Duša

Duša je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod. označenie pre oživujúci princíp, najčastejšie človeka.

 

Duša je nositeľ mravného a duchovného života a priesečník citu, vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností.

 

Pôvodne duša súvisela s dychom. V panteizme sa chápe ako životný princíp celej prírody. Podľa aristotelovej filozofie je duša princípom života. V kresťanstve je duša Bohom stvorený ale bytostne individuálny princíp. V kresťanstve tento pojem bol spracovaný Tomášom Akvinským, ktorý hovorí o duši ako o forme tela. Podľa Immanuela Kanta je duša transcendetálnou ideou, ktorá presahuje skúsenosť, ale podmieňuje možnosť ľudského konania...

 

 

dobre toto je pisane v slovniku ale co je to podla vas ?

je to len vymysel ludstva ako dat ludom pocit nesmrtelnosti alebo je na tom naozaj nieco ?

hm. no mne sa to javi takto

 

je to len vymysel ludstva ako dat ludom pocit nesmrtelnosti

Duša, rozdeľuje živého človeka od mŕtveho.

 

btw: נפש = nefeš, duša po hebrejsky

CVo by to bolo, nase nehmotne ja, vdaka ktoremu sa radime medzi zivych a mysliacich.

Zhluk mnozstva biochemickych reakcii ktore sposobuju ze citime, vnimame, robime blbosti... :lol:

Duša? Lol no to je to oné na kolese bicykla :lol:

Ale nie... :) Myslim, ze ten pojem budem vediet popisat,az ked zomriem... neviem totizto ci aj po smrti nebudem mat nejaku posmrtnu dusu, alebo nieco podobne... Kym nezomriem, nechcem tvrdit, ze je to nieco co odlisuje mrtveho od ziveho. Ale ked zomriem nezabudnem na vas a pridem to sem napisat ;)

čo je duša ?

aj chémia aj výmysel ľudstva ... nemám predstavu

len vie hnusne potrápiť

Duše je z pryže (jak by řekl jeden můj spolužák). Je to takovéto uvnitř kola, když se kolo píchne tak se duše vyfoukne a splaskne. Takže duše určitě existuje, máte jí každý v autě, na kole, atd. :lol:

Duša, rozdeľuje živého človeka od mŕtveho.

:lol:

 

Duše a duch jsou dva odlišné pojmy. Astrální tělo je duch, který opouští tělo po smrti a duše je Ego toho ducha.

v noci som tu blúdila po týchto témach, napadlo ma, že nezaložím extra tému, ale happysoul to krásne svojou definíciou navodil :

 

hovorí vám niečo duchovné putovanie, strieborná šnúra, výlety mimo fyzického tela ?

 

isteže, duch a duša sú dve rozdielne veci ... a postaviť sa k tomu môžeme buď vtipom, alebo filozoficky, alebo materialisticky,alebo každý podľa svojho naturelu a skúseností ... alebo vieme, o čom hovoríme ...

 

 

strieborná šnúra ... je to, čo by som raz chcela skúsiť ...

 

čítala som o putovaniach jedného mladého muža, vo vnútri Zeme a ďaleko, vonku, medzi planétami, stále pripútaný k sebe striebornou šnúrou ... a mala som úžasnú chuť dostať sa do stratosféry a obletieť hviezdy

 

hm... ešte mi nešibe úplne, jednoducho duša a duch a astrálne telo to vo mne vyvoláva ...

hm... ešte mi nešibe úplne, jednoducho duša a duch a astrálne telo to vo mne vyvoláva ...

:lol:

 

Proč ta ironie?

