Hľadanie v komunite

o mne je tu už tuším známe, že mám rada mačky :) síce ich už roky nemám, ale v detstve boli okolo mňa vždy .... nechali sa mi obliekať a vozíkať a učila som ich vybrané slová - síce na mňa kašľali, ale vždy boli tam kde ja ... keď som sa hrala na piesku, mačka spala vedľa mňa ... keď ma mali dosť, tak sa na dva tri dni zdekovali k susedom, potom sa vrátili a mohli sme pokračovať ... boli to moji dôverníci a kamaráti a hračky ... sú to nádherné spomienky, dodnes mám slabosť pre mačky... :) okrem toho plný zadný dvor sliepok a zajacov a vždy tam bol aj jeden kohút - a na rozdiel od mačiek mňa teda kohúti radi nemali ... neraz ma museli pred nimi ratovať :lol: ale to bolo dávno, skutočne som bola malé decko .... dokonca raz sme cestovali na nejakú svadbu niekam k Novákom / mohla som mať asi osem / - len som vyšla z auta, už ma naháňal nejaký hrdinský miestny kohút .... polka svadobčanov sa rehotala a polka sa ma snažila ratovať, lebo ten kohút mal hodne zlý kukuč ... takže takéto krásne spomienky ;) a dodnes mám pred veľkými červenými kohútmi rešpekt ;) vaše zvieratká - mali ste, máte, nechcete, čo ste s nimi zažili ? všetko zvieractvo v dome a okolo domu ... vrátane spomienok ;)

Smrť domáceho miláčika býva vždy smutná. Rozlúčka je plná sĺz, ubolených sŕdc. V pamäti však zostanú vždy krásne spomienky, ktoré ste spoločne prežili so svojím najlepším štvornohým priateľom. Smútok je veľký, veď nás opustil náš priateľ, ktorý s nami strávil roky. Otázka, ktorá sa však následne vynára znie: kam s naším priateľom? Mnoho ľudí sa tohto rozhodnutia desí, no musíte sa skutočnosti postaviť zoči-voči a postarať sa o telo svojho miláčika. S domácimi miláčikmi žijeme veľmi dlho, považujeme ich za člena rodiny a logicky nechceme, aby svoju životnú púť zakončili v kafilérii. Tak isto nechceme kopať hrob na záhrade či v blízkom lese, čo má svoje hygienické riziká, legislatívne úskalia, o etickej stránke nehovoriac. http://zvieraciekrematorium.sk/