Domáce zvieratká

v činžiaku ? práve som odpadla. :odpadnem:

 

voľaktorý deň som kdesi čítala, že takto našla jedna dáma na záchode hada od susedov, prišiel na návštevu cez stupačku, ... stať sa to mne, ten sused by už nežil. alebo ja.

prosím hadov neukazovať :innocent:

toto sa stalo ked si kamarat doniesol uzovku z lesa na par dni domov :D ( ja maaam uzovky cervene , ee z lesa :) :D co je najrozsirenejsia uzovka v chovoch ) a jemu zdrhla rovno tiez do kuchyne susedy jeho :DD ale tak ja to mam v terarku a vsetko mam zabezpecene len on ju mal v akvarku :D

Krasne pavuciky :) ten nas pavucik je taky krpec :D a pribudla nam andulka. Takze mame jedneho pavucika, 5 anduliek, jedneho polovlka a jednu fretku.

mozem sa spytat co mas za druh ?

no, skytty, musím pochváliť tvoje zvery. Sú krásne! Aj ten jašter (nevyznám sa v týczto živočíchioch, ale veľmi sa mi páčia), a ten pavúk, má úžasne chlpaté nohy, u pavúkov je to nádhera! Aj ich niekde vystavuješ, keď sú výstavy teráriových zvierat?

včera som zasa raz zblízka videla "susedových" mačku ... volá sa Kitty, chovajú ju jedni susedia z vedľajšieho vchodu, ale je to vlastne dvorová mačka. chodí von, chytá myši, pári sa, mladé privádza na svet v susedových komore alebo pivnici, a susedia ju kŕmia a tak všeobecne sa o ňu starajú.

je veľmi dobrá mama, o jej mačence je vždy záujem, a kocúri ju majú radi .... ináč to je mačička, o ktorej som tuším raz písala, že ju ako mladú dali susedia sterilizovať, a odvtedy ročne dvakrát privádza na svet mačiatka :)

 

v poslednom čase som ju videla viac zdiaľky, ona sa nikdy nemusela moc maznať ... ale včera sa mi obtierala o nohy, kvalitne pĺzla, a zrazu na nej bol vidieť vek - presne ako veľmi starí ľudia, mala kedysi guľatú hlavičku akúsi schudnutú, mierne prepadnutú, a šedivie jej mierne srsť, podsada, hlavne ...

Kitty má totiž okolo 18 rokov - a malý zázrak, ešte minulý rok mala tri mačiatka.

náš najnovší prírastok, včerajší, ešte ani meno nemá...

jaký malý/á ? :)

zlaté klasické "mourovaté" modrooké ... kedy budú krstiny ? a kto bude vyberať meno ? :)

este ani neviem, ci je ona alebo on, co ale v nasom pripade az taku velku rolu nehra... zatial sa rysuje meno Leo, podla bodiek na brusku, ale mozno to nakoniec dopadne celkom inak... :-) mama je Houmi, tata neznamy kocur :-)

prešťastná Lila chladiaca sa v Dunaji

 

Trinita:

krásny prírastok...a aký sústredený kukuč má ! je nádherné. Dúfam, že bude mať u vás super mačací život!

 

este ani neviem, ci je ona alebo on, co ale v nasom pripade az taku velku rolu nehra...

 

to sa dá poznať podľa vzdialenosti oných otvorov pod chvostom.

Tiež kocúrik má väčšie labky v pomere k telíčku ako mačička.

vilma, uz vieme, ze je to kocurk, nasla som si na webe (je to prvy kocur, co vidim takto zblizka) a uz nam to aj potvrdila veterinarka, ked sme ho davali ockovat... prave mi tu pobieha jak zajacik na baterky a obcas vyskoci na stol a prebehne mi cez klavesnicu... pred chvilkou mi stiahol mys a momentalne bojuje s taskou... :-)))

trinita: a nemal by sa volať tyger?

trinitaaaa,

spravte saharu krstným otcom ! keď už nie na hrad ... :)

len tak spakruky rozlúskol rébus, ako nazvať pruhované mača pruhovaného člena s kopcom mŕtvych a živých tygrov :)

trinita: a nemal by sa volať tyger?

 

...ako nazvať pruhované mača pruhovaného člena s kopcom mŕtvych a živých tygrov :)

 

nemoze byt Tyger, lebo ja som Tyger... zatial sa vyrysovalo meno Mrňo :-)

bývalá kolegyňa má čierneho kocúra, má ho od maličkého mačiatka, a nazvala ho Lucky (podľa toho kocúra z Alfa), ale aj tak mu inak nepovie ako Muro. A moja mačka sa síce volá Šiva, ale ja jej hovorím Pusinka. Susedia majú yorkshiráčika, ktorý sa volá - uff, zabudla som, ako, ale tiež mu hovoria Miláčik. :)

 