 

Napsala jsi krásně svoje krásné pocity.Já osobně Ti vyjadřují obdiv za tyto slova.Stříbrnou nit se dá pouze vidět po odpoutání se od fyzického těla a spojuje tělo s místem odkud jsi přišla, se zemí

 

:)

tá irónia je sebairónia

zrejme by som nikdy nenašla odvahu nazrieť do iných svetov, ale pripútaná striebornou šnúrou lietať medzi hviezdami je niečo, po čom túžim

a zrejme by to skončilo niekde pri strope alebo pri okne ...

tam je tá irónia :lol:

 

viem, čo je strieborná niť ... viem o nej takmer všetko, čo som sa mohla dočítať

a "vidím" ju a nesmierne ma priťahuje ... ale tým to zrejme aj končí :)

včera mi jeden rozhovor pripomenul striebornú šnúru

spomenula som si na to, čo som čítala, kdesi vyššie o tom píšem, o jednom z tých ľudí, ktorý sa naučil letieť so striebornou šnúrou kamkoľvek chcel, svoje astrálne telo pripútané striebornou šnúrou posielal do vnútra zeme, letel medzi žilami rudy, videl farby vrstiev všetkého, čo tam dolu je, v tých časoch sa najďalej dostal k obleteniu merkúra, von, medzi hviezdy, voľný a oslobodený a pripútaný k istote návratu striebornou šnúrou

keď som to svojho času čítala, vlastne vždy, keď o tom čítam či si len spomeniem na striebornú šnúru, napadne mi, čo sa stane, keď sa pretrhne ... môže sa vôbec pretrhnúť ? kam až s ňou možno zájsť ...

Duša je to čo si v tomto materiálnom živote vôbec neuvedomujeme a západná kultúra ju ani veľmi neuznáva. Môj názor je že my všetci sme súčasťou duše .Alebo to môžme nazvať aj proces stvorenia. Je to hlboká filozofická otázka a kresťanstvo ju neuznáva. Duša súvisí s inkarnáciou a reinkarnáciou a v rannom kresťanstve bola dokonca uznávaná. Lenže cirkev neskôr vypustila tieto myšlienky zo svojho učenia. K duši sa podľa mňa dostaneme blízko pomocou meditácií a rôznych stavov vedomia v hladine alfa. Na túto tému ma zaujala nedávno kniha Kozmická hra. Krstné meno si nespomínam ale meno autora je Grof.

O striebornej šnúre som tiež niečo čítal. Ale ak sa pretrhla dotyčný zomrel. Mohlo sa to stať pri násilnom prebudení keď dotyčný cestoval mimo telo.

 

Skús si prečítať - Tretie oko - písal to nejaký Lobsang Rampa. Tiež v niektorom dieli o tom píše.

Lobsang Rampa - informatívne

Lobsang Rampa - trochu iný pohľad

v martinus.sk je niekoľko jeho kníh na objednanie

 

 

viera v smrť pri násilnom prerušení astrálneho cestovania napríklad prebudením je poplatná skôr klasickému pohľadu na pojem duše ... na vieru, že duša odišla z tela a nevedela sa vrátiť, z x dôvodov, viera v oddelenie duše od tela, nejakú inventúru - ty ideš do neba, ty do pekla ...

pri striebornej šnúre a astrálnom putovaní to takto s najväčšou pravdepodobnosťou nefunguje ...

strieborná šnúra je nekonečná, nekonečne pružná, za každých okolností spájajúca fyzické telo s astrálnym ... časť našej mysle zostáva v našom tele a je schopná kedykoľvek stiahnuť naše astrálne telo späť ... so smrťou spojenou s pretrhnutím striebornej šnúry je to trochu tak, ako so smrťou zo zlého sna ... nemá kto podať správu ...

je to len viera, akési pozemské vysvetlenie niečoho, čomu nie celkom rozumieme ... že niektorí ľudia veria tomu, že keď sa strieborná šnúra preruší, človek zomrie (že človek ostane uväznený v astrálnej sfére ... nevieme)

Boh stvoril vesmír a človek je produktom tohto stvorenia, nemyslím si, že Boh konkrétne stvoril človeka. Tu viac verím evolúcii, ale na druhej strane človek určite má nejaké zvláštne postavenie, keďže má dušu.

 

podla coho sudis?

 

Duchovia, nevysvetliteľné záhady v domoch, "v ktorých straší", telepatia, vedomie, klinická smrť a všetko okolo toho naznačujú, že človek bude asi niečo viac ako len nejaký organizmus zložený z chemických prvkov, ktorého smrťou sa skončí všetko.

 

axel, to uz sice patri do paranormalnej rubriky, ale vies o jednom jasnom dokaze paranormalneho javu ?

