Prekliate miesta, Petržalka a iné

Malacky neprekliala Židovka ... figuruje v jednej z verzií, ktoré som počula .... keď si vypočujem ďaľšie verzie, vycapím ich sem.... možno to bola nakoniec mamka Čenková ... :lol:

vcera aj predvcererom isiel na discovery dost dobry serial o 0:00, volalo sa to Hounded teda asi prekliati a trva to hodinu a vzdy je to o nejakej rodine kde strasi u nich v dome, je to na dost dobre urovni, su tam robene rekonstrukcie s hercami a rozpravaju sa s povodnymi ludmi ktorych sa to tykalo, dufam ze to pojde aj dnes

cizy tak to nahraj, ripni a hoď na net. Nech aj my máme z toho niečo :lol:

ja nemám v izbe video

inak o hodinu to ide

cizy,

keď si to včera večer pozeral, aspoň nám o tom zreferuj... nech príde tento zdeprimovaný národ na iné myšlienky... vštci sa tu už týždeň nevieme pozviechať z depresií... možno to majú na svedomí strašidlá a ani o tom nevieme.... :lol:

tak čo je nové na fronte paranormálnych javov ?

no ten diel vcera nebol az taky dobry...

manzelia s 6 rocnou dcerou sa prestahovali do domu, kde bolo stale pocut nejake kroky a neskor ich zacali uz ohrozovat aj predmety, predchadzajuci najomnici, matka narkomanka s 15 rocnou dcerou sa museli vystahovat pre neplaticstvo, dcera potom spachala samovrazdu a jej duch bol v dome avsak tomu uz na zaciatku pomohli odist na druhy svet ten manzel, jeho kamarat, ktory sa zaoberal paranormalnym i javmi a este jedno medium. neskor zistili ze v dome je este duch nejakeho nasilnika z minulosti a 19 rocnej dievciny, ktoru tam ten nasilnik a jeden lekar na potraty zakopali v pivnici, ked tam ona prisla a potrat sa nevydaril.

skoncilo to tak ze ked uz mali druhe decko ti manzelia a stupnovalo sa to zlo tak sa odstahovali

Na východe Slovenska je taký dom, kde straší duch nejakého mŕtveho príbuzného tej rodiny. Tí čo tam žijú, majú z toho peklo.

Škoda že ten článok už nemám.

Aaaaaaaaaa našiel som to :lol: :

Zapáchajúce strašidlá

 

15.12.2003

V malom meste na východnom Slovensku v rodinnom dome vyčíňajú „strašidlá“. Oznámili nám to ich nedobrovoľní hostitelia, majitelia domu, keď si prečítali článok (Život č. 49) o nešťastných Bratislavčanoch, ktorým už pár rokov „čosi“ vynáša z bytu predmety, dokonca aj nábytok. Podobne „postihnutí“ východniari tvrdia: „Máme takú istú nábytkovú stenu ako oni!“ Žeby práve v nej prebývali mátohy?

 

Nuž, pravdou vraj je, že východniarom sa "to" prvý raz ohlásilo práve z tej steny. Z ničoho nič v nej zarachotilo, otvorili sa jedny dvierka a vypadla fotografia brata pani domácej, ktorý zomrel pred dvadsiatimi šiestimi rokmi. Keď mal dvadsaťjeden rokov, zabila ho elektrina. Pochovali ho bez kňaza, pretože rodina nebola veriaca. "Dnes už verím všetkému," vraví pani Zuzana. Po dome chodieva s ružencom.

 

Neznesiteľný zápach

 

Všetko sa začalo pred troma rokmi pri predvianočnom upratovaní. Pani Zuzana na svojho brata síce stále spomínala aj spomína s láskou, ale jeho fotka na stene už vybledla, tak ju odstránili. Odvtedy občas začuli v dome zvláštny zvuk, ale nevenovali mu pozornosť. Báť sa začali, až keď sa búchanie na poschodí domu a na pôjde zo dňa na deň a hlavne z noci na noc stupňovalo. Ale keby len to! Vo všetkých miestnostiach na poschodí sa rozhostil príšerný zápach. Pripomínal otvorenú žumpu. Len chvíľami sa aróma podobala na pánsku kolínsku alebo kadidlo. Prezreli každý kút v dome, dôkladne upratovali a vetrali, ale nič nepomáhalo. Pach bol taký neznesiteľný, že trojčlenná rodina sa už v podkroví prestala zdržiavať. Začali prespávať na prízemí a tak to trvá dosiaľ. Z postelí zhora si nemohli zobrať ani matrace, pretože aj tie mŕtvolne smrdeli. Necítili to len domáci, ale už aj návštevy, ktorým dopredu nič nepovedali.