Pred 2 týždňami som si cez obed šla kúpiť dačo pod zub, a z kríkov som počula tenučné pískanie ako vtáčatko, sotva počuteľné, tak som tam strčila hlavu do tých kríkov a celkom malinké mačiatko tam priam zúfalo volalo na mamu, nemalo viac ako 10-15 dní. Bolo celé šedé, na spôsob ruskej modrej...veľmi mi ho bolo ľúto a mala som 1000 chutí ho zobrať, keď tak zúfalo volalo, ale povedala som si, že radšej kúpim dačo pod zub, kúpila som koliesko diétnej salámy a dala som mu to tam, aj mojej Šive som také občas dávala, keď bola malinká, a večer som zabehla kúpiť to mačacie mlieko v pet-shope, a kapsičku, a ráno som naschvál tade šla, že to skontrolujem a poprípade dodám, čo treba, a bola tam mama, drobná sivá mačička, ktorá na mňa zasyčala, tak som jej tam len vytlačila tú kapsičku a šla som preč, aby to malé odtiaľ neodniesla preč, to miesto sa mi videlo dobré, lebo bolo na vyvýšenom mieste a dalo sa tam ukryť pod strechu aj v silnejšom daždi, ktorý by prešiel cez tie husté kríky. Videla som ich tam aj o niekoľko dní, práve ho kojila, tak už tam len skontrolujem, či zblajzla poživeň a prihodím niečo ďalšie pod zub a idem preč, nech ich nevyplaším stade.

príbeh dvoch psov, ktoré sa v Británii dostali do povedomia po širšej medializácii po tom, čo vyšlo najavo, že z útulku ich možno adoptovať len spolu ... má to svoju veľmi krásnu a smutnú príčinu :

 

Slepý pes a jeho psí priateľ dojímajú ukážkovým priateľstvom

 

Minulý rok sa prostredníctvom médií a sociálnych sietí rozšírila v Británií správa o tom, že dve opustené nemecké dogy hľadajú nový domov. Ich príbeh bol o to viac dojímavejší, že biela sučka Lily bola slepá a práve jej verný priateľ Madisson bola odjakživa jej priateľom, sprievodcom, učiteľom, aj navigátorom. Oba psy sa naučili spolu žiť a ich oddelenie by ani neprichádzalo do úvahy. Obe dokázali že priateľstvo a vzájomná pomoc prežiť môže byť krásne aj medzi zvieratami a že pes nemusí byť verným priateľom vždy len človeka, ale aj psa samotného.

...

http://zaujimavosti....m-priatelstvom/

krásne obrázky.

 

pripomenulo mi to jednu mačaciu rodinku.

kedysi dávno, pred rokmi, na jednej farme, mačky mali o seba postarané, od ľudí dostávali jesť a piť, ale vo vrhu asi siedmych malých cicušiek bolo jedno slepé ...

nevedno, ako sa to stalo, tí, čo tie mačky poznali, predpokladali, že niekto mačiatku nasilu otváral očká, keď ešte nemal ...

keď povyrástli, mama mačka ich už nechávala samotné, občas doniesla myš či ľudia priniesli jesť - ostatné mačence sa vždy najprv postarali o to slepé.

bolo to neuveriteľne úžasné, postrčili ho k mame, postrčili ho k jedlu, priniesli mu pod nos, usmerňovali ho na nebezpečnom mieste ... úžasné.

neviem, ako to skončilo ... stratila som ich z dohľadu, ale neznášam, keď niekto povie, že to sú "len" zvieratá. to sú cítiace tvory.

aj ja som veľakrát videla ako sa vedia tieto tvory súdržne správať. V záhrade pred rokmi (na PF som o nich písavala) nám ostali 4 mačacie siroty, všetky boli mačičky. celú zimu každú voľnú chvíľu tak často, ako sa len dalo, či bolo pekne alebo škaredo, som chodila hore na záhradu, aby som im niečo doniesla a skontrolovala, či sú v poriadku. Zimu prežili a koncom jari všetky mali malé, a starali sa o ne spôsobom "tvoje decko je aj moje decko".

Tam sme videli aj zaujímavú love-story - mica, ktorej som hovorila "Maličká", lebo bola z nich najmenšia, a úžasný čierny kocúr, ktorý mal veľmi dobrú povahu, a ktorému sme hovorili Plyšák. Tí dvaja boli stále spolu, ešte aj líhali si spolu tak, že mali hlavičky pri sebe a vzájomne sa poočisťovali, kým sa uložili. Keď sme doniesli nejaké dobroty, tak ak prvý dobehol Plyšák, vždy počkal, kým príde Maličká a potom sa posunul tak, aby aj ona mala dobrý prístup k maškrtám, a ona to robila tak isto. delili sa o dobroty či ich bolo veľa alebo málo. Bol na nich úžasný pohľad.

Mimochodom, z tých štyroch sirôtok práve Maličká žila najdlhšie. Ešte vlani chodila k nám, tento rok už neprišla. Mali sme tam aj také krásne dlhosrsté mača, dopočula som sa, že jeden zo susedov, čo má záhradu o 3 ďalej, ho predhodil svojmu pitbulovi. To jakživ nepochopím a ani nechcem. Aká škoda, že ten pes poriadne nepokúsal svojho sprostého pána.

 

Mačaciu mamu s drobcom, o ktorých som tu nedávno písala, som už viac nevidela. Aj dobroty, čo som im nechala v kríkoch, ostali nepovšimnuté. Dúfam len, že sa im nič nestalo a že im nikto neublížil.

dnes ku mne prisiel spoluziak, male Mrňo som nechala zavrete v izbe, velka Mafif behala po vonku a ja som stala pri brane, Mrňo sedelo na okne, mnaukalo o 106 (to vzdy, ked je niekde samo) a potom normalne skocilo z okna... nastastie nie na zem, ale na kriky, co nam rastu pod oknami a odtial preliezlo na plot... vcera vecer sme sli na nakup, vybehlo tesne pred nami na ulicu a kym sme presli dvor a zamkli branu, sedelo Mrňo na asi 2 metre vysokom pristavku u suseda mnaukalo o dusu, lebo nevedlo zliezt - netusim, ako sa tam dostalo... hm, asi nas caka pekelna jesen, Mafif bola ovela kludnejsia, dodnes ju nenapadlo skakat z okna, aj ked na nom rada sedava...

to by chcelo na okná tú sieť.

Spomenula som si na jednu príhodu, čo sa mi stala pred pár rokmi.

Šla som po ulici s nákupom, keď doslova a do písmena tak meter odo mňa žžžuch!!! kuknem, a na chodník dopadlo mača, nemalo viac ako 2 mesiace, chvíľu bolo otrasené, ale potom sa rozbehlo k domu a zúfalo sa pokúšalo po stene sa vydriapať naspäť, nechápúc, že je to privysoko a že tam sa bez pomoci nedostane. nemala som ani mobil so sebou, tak som aspoň kúsok salámy vytiahla, že možno kus žrádla ho upokojí, ale mýlila som sa. Okolo chodili ľudia, ale nikto si nevšímal jeho zúfalé a márne pokusy doprevádzané miaukaním odušu. Naozaj som netušila, čo urobím, ale považovala som za dôležité, aby sa najprv upokojilo, aby som ho mohla zobrať na ruky. Ale potom sa karta obrátila a náhodou šla okolo nejaká pani, ktorá to mača poznala - bola to majiteľova susedka, a majiteľ mal na tej ulici taký malý obchodík, tak som ju poprosila, nech dá na to mača chvíľu pozor a šla som za majiteľom do toho jeho obchodíku. ten vybehol von a mali ste vidieť, ako sa ten malý chlpáč zmenil. panika zmizla a malé vyskočilo chlapíkovi na ruky, maznalo sa, otieralo sa mu o tvár a zakotvilo mu ako šál na krku. To bol jeden z tých šťastnejších príbehov.

Vilma, naše okno je na prízemí, možno tak dva metre od zeme, dospelá mačka by s tým nemala mať problém... navyše, ak by som nebola na ulici, tak Mrňo určite neskáče. ale on chce byť vždy tam, kde sme my... ak ostane zavretý v predsieni, bude mňaukať dovtedy, kým ho niekto nepustí dnu, ak sme vonku a on dnu, tak zase mňauká, že chce byť s nami...

... ale on chce byť vždy tam, kde sme my... ak ostane zavretý v predsieni, bude mňaukať dovtedy, kým ho niekto nepustí dnu, ak sme vonku a on dnu, tak zase mňauká, že chce byť s nami...

 

to aj Šiva, tá chodí za mnou ako psík, nech sa pohnem hocikam. ešte aj do záchodu sa mi dobýja a škriabe na dvere a mňauká odušu až kým ju nepustím, a to je jediné miesto, kde sa dožaduje vyskočiť mi na kolená a uvelebiť sa tam. A tak neviem, či sa ešte nájde dakto, kto kadí s pradúcou mačkou na kolenách...som zato cvok, že ju pustím? :ahooj:

to aj Šiva, tá chodí za mnou ako psík, nech sa pohnem hocikam. ešte aj do záchodu sa mi dobýja a škriabe na dvere a mňauká odušu až kým ju nepustím, a to je jediné miesto, kde sa dožaduje vyskočiť mi na kolená a uvelebiť sa tam. A tak neviem, či sa ešte nájde dakto, kto kadí s pradúcou mačkou na kolenách...som zato cvok, že ju pustím? :ahooj:

 

my pre istotu dvere na záchod ani nezatvárame, naša Mafif si ich aj tak vie otvoriť... a keď sme tam, aspoň jedna nás príde skontrolovať :-) a keď som sa kúpala, Mafif sa prechádzala po okraji vane

Kúpeľňa nie je práve jej obúbenou miestnosťou, ale aj tam sa za mnou vlečie. len čo však pustím sprchu, zmizne stade ako gáfor. :)

synov "značkový" kocúr a jeho spoločníčka Líza. keď bola malá, bola rozkošná, teraz má chvost aký som ešte nevidel, ako veverička.