Roky som ich hladal, su tisice historiek ale zatial som ziadny nezvratny dokaz nenasiel.

A tak som coraz viac skepticky.

 

tyso keby si môj príspevok odcitoval, tak by som ti odpísal ešte v ten deň, lebo by mi prišla notifikácia, že si citoval môj príspevok. Ale to je teraz vedľajšie, vylepšenú hypotézu môžem načrtnúť aj teraz. Najprv som uvažoval, že toto ponechám v téme Kozmológia, ale predsa len, už to trochu odbočuje, tak som našiel asi najvhodnejšiu tému.

 

V mojej pôvodnej hypotéze som napísal, že Boh (alebo skôr Stvoriteľ) stvoril vesmír, ale človek je dielom evolúcie. Ale aj v prípade človeka sa dá načrtnúť hypotéza, z ktorej by bola ovca celá a aj vlk sýty, teda by ju mohli s ústupkami prijať veriaci aj neveriaci. Od neveriacich resp. ateistov počujem názory, že po smrti je úplný koniec, tma, a nič viac. Tu by som sa na chvíľu vrátil k Tomovi, ktorý sa pýtal, že prečo si myslím, že človek má dušu. Všetko to podľa mňa stojí na vedomí, a vedomie je základný pilier tejto hypotézy. Skúsme uvažovať, keď človek zomrie, čo sa stane s jeho vedomím? Tu by sme teda mohli vedomie dať do súvislosti s dušou, teda vedomie = duša. Živý organizmus, ktorý má vedomie, teda plne si uvedomuje, že existuje, tak má dušu. Otázne je, že ktoré živé organizmy majú dušu? Podľa hypotézy vedomie = duša, ľudia určite. Ďalšia otázka: kedy ľudia nadobudli vedomie? Ťažko povedať, možno to boli ľudia druhu Homo habilis alebo Homo Erectus, ale kľudne to mohol byť až Homo heidelbergensis, priamy predchodca Homo Sapiens. Takže niekde tu by sme mohli hľadať človeka, ktorý nadobudol vedomie a toto by mohlo korešpondovať so vznikom biblického človeka, teda Adama. Človek je teda dielom evolúcie, ale vznik človeka, tak ako ho opisujú náboženstvá, sa udial pravdepodobne vtedy, keď organizmus druhu Homo... nadobudol vedomie a zároveň dušu. Predpokladáme, že dušu má iba človek. Majú ju aj zvieratá? Ťažko povedať, možno niektoré "pokročilejšie" zvieratá ako psy alebo kone ju možno majú, ale to by ju potom museli mať aj primáty, ktoré sú vyššou formou života. Tak zvieratá zatiaľ vynechajme a predpokladajme, že skôr ju asi nemajú. A toto je zrejme to, čo ľudí oddeľuje od zvierat.

 

tyso, čo sa týka tých paranormálnych javov, tak zatiaľ som ešte žiadny nezažil, a ani veľmi neplánujem zažiť ( :)), ale keďže sa ich vo svete vyskytlo už príliš veľa na to aby išlo len o nejaké ilúzie alebo vidiny, tak zrejme na ich pravde niečo bude.

duša.. dá sa na ňu dívať, aspoň trochu "materialisticky"?

ak ju vnímame, ako "softvér" ktorí riadi "hardvér" nášho bytia, tak áno

myslím že duša, je súbor informácii, všetko čo si pamätáme, a na základe čoho robíme ďalšie rozhodnutia, dôsledky ktorích si zase pamätáme

treba do toho zarátať aj informáciu v DNA, aj denník ktorí si možno píšeme

 

otázka je, koľko s informácii ktoré "duša" nazbiera za života, sa zachová aj po smrti?

duch..

ak niekto napíše napríklad knihu, a táto bude úspešná, a prečká skúšku časom, totiž budú ju čítať aj ďalšie generácie

ak má niekto deti ktoré vychová, a tie si ho budú pamätať

ak nikto vykoná niečo, čo sa zapíše do "histórie"

tak áno, stane sa súčasťou pamäte, a jeho existencia, pár zlomkov z jeho "duše" bude existovať ďalej, "na večnosť"

Fundamentálna otázka: môžeme pamäť považovať za vedomie? Alebo, môžeme tvrdiť, že ten resp. to, čo si dokáže pamätať, má zároveň aj vedomie? Podľa mňa nie. Zvieratá si môžu pamätať veľa vecí a v prípade vyšších foriem je to už dokázané jednoducho z praxe, že vedia aj rozmýšľať, ale nevieme aké je ich vedomie a či ho vôbec majú.

pamäť považovať za vedomie?

tak "statickú pamäť" ako napríklad disk CD, asi nie, ten je na tom asi ako molekula DNA v mrazničke

"živá" je informácia, ktorá "operuje", má aktívny vplyv na utváranie reality,a v tej informácii v dôsledku toho dochádza k zmenám

CD disk sa ňou čiastočne stáva, asi až v momente keď je v prehrávači, a niekto z neho napríklad počúva hudbu

 

a či majú aj zvieratá "dušu"?

asi áno, ale ide o "veľkosť", mali by ju menšiu než ľudia

s tohto pohľadu na vec, by mohol mať "dušu" doslova aj kameň, pretože geológ vie z neho určiť minulosť, a vývoj zeme

a túto rekonštruovať

aj kameň nesie informáciu

s tohto pohľadu na vec, by mohol mať "dušu" doslova aj kameň, pretože geológ vie z neho určiť minulosť, a vývoj zeme

a túto rekonštruovať

aj kameň nesie informáciu

 

Zaujímavá úvaha, to s tým, že kameň nesie informáciu máš pravdu, ale ešte viac sa vzďaľuješ od hypotézy, že pamäť = duša. Kameň je neživý tvor, ktorý je zmesou niekoľkých základných chemických prvkov, nič viac.

 

a či majú aj zvieratá "dušu"?

asi áno, ale ide o "veľkosť", mali by ju menšiu než ľudia

 

Možno niečo na tom bude, keď sledujem správanie zvierať, najmä psov, tak vidím, že to sú úplne iné zvieratá ako ostatné. Ale ešte stále to nepotvrdzuje, že majú vedomie.

Obmedzovat "dusu" len na nosic informacii je dost pritiahnute za vlasy. Mozno sa to da vtesnat do racionalnej skatulky, z pohladu filozofie, psychologie, metafyziky, teologie, popripade nejakej inej zofie a logie sa vzdy predpoklada, ze ide o cosi viac.

Možno niečo na tom bude, keď sledujem správanie zvierať, najmä psov, tak vidím, že to sú úplne iné zvieratá ako ostatné. Ale ešte stále to nepotvrdzuje, že majú vedomie.

 

a koľko "duše" vedomia, má potom ľudský kojenec, alebo dokonca embryo, alebo dokonca len taká spermia a vajíčko?

má napríklad spermia viac "duše", než dospelé zviera?

kedy vzniká ľudská "duša" - "vedomie"? ak si tieto dva pojmy spojíme..

 

Obmedzovat "dusu" len na nosic informacii je dost pritiahnute za vlasy. Mozno sa to da vtesnat do racionalnej skatulky, z pohladu filozofie, psychologie, metafyziky, teologie, popripade nejakej inej zofie a logie sa vzdy predpoklada, ze ide o cosi viac.

 

videl si film Avatar?

tam bola teória "Gaia", dotiahnutá ad absurdum, "dušu" - "vedomie" - "pamäť" tam mala celá planéta

je niečo také dostatočné, aby sa to dalo pokladať "za čosi viac"?

a koľko "duše" vedomia, má potom ľudskí kojenec, alebo dokonca embrio, alebo dokonca len taká spermia a vajíčko?

 

To je jeden z problematických bodov, nad ktorým som už viac krát rozmýšľal a vyžaduje si hlbší prieskum.

problematický bod.. a to tak že veľmi..

tak to poviem

ak sa už na "dušu" dívam "materialisticky" (ako na súbor informácií, a schopnosť vyhodnocovať ich), tak by dospelý pes mal mať viac "duše", ako ľudský kojenec, o ľudskom embriu už ani nehovorím..

.....................................................

ale musím dodať, že ľudský kojenec, má potenciál na to, aby jeho "duša", dorástla do rozmerov, o ktorých sa psovi možno ani nesníva