 

Nakreslilo sa srdiečko

 

Najhorší rámus vychádzal práve z obývačky, kde je nábytková stena. Rozhodli sa nájsť páchateľa. "Nasypali na podlahu múku, pozatvárali sme okná a čakali sme, či sa tam na druhý deň objavia nejaké stopy. Podozrievali sme veveričku, ktorá chodievala na okno," vraví domáca pani. Neželá si, aby sme uvádzali meno jej rodiny, ba ani mesto, kde žijú. Tvrdí, že kto niečo také nezažil, neuverí a iba sa zasmeje. Oni si už zvykli na svojich spolubývajúcich, hoci radšej by boli bez nich. "V izbe nás čakal šok "? na múke bola ľudská šľapaj a všelijaké čarbanice. Ani sme si nevšimli aké, lebo sme spanikovali a múku sme rýchlo uhladili," zveruje sa pani Zuzana. Ďalší deň po noci plnej hrmotania vošla do tej čudnej, zapáchajúcej izby v jednej ruke s krížom a v druhej s ružencom. "V múke bolo napísané moje meno... a pred mojimi očami sa samo od seba nakreslilo srdiečko..." akoby ešte stále v šoku rozpráva domáca pani.

 

"Ani ja som nemohla uveriť vlastným očiam, keď sa aj predo mnou v múke nakreslilo srdiečko," vraví suseda, ktorá toho už s touto nešťastnou rodinou preskákala dosť. Raz večer ju až domov odprevádzali kroky neviditeľného tvora, ktorého iba počula kráčať.

 

Pani Zuzana so svojím mužom a s dospelou dcérou spávajú pri rozsvietenom svetle. Na poschodí svetlo nezažíhajú, no susedia tvrdia, že aj hore sa u nich svieti. Na ich dvore vídajú pohybovať sa mladého muža, o ktorom domáci nič nevedia. "Raz, ako som stála vo dverách hornej izby, som videla, ako cez ne vychádza veľký dlhý sivý mrak. Zamrazilo ma. Inokedy sa zase v tej izbe tesne predo mnou dvere zamkli samy a muž musel rozpíliť zámok, aby sme sa dostali dnu." Neuveriteľný zážitok ju čakal aj na prízemí domu. "Na fotelke sa vztýčilo čosi biele, vysoké a beztvaré s ľudskými očami, ktoré ma sledovali. Nebála som sa, naopak, navodzovalo to vo mne pokoj. Už menej sa mi páči, keď sa "to" objavuje ako svetlozelené, priesvitné, dlhé a ťahá sa po stenách... Musela to vidieť aj trojročná neter, keď kričala, že to chce a ukazovala na plafón, kde ostatní nič nevideli... Niečo zrejme cíti aj náš pes, keď zrazu odskočí, akoby ho čosi udrelo, a ustrašene sa kamsi pozerá."

 

Modriny od neviditeľného

 

Mnohokrát im zmizli ponožky, bielizeň, vreckovky, pohli sa sošky a niektoré sa aj stratili. Keď pani Zuzanu jednej noci zobudila dcéra na hrmotanie príboru v kuchyni, vstala, všetky rohy pokropila svätenou vodou a opäť si ľahla spať. Snívalo sa jej, že nejaký chlap ju silno drží za nohu a vraví jej: "Keď ma ešte raz obleješ, uvidíš!" Ráno mala na tej nohe modriny. Pol roka jej zostali modriny na chrbte po údere neviditeľného, keď svätenou vodou kropila posteľ na poschodí... Neraz všetci domáci pocítili drgnutie, fľasnutie, šklbnutie za vlasy, dotyk ruky na lícach...

