internetu v prodeji lístky, které budou stát 175 dolarů na osobu, což je v přepočtu 2 950 korun.

Zdroj: