Indoeurópština

jedna otázka pre odborníka ... LEG, to je pre teba :) :

v slovníku cudzích slov som natrafila na toto :


šva - neskl. s. / hebr./ lingv. - predpokladaná indoeurópska samohláska, ktorá vznikala redukciou stredných a nízkych samohlások


takže... ako toto vlastne je ?

No zvycajne sa to vyklada tak, ze v zaverecnej phase indo-europskeho prajazyka (dalej PIE) existovali dva redukovane vokaly, tradicne oznacovane ako ∂1 a ∂2. K redukcii vokalov dochadzalo v tzv neprizucnych polohach, i.e. na tych slabikach, ktore sa vo vyslovnosti javili ako menej zretelne. Prvy ∂ potom vznikol redukciou dlhych samohlasok a druhy ∂ redukciou kratkych. Da sa to dobre vysvetlit trebarz na PIE vyrazoch *māt∂2rs (matka) a *p∂1ters (otec).

Ma sa za to, ze obidva tvary su od povodu zlozene rovnakym sposobom a z rovnakych componentov. V *māt∂2rs vychadzame z pravekeho korena *mH2e – z intenzifikujuceho signalu *H2ter – a z padovej koncovky nominativu jednotneho cisla *s, kde /H2/ predstavuje praveku hrdelnicu (laryngalu triedy 2) a /e/ predstavuje lubovolny nevysoky vokal. V *p∂1ters podobne zase perdpokladame praveky koren slova *pH2e – signal *H2ter – a koncovku *s.

Schematicky teda :

*mH2eH2ters

*pH2eH2ters

Neskor v priebehu PIE obdobia praveke laryngaly postupne zanikali, avsak v mieste svojho zaniku zanechali na PIE hlaskoslovnom systeme urcite stopy. Laryngaly, ktore zanikali v polohe pred samohlaskou, mali vplyv na jej qualitu (akost). Laryngaly zanikajuce v polohe za samohlaskou, mali zase vplyv na jej quantitu (dlzku).

*māters

*pāters

Jak som uz vyssie spomenul redukovane vokaly, alebo takzvane “schwy”, vznikali redukciou samohlasok v neprizvucnych polohach. Prizvukove pomery v PIE boli take, ze zatial co v prvom slove nositelkou prizvuku bola prva slabika *māters, v druhom slove hlavny prizvuk spocival na druhej slabike *pāters. V dosledku distribucie prizvucnych slabik v slove potom dochadzalo k redukcii tych vokalov, ktore sa nachadzali v polohach mimo prizvuk a to tak, ze povodne dlhe vokaly sa redukovali az na ∂1 a povodne kratke vokaly sa redukovali az na ∂2. Kedze obidve slova maju (no hlavne v totemickych casoch mali) isty emocionaly naboj a teda prizvuk, hlavne v slove otec na druhej slabike, bol podla vsetkeho velmi massivny, dochadza na druhej neprizvucnej slabike ku kompenzacii takej znacnej, ze samohlaska sa redukuje az na stupen ∂ (1 alebo 2).

Na konci PIE obdobia, kratko pred desintegraciou, mozno napokon rekonstruovat tieto tvary :

*māt∂2rs

*p∂1ters

Z nich sa potom daju odvodit vsetky neskorsie tvary vo vsetkych IE jazykoch.

takže tu mám ďalšiu "záhadu" ... čo mňa všetko netrápi ... dokonca roky nad tým premýšľam, a spomenula som si, že s LEGom sme raz už o tom hovorili... lenže som už dávno zabudla, ako to vlastne bolo ... takže sa to spýtam tu :

prečo sa v toľkých jazykoch ... odmietavé slovko nie začína rovnakým písmenom ?

a prečo to nie je tak so slovkom áno ?

To preto, lebo v najstarsom stadiu indoeuropskej jazykovej rodiny slovo pre negaciu existovalo a tvorilo sa od zakladu m (ako v sanskrite) alebo od n (ostatne). Potom podla hlaskoveho prostredia sa tieto dve dokonca zamienali (ako napr vo francuztine), ale povod tvorenia zaporu nazalou je v IE velmi bezna a velmi stara prax. naproti tomu vyraz pre affirmaciu, nieco na sposob ano, jednotny zaklad v PIE neexistoval. Ten sa vyvinul az neskor v jednotlivych osamostatnenych vetvach ba dokonca v samostatnych jazykoch a odvodzoval sa od slov majucich emphaticky vyznam, zdoraznujucich opakovanie alebo naliehanie. Napr germanske ja je povodne vo vyzname ako aj, tiez anglicke yes je potom akesi mnozne cislo - v OE nohonasobny suhlas. Romanske si je z latinskeho slova s podmienovacim vyznamom ak. Slova suhlasu sa tiez tvorili od vyznamov viac, dalej, este.

HETEROCLITA

Heteroklitá (gr. rôznosklonné) sú zvláštnou skupinou podstatných mien, ktoré sa v ide. prajazyku neskloňovali podľa jednotného kmeňa, ale podľa dvoch rôznych kmeňov, pričom paradigma priamych pádov (nominatív, vokatív, akuzatív) tvoril jeden a paradigma nepriamych pádov (ostatné) druhý kmeň. Heteroklitá sú spravidla neutrálne.

priame pády: kmeň -r- / nepriame pády: kmeň -n-

lat.

N. femur / G. feminis "stehno" < ide. *d^hém-r / *d^hm-n-és

N. iecur / G. iecin(or)is "pečeň" < ide. *jék^w-r / *ik^w-n-és

gr.

N. 'έπαρ / G. 'επατός (čítaj herpar, hepatos) "pečeň" < ide. *jék^w-r / *ik^w-n(t)-ós

pozn. v gr. je v nepriamych kmeň rozšírený ešte o -t-.

N. nem. e Feuer / G. gót. funins "oheň ako jav" < ide. *páh2-r / *ph2-n-és

N. nem. s Wasser / G. gót. watins "voda ako jav" < ide. *wód-r / *ud-n-és

dnes som si v jednej knihe prečítala, že spojenie " kto vie" / " kdo ví " je v sanskrite " ko veda ", v jazyku, ktorom sa neskôr po ústnej tradícii zapisovali védy

podivná vec indoeurópština

:lol: ze podivna. nuz ked tie jazyky su raz od povodu pribuzne, tak sa to v nich takto prejavuje :)

ten termín podivná bolo mienené dobromyseľne :)
pamätám si voľakedajšie školské časy, keď nám vykladali o jazykoch ugrofínskych a indoeurópskych, a pretože ma to začalo zaujímať, ako hromada iných pre každodenný život totálne nepotrebných vecí, v detskej hlave sa mi indoeurópština stala čímsi podivným, a svojím spôsobom niečím takým je dodnes, aj keď som medzitým už čítala kdečo, prastaré spájanie sanskritu a praslovančiny a praneviemčoho je stále podivné  :)
a teším sa takýmto nájdeným drobnostiam, akoby som objavila ameriku :)

do indoeurópštiny s humorom ... :doh:

vážne mienený slovansko-árijsko-védsky slovník, a ešte kdečo iné, ale ten slovník je geniálny: inglistický slovník

a aby sme vedeli, čo je to "inglia", v slovníku nájdeme :) :

ešte krásnejšie je v slovníku vyslovníkovaná celá kopa slov, napr. :