 

:Hneď ako sa začali diať tieto čudesné veci, pani Zuzana šla za kňazom a vyspovedala sa. Vysvätili celý dom a poradili jej "? "nepýtajte sa prečo". Boli u nich psychotronici, ale nikomu sa zatiaľ nepodarilo mátohy vyhnať. Po každom takomto "zásahu" intenzita strašenia zosilnela. Raz, keď u nich "pracoval" liečiteľ, všetci počuli, ako z poschodia zdupotali kroky, a domáca pani videla priesvitnú postavu bez tváre... Jeden psychotronik im povedal, že v dome sa zdržiavajú duchovia nebohých príbuzných. Je tam brat Peter, ktorý sa ohlasuje blikaním svetla vraj preto, lebo ho zabila elektrina, je tam aj matka pani Zuzany, ktorá odišla z tohto sveta pred siedmimi rokmi, ba ešte aj iní. Každý vraj má svoje miesto. Jeden liečiteľ sa vyjadril, že dostať ich odtiaľ preč, je rovnako ťažké, ako holými rukami vytrhnúť klinec zabitý do skaly...

Aaaa už som našiel aj ten Petržalský paranormálny byt :lol:

Duchovia? Mimozemšťania?

 

01.12.2003

Pôvodne sme išli poľovať na poltergeista. List rodinky z Bratislavy, opisujúci čudesné veci, ktoré sa v ich byte dejú, ho usvedčoval. V priebehu dvoch hodín sme hodili vinu na duchov, neskôr na mimozemšťanov a so silami v koncoch sme skončili pri otváraní časopriestoru. Silná káva.

 

V hale štvorizbového petržalského bytu to vyzerá, akoby tam vystrájal psychicky chorý človek v amoku. Fotelky bez epied otŕčajú nožičky k nebu, krížom voľne pohodený gauč. Leží na boku. Všetko dotrhané, dorezané, zničené.

 

"To sa stalo v deň, keď som vám volala," povie pani domu. "Zakaždým, keď niekoho požiadame o pomoc, vyčíňanie naberie na intenzite, takže k nám už pomaly nik nechce," rezignovane hodí rukou. Sedacia súprava si totiž naprostred haly "vypochodovala" z obývačky. Tak toto váš poltergeist nedokáže! Ten funguje na krátke vzdialenosti. Prehodí papuču, zapne, vypne televízor. Ale toto? Nezaraditeľnú energiu vylučujem z hry. Viem prečo. Hneď ako sme vošli, zamrazilo ma v chrbte. Bŕŕŕ! Nie som "bosorka", ale tento pocit dôverne poznám. Takto mrazí iba duch. Zatiaľ si to nechám pre seba. Po krátkom zaváhaní, rodinke odtiaľto miznú veci, si zavesíme kabáty na vešiakovú stenu. Presviedčajú nás, že cudzím ešte nič neukradli...

 

Kto? Čo? Prečo?

 

Púšťame sa do exkurzie po byte. Hala je jasná. Okrem telefónu, novej vešiakovej steny a pelešteka pre psa už nič nemajú. Iba diery v stenách. Po obrázkoch a poličkách. No a "vypochodovanú" sedaciu súpravu. Uložíme ju s domácim pánom na miesto k stene medzi dva kvetináče. Tááák a môžeme ísť ďalej.

 

Obývačka je relatívne zachovaná. Koberec i nábytková stena sú na starom mieste, iba...

 

"Ako prvé zmizlo sklo zo stolíka. Potom stolík. Bol pekný, vyrezávaný," skáče si rodinka do reči. "Dosku z gauča sme našli pri kontajneri. Zo steny sa vyparila takmer celá knižnica..." Ale Recepty zo života vám ostali, vtipkujem. "Ostali, lebo sme ich mali schované u mamy," odpovie pani domu. Manželia majú čosi po päťdesiatke, nezamestnaná dcéra dvadsaťštyri. On pracuje v distribúcii, ona je kuchárka. Otec pokračuje: "Rádio mizlo postupne. Najprv sa odpojili káble od reproduktorov," preruší rozprávanie a prehĺta slzy. Manželka v krátkej pauze povyťahuje zásuvky, pootvára skrinky. "Tu sme mali rodinné fotografie od našej svadby roku 1972. Vreckovky som si dokúpila včera. Posteľné obliečky máme iba tie navlečené a jedny ostali v skrini..."

 

Pokračujeme do "babičkinej" izby. Nie, nezomrela. Iba tu asi tri roky bývala a varovala vnučky. Druhá sa vydala a býva inde. Izba je prázdna. Až na kvetináč, ktorý sa sám presadil. Tu je mrazenie v chrbte asi najintenzívnejšie. Nie, nebojím sa. Na vine nie sú ani neexistujúce záclony. V celom byte nájdete iba jednu. Hádate správne. Vyparili sa. Skoro ako skriňa, ktorá údajne pokrývala jednu celú stenu.

 

"Vyhodili sme ju. Jedného večera sa začala stavať "šrégom". Dvere na nej sa otvárali a zatvárali samy od seba. Hrozný buchot. Nedalo sa tu spávať. A na zvyškoch, niektoré sme našli opäť pri kontajneri, sme našli fixkou popísané A-O. Alfa-Omega. Začiatok a koniec. Opantáva nás strach," zveruje sa hlava rodiny.

 

Samozrejme, nesedeli so založenými rukami. Dvere majú nové, kľúče len oni traja. Vyčíňanie tretej osoby v tomto smere vylučujú... Tak kto? Čo? A najmä prečo?

 

Jožko, kúp nám Coloniu!

 

Prvého "mága" našli v časopise. Napísali mu list. Vypýtal si desaťtisíc, ktoré poslali na účet jeho sestry (!). Poslal im zakódovaný obraz a olej. Ním mali potrieť všetky kúty v byte. Keď však olej, schovávali ho pod vankúšom, i obraz sublimovali, povedal, že ich stíha trest Boží a vycúval z hry. Požiadali o pomoc kňazov. Pani je katolíčka, manžel s dcérou evanjelici. Obaja prišli, vysvätili dom. Nepomohlo. Katolícky farár si prizval na pomoc paniu, ktorá sa zaoberá vecami medzi nebom a zemou. Jej verdikt znel: duše mŕtvych. Pri hlavných vchodových dverách stojí jedna babka, v strede haly druhá a v kúte tretia. Dve sestry a ich mama.

 

"Prečo by mi vlastná babka robila zle?" položí si pani otázku skôr pre seba.

 

Tejto teórii som v danej situácii náchylná veriť. Po prvé ma mrazí. Po druhé: otcovi vyleteli v práci z ruky kľúče spojené pevným špagátom a dopadli na zem usporiadané do trojuholníka. Po tretie: "bosorky" sú priečne. Rodinka mi rozpráva, ako našli jedného dňa na stole lístok s oslovením: Jožko, prosím Ťa, kúp dve Colonie. Keď cédečká chorvátskej skupiny kúpili, odpísali: Jožko, ďakujeme Ti, budeme sa revanšovať.

 

"Odvtedy sa každý deň o desať šesť zapla veža v dcérinej izbe a začala hrať Colonia. Teraz je už asi týždeň pokoj," povie dcéra. Viac mi netreba. Sedím v kuchyni a revem na trojicu duchov: Baby, pustite mi tú Coloniu!

 

Bez bundy neodídem!

 

Nič. Ticho. Tak to teda nie! Sedíme v kuchyni. Dcéra sa odoberie do svojej izby, ktorá je zdevastovaná podobne ako spálňa, kúpeľňa i kuchyňa. Len nové veci žiaria novotou. Asistuje jej môj kolega. Cédečko je originál. Vloží ho do veže. No disc, vypíše. Po treťom neúspešnom pokuse letím za nimi. No disc. Veže síce občas haprujú, ale toto sa mi nepáči. Vložíme tam iné cédečko. Načíta ho. Dáme Coloniu. No disc, vypisuje dokola. Bosorky jedny! Horko-ťažko načíta Coloniu. Nový disk a vypisuje trinástu skladbu? Krvopotne ho nastavíme na jednotku. Hurá! Zvíťazili sme! Presúvame sa do kuchyne. Oko mi padne na vešiakovú stenu.

 

"Kde mám bundu?" pýtam sa do luftu. Visí tam kolegova i hlavy rodiny. Baby majú požičané od susedy schované u nej. Moja bunda zmizla. Rodina je v šoku. Veď cudzím ešte nikdy nič... Otec sa chytá za hlavu, mladá sa modlí a prosí, aby ju vrátili. Prehľadáme celý byt, chodbu i okolie kontajnerov. Bez bundy neodídem! Zatnem sa a prosím mladú, aby mi doniesla obe cédečká Colonie. Viem, že trestný čin, ktorého sa dopúšťam, je vydieranie, ale inak sa nedá. Kým sa bunda nevráti, Coloniu z ruky nepustím. Pre istotu otvorím oba obaly. Cédečká sú fuč. Zúrim. Chcem sa napiť kávy, ktorú som nechala na stole. Chýbali z nej dva dúšky. Niekto ju dopil. No, fuj, že sa nehanbíte, fúrie! Dcéra s otcom špekulujú, kde ešte ponachádzali zmiznuté veci. Kolega chce fotografovať vonku. Odchádzajú. V kuchyni ostávame tri. Do hodiny duchov je ešte ďaleko. Asi desať večer. Čosi zašuchoce, dcéra vykukne z kuchyne.

 

"Poďte sa pozrieť!" volá. Gauč je o dobrého pol metra odsunutý od steny. Vraciame sa do kuchyne. Opäť čosi zašramotí. Vyletíme von! Vracia sa otec. Vydýchneme si. Stojím tesne pri psom pelešteku.

 

"Aha!" zakričia otec a dcéra súčasne. Ukazujú smerom ku mne. Moja bunda leží na psom koberčeku. Pre istotu si ju oblečiem. Je studená, akoby ju ušili z ľadu. A studená je i po dvoch hodinách, keď som si ju vyzliekla a opäť obliekla. No pekne!

 

Mimochodom, cédečká sa vrátili tesne po našom odchode. Samy od seba späť do obalov.

 

Kto bol pán v klobúku?

 

O vyčíňaní v panelákovom byte by sme mohli rozprávať hodiny. Veď od roku 1999 pretieklo toľko vody!

 

"Začalo sa to drobnosťami. Dcére chýbalo raz tričko, raz blúzka. Postupne to prišlo aj na naše osobné veci, neskôr na zariadenie bytu," hovorí otec.

 

Keď už človek nevie, kam z konopí, hľadá pomoc a korene neduhu. Tu prichádzajú do úvahy tri. Staršia dcéra, vydatá za muža s chorvátskymi predkami, bývala v prenajatom byte. Prenájom im skončil práve roku 1999 a chceli sa presťahovať k našej rodinke. Keďže vlastnili veľa bielej techniky, hlava rodiny povedala, že z priestorových dôvodov dcéru vezme, ale zaťa nie. Problém sa vyriešil. Mladí bývajú u babičky. Či však práve tento verdikt spustil harašenie duchov? Dosť veľa vecí ukazuje na dcéru. U nej predsa začali miznúť predmety, u nej sa to začalo. Môže za to fotografia a podľa nej namaľovaný obraz? Mladú odfotografovali v dlhom čiernom kabáte a klobúku. Vtedy ktosi poznamenal, že to neveští nič dobré. Neveštilo. Na jednej z prechádzok so psom stretli mama a dcéra pána v dlhom kabáte a klobúku. Začal ju lanáriť na dobre platenú prácu. Usúdili, že je podvodník a doma vizitku roztrhali. Pán sa však ešte niekoľko dní potuloval po činžiaku a jeho okolí. Čo chcel? Má okolo päťdesiatky. Presne ako muž podľa jednej z veštíc. Naoko kamarát, večer im robí zle. Bol to on? Ďalší otáznik "? podľa zdokumentovaných príhod sa v tejto podobe zjavujú mimozemšťania... Prečo by však mimozemšťania bránili dievčine nájsť si prácu?

 

"Zakaždým, keď si niekde podám prihlášku, polovicu materiálov mi stratia," posťažuje sa a dodá: "už neraz sa mi stalo, že som pri hľadaní práce nedokázala vystúpiť z autobusu. Akoby ma držala neznáma sila. Museli ma vytlačiť."

 

Prečo by mimozemšťanom prekážalo, že má domáca pani chuť na rybičky?

 

"Ryby nikdy domov nedonesiem. Len si na ne spomeniem, zrúti sa regál v obchode, hoci sa ho nedotknem. Vložím si do košíka rybičky, zaplatím pri pokladnici a začnem si ukladať nákup do tašky. Všetko tam je, ryby zmiznú. Dokonca nie sú ani nahodené na pokladničnom bloku."

 

Prečo by mimozemšťania kradli dcére topánky?

 

"Bolo leto, vracali sme sa s dcérou z tržnice. Kráča medzi nami a nesie si v igelitke tenisky. Bezvetrie, slnko. Zrazu sa taška zdvihne a tenisky sú fuč," spomína otec.

 

Tak toto by zase ukazovalo na sci-fi v reáli. Čo keď niekto z rodiny podvedome otvára časopriestor a ukladá doň veci?

až teraz som si spomenul, že vlastne poznám jeden prekliaty dom, a to priamo v "prekliatych" Malackách, ktoré ste už spomenuli.

:lol:

kúsok od pošty, oproti budove policajného riaditeľstva stojí starý dom, ktorý bol veľmi dlho opustený, niekoľko desaťročí. neobývaný, schátraný. rozpráva sa, že v ňom straší duch ženy, ktorý neodišiel na druhý svet. ten dom aj niekto po určitom čase kúpil, no dlho v ňom nevydržal. po krátkom čase sa odsťahoval nielen z neho, ale rovno z mesta. prečo, to neviem. dom znova zíval prázdnotou. je to pekná stavba, nedávno ju kúpila realitná kancelária, dom zrenovovali a predali. dnes je v ňom lekáreň, ako sa im v ňom darí, to neviem. dávnejšie som sa z Malaciek odsťahoval.

tak toto skúsim zistiť ...

konkrétne o tomto som nevedela, bežne sa o takýchto veciach nerozpráva, akosi na to v práci ani nie je čas

stále sa tam neviem len tak prejsť po meste, akurát vystúpiť z autobusu, nastúpiť a preč

a čo mi dáva za pravdu, je to, že sa počet ľudí, ktorí majú či mali podobný pocit z tohto mesta, nečakane zvyšuje ...

atmosféra, divní ľudia, pocit stiesnenosti, niečo vo vzduchu, či v podzemí, kdesi skutočne nie je niečo v poriadku ... pripadám si ako lovec duchov, ale od prvej príležitosti, keď som strávila prvú polhodinu v tomto meste, to cítim ... akési nepriateľstvo, pochmúrnosť, tma vyžarujúce z budov a ľudí ...

No asi sa budem musieť do tých Malaciek vybrať lebo to vyzerá už dosť podozrivo. Aj Linkman pôjde, určite nejaký opustený dom sa mu tam nájde.

choďte to omrknúť, ľudia. napadla ma ďalšia vec: (posledná, sľubujem : )

kúsok od železničnej stanice v Malackách je kaviareň, reštaurácia Vlóra. patrí juhoslovanom, o to ale teraz nejde. niekoľko rokov dozadu (20?) tam ešte žiadna reštaurácia nebola, juhoslovania tam mali ešte za totality malú búdku a v nej predávali jadranskú zmrzlinu. za tou búdkou bol vchod do podzemného tunela, neviem na čo slúžil pôvodne, ale ako školáci sme tam chodili potajomky s baterkami na 'skúšku odvahy'. nikdy sme nezašli príliš ďaleko, kolovala historka, že tam našli zavraždeného človeka. neviem, či to je pravda, boli sme deti a narozprávalo sa toho veľa. do toho tunela sme však nezašli nikdy príliš ďaleko, po pár metroch zatáča v 90' uhle a ďalej nás nikto nedostal, chodba síce pokračuje, no akoby tam niečo číhalo. mastili sme odtiaľ div nie s plnými trenkami :lol:

dnes je vstup do tunela uzavretý a priamo nad ním stojí reštaurácia, ktorú som spomenul na začiatku. ak teda budete v Malackách, zájdite si tam v rámci prieskumu negatívnej energie na kafé. nejde o reklamu, je to skutočnosť.

na ďalšiu záhadu si nespomínam, ak sa niečo objaví, doplním.

ak niečo zaujímavé objavíte, nezabudnite to zverejniť.

..btw, prečo chce nájsť linkman starý dom? je historik? archeológ? realitný maklér? squatter?

Linkman je starý bádateľ :lol:

jedna téma je tu

a okrem toho má tu viac ľudí slabosť pre tajomné strašidelné zámky :)

viem, kde je tá Vlóra v Malackách, doteraz som si v Malackách nedávala kávu nikde, po tomto asi dupľom ... alebo sa raz zbláznim náhle a skúsim to :)

niekto alebo nieco tu teraz svieti na oblohe pred nasim domom :lol: :)

su to take tri svetla, ktore stale chodia v tom istom vzore po oblohe, vyzera to zaujimavo, by ma zaujimalo co to je :)

diskotéka, zbohatlícka narodeninová party, otvorenie novej reštiky, svetlá otočené k nebu :lol:

no nemyslim ze to je nieco z toho, ono to chodi v takom divnom vzore :lol: ide jedno svetlo opise taky ako keby polkruh potom sa pomaly vracia naspat a to uz medzitym idu dalsie dve svetla oproti nemu postupne az sa stretnu, potom sa spolu vacaju a tie dve svetla odidu a to jedno zas robi polkruh a tak dokola :) a oco vravi ze uz to parkrat videl :) a kukala som a neviem sa dopatrat zdroja ;)

mne je jasne ze to nie je ufo, to ja len na ozivenie temy o strasidelnej Petrzalke ;)

ja som nedavno natrafil na taky svetlomet v Ruzinove. naciahol som sa nad to a robil som na oblohe labute, batmanov, fuckerov, .. :lol:

aby sa to netočilo len dokola, je to ozvláštnené :lol:

nie vždy vidieť zdroj, nedávno som na ceste z roboty večer videla čosi podobné, vôbec sa nedalo odhadnúť, odkiaľ to vycháda : )

nedávno som kdesi čítala, že takto oblbovali babky v nejakej oblasti .. neviem už, kde to bolo, ale na nízke oblaky premietali obrázky panenky márie ....

asi sme trochu odbočili od prekliatych miest :)

Najviac predsudkov alebo chybných záverov vzniká vždy z nevedomosti a urýchlenej snahy všetko definovať. A nie je lepšie povedať - teraz neviem, a pousilujem sa zistiť viac ? Aj tak veĺa vecí za jeden ozaj krátky život človeka sa zistiť nedá. je predsa obecná potreba postarať sa o základné veci človeka - bývanie, strava, potomci... a iba tí, čo všetko potlačia - sú schopni napredovať, ale na úkor aj vlastnej rodiny. Všeobecne nazývaní "čudáci"... :-)

Andulqa

Tusim som to vcera videl ked som isiel domov. Reflektory z nejakeho podniku.

hej, ved mne to je jasne :lol: kuknem aj dnes ci svietia :)

vcera v noci sme nasli zdroj. Tie svetla su umiestnene na unimo bunkach robosov pri riverparku.

Dark presne tak, vcera som si to tiez vsimol ked som siel vnoci po novom moste :lol:

ale inac take iste svetla som videl este par krat umiestnene niekde v okoli trznice na trnavskom, a pri moste apolo :)

takze ak aj hentie vypnu, mozu sa objavit dalsie... a tak isto ich vidavam obcas z okna priamo pri drazdiaku, pri tom stavebnom areali

O Pokainskom lese by sa asi svet ani nedozvedel, nebyť studenej vojny medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom. Američania územie Sovietskeho zväzu neustále monitorovali pomocou svojich výzvedných satelitov. A v 70. rokoch minulého storočia objavila jedna družica na území dnešného Lotyšska veľmi podivnú anomáliu, ktorú si nevedeli vysvetliť ani odborníci z NATO. Satelit objavil kruhovú zónu s priemerom približne 350 kilometrov, kde bola teplota omnoho vyššia než v jeho okolí. Stred tejto oblasti ležal presne v Pokainskom lese.

http://magazin.atlas.sk/spektrum/fakty-x-prekliaty-les-v-lotyssku/811997.html

úsek diaľnice medzi Vrútkami a Turčianskymi Kľačanmi nielen, že leží na nesprávnych geopagénnych zónach, šarapatia tam aj duchovia a to celé sa deje preto, lebo miesto je prekliate ... -_-

Za pol roka sa tu udialo päť vážnych nehôd robotníkov. Kým štyria spadli z mosta, piaty dostal náhlu nevoľnosť a zomrel na stavbe. Približne trojkilometrový úsek sme preto dali posúdiť liečiteľovi a odrušovateľovi geopatogénnych zón Viliamovi Weberovi z Trenčína. Ten zdvíha varovný prst a tvrdí, že toto miesto je nebezpečné a mohlo by zabíjať!

„Sú to negatívne sily oslabujúce ľudský organizmus. Na úseku častých dopravných nehôd je vždy geopatogénna zóna. Tam dochádza k nevysvetliteľným javom, keď napriek rovnej a prehľadnej ceste vodič, ktorý je na takýto jav citlivý, prejde do protismeru. Môže sa dostať do niekoľkosekundového bezvedomia, stratí kontrolu nad zmyslami.

 

Geopatogénne zóny tam môžu spôsobiť, že robotník stratí na niekoľko sekúnd pozornosť a vtedy dochádza k nehode.

„Chlapi, ktorí tam pracujú, sú tomu vystavení denne,“ myslí si Weber. Je presvedčený, že okrem takýchto zón na nich pôsobí aj kliatba. „Z vedeckého sveta bude po tomto mojom tvrdení logicky nasledovať výsmech, ale kliatba funguje na tom, že myšlienka je najsilnejšia zbraň na tejto planéte. Ak je nasmerovaná negatívnym smerom, môže vyvolať veľkú skazu,“ tvrdí.

Podľa Webera sú tretím negatívom na stavbe duchovia. „Môžu tu šarapatiť duchovia, ktorí prišli o svoje obydlie, či boli presťahovaní. Tento dôvod ja neviem určiť,“ dodal Weber s tým, že tieto negatívne vplyvy môže zrušiť. „Všetky tieto miesta vyčistím od geopatogénnych zón a aj odruším kliatbu. Ak by sa toto nespravilo, v budúcnosti by mohla byť táto časť diaľnice úsekom častých nehôd,“ tvrdí liečiteľ.

Tragédie v Kľačanoch

Kľačany minulosť nešetrila, v tamojšej kronike majú zaznamenaných niekoľko tragédií. V roku 1831 bola v obci cholera, zomrelo až 47 ľudí. V kronike sa píše, že boli pochovaní na „zvláštnom mieste“. V roku 1887 tu bol obrovský požiar, keď zhorela škola a zomrelo jedno dieťa. V rokoch 1892, 1894, 1904 aj 1925 boli silné povodne. V roku 1928 sa objavil týfus. V nemocnici skončili 36 Kľačanci, štyria zomreli. V kronike sú zaznamenané 2 smrteľné nehody na kompe. V roku 1904 sa utopil prievozník Ján Chromec a v roku 1906 dvaja svadobčania.

http://www.cas.sk/clanok/270708/liecitel-o-dialnici-pri-vrutkach-su-tu-geopatogenne-zony-silna-kliatba-aj-duchovia.html

tak. najprv tam mali nahnať mačky, potom psov, potom duchárov, potom geológov, až potom stavať diaľnicu ... veríte vôbec na prekliate miesta, alebo ani netreba veriť, on sú nezávislé na našej viere ... ?  :smile2: