Domáce zvieratká

Jéj,  pekné ! :) 

Vilma, s tými všetkými menami... :D sa mi dnes  asi aj snívať bude..  :ahooj:

iskra

to ešte nepochodíš najhoršie :yes_yes:

Na chatu sa nam opat pritulala macka. teda skor male maca, pravdepodobne dcera, alebo vnucka tej, co chodila pomedzi chaty uz pred par rokmi. Kedze sme boli vacsia partia, mali sme o zabavu postarane aj my, aj maca - Cecilia.

Pocas tyzdna si aj odskocila niekam inde, na druhy den sa vratila. Jeden vecer sa vybrala s nami na pivo a zasa sa odtulala ku komusi inemu. No, vsak sa ona nestrati.
Takze vlastne to nie je o domacom zvieratku...

čožeby nie, ve*ď je domáca, len každú chvíľu u dakoho iného. Asi má rada spoločnosť. Dúfam len, že na svoju dôverčivosť nedoplatí. Je chutnučká, na zožratie!

uff, uff. Susedke vraj ktorési okni prdlo, a tak jej to budú zajtra opravovať, a tak ru zasa máme toho malého povstalca. To behá jak delová guľa, desí obidve naše mačky, je to skrátka ešte malé a nevybúrené a potrebuje sa tu poobzerať. Je srandovný, čertík malý. Ale aj keď ho milujem skoro ako tie moje, a je rozkošný, predsi len 3 mačky v panelákovom byte už je dosť moc...

ešte jeden nádherný domáci pes, myslím, že svojho času sme sa s D'Adym  zhodli, že mať výbeh a poriadny dvor, neváhame ani na minútu :

írsky vlkodav

náhodou som natrafila na krásnu fotku, kde havino slúži ako prikrývka :)
írskeho vlkodava vyšľachtili Rimania na území Írska, je to pes mimoriadne dobrej povahy: lojálny, príjemný, ochotný, dôstojný, láskavý, trpezlivý ... a obrovský obrovský :)

je považovaný za njväčšieho psa, ale v priemere sú vraj nemecké dogy väčšie


http://www.pinterest.com/explore/irish-wolfhound-dogs/
 

obr. 1: na našom sídlisku je jedna pani, vídavam ju dosť často - donedávna s 3, teraz už "len" s 2 obrovskými čiernymi huňáčmi, nemám zdania, čo je to za rasu,  sú obriovské, čierne, dlhosrsté. A tiež veľmi pekné, priam výstavné kusy. vyzerajú to takí mackovia-dobráci. Toto by mohlo byť ono.

obr. 2: ...a jeden pán zasa má takéhoto drobca, strašne je to milené psíča, jedného takého drobčeka mu už ukradli spred obchodu.

neda sa jednoznacne urcit, ktore plemeno psa je najvacsie (vyska ? vaha ?), su aj extremnne velke jedince plemena, ktore inak nepatri medzi "top"

vid http://psickari.sk/home/3/189.html

ten prvy obrazok... keby mal sirsiu hlavu, tak poviem, ze je to newfounland, kedze pises, ze je obrovsky a hunaty, ale podla tejto fotky to neiem jednoznacne urcit; to druhe patri medzi špice, kedze pises, ze je malicky, tak to moze byt trpaslici, tie su vyslachtene v roznych farbach - su strasne ustekani...

DˇAdy: to prvé nie je novofoundlandský, tie poznám, ale je to podobnej veľkosti.

A to druhé je pomoranský špic. Jedna známa ho má (len v krémovej verzii), a nevie si ho bynachváliť, psík je chytrý, hravý, poslúcha, je veľmi učenlivý a práve na to štekanie hovorila, že vôbec to bie je také hrozné, šteká len keď sa im na chodbe niekto cudzí motá poza dvere. No čo, strážca domu. malý, ale stráži jako ďas. Mám rada špice.

som naštvaná na susedku. Tak najprv dovolí svojej 12 ročnej dcére mačiatko, ktoré jej dal jej otec (nežijú spolu a sú rozvedení), a potom to úbožiatko vyhodí na ulicu. Raz ešte v lete mi povedala, že ho nechce, ale že nechce ani aby malá bola smutná. Chcela mi potom natárať, že malá má na mačky alergiu, ale to je hovadina, jednak mi malá povedala, že na nijakých testoch nebola a na nijaké mačky alergiu nemá, a keby mala, tak by jej suseda nedovolila chodiť kŕmiť moje mačky, keď sme boli preč, ale by mi povedala, že nemôžu, lebo...aj som jej povedala, že to je blbosť. Pamätám sa, ako sa pred asi 15 rokmi vytasila s vymyslenou alergiou na psiu srsť u staršej dnes už dospelej dcéry, lebo sa chcela zbaviť psa, ktorého vtedy mali. Psa si vzala moja segra a bol to ozaj milý psík. A o pár mesiacov mali ďalšieho, takže o alergii nemohlo byť ani reči. Skrátka si to vymyslela a teraz dtto.

Už v piatok som túto susedu stretla pred domom ako venčí šteniatko, ale nepýtala som sa jej na mača. Tušila som, že keď zaobstarala psíča, tak s mačaťom nič dobré nespravila. A včera som stretla tú jej dcérku a tá sa mi úplne nešťastná posťažovala, že keď prišla nedávno zo školy, kocúrik už nebol doma. Ja neviem, čo si stará myslí, ale novým psíkom dcére hubu nezapchala, malá to mača miluje a aj keď nepochybne má rada aj psíka, tak jej to mača nenahradila tým psíkom, malá za mačiatkom smúti. Psíka doniesla ešte keď bolo aj mača doma a malá hovorila, že sa dobre znášali. Som si istá, že to mača neznášala zato, že bolo od človeka, ktorý ju opustil. keby im ho doniesol jej už dospelý syn, nevadilo by jej. Takto ho jednoducho vyhodila z domu na ulicu. A pre istotu aj očkovací preukaz spálila. Sila.

Malá mi ešte povedala, že kocúrik na ňu čakáva ráno pred školou...a tak sa s ním vždy chvíľku pohrá pri škole. lenže decká vedia byť kruté k zvieratám a dokedy ešte kocúrik bude na ňu čakávať, nikto nevie. Hrozne som na to nahnevaná, toto jej neodpustím. nedokážem sa s ňou normálne baviť.

Poradila som malej tú stránku na pomoc mačičkám, ale či sa aj dočká, neviem. Už ani v to nedúfam. Ja si ho vziať nemôžem, mám ich v byte dve. Nepoviem na pár dní, ale natrvalo to nejde. Je mi nekonečne ľúto toho zvieratka, ktoré nikomu nič zlé nespravilo, len je od nesprávneho darcu. A je mi ľúto aj toho dievčatka.

Vilma, ja by som toho kocúrka aj bral, naša Desdemóna sa záhadne stratila už pred pár mesiacmi a momentálne máme na dvore "kočkoprázdno" :) ale hnať sa autom do BA len kvôli kocúrovi sa mi príliš nechce, navyše som teraz časovo dosť vyťažený.

v Košiciach pre takéto situácie funguje mačací depozit, veľké i malé čiče túlajúce sa po uliciach sú odchytené, ošetrené, kŕmené a milované a hľadá sa im nový domov tak dlho, kým sa nenájde

trinita: áno - to funguje aj tu, lenže depozity sú plné. nedávno som sa tiež pokúšala nájsť domov pre malé mačiatko, ale odmietli ma a musela som ho dať do útulku, tam ho našťastie zobrali, "nakojili", postarali sa, a náhodou s nimi spolupracuje aj moja bývalá kolegyňa, ktorú som tam vtedy stretla, tak dúfam len, že to malé vyrástlo a niekto si ho adoptoval.

clovek2: škoda, že nie si niekde blízko, bola by som schopná zabezpečiť jeho odchytenie a dokonca by som ti ho aj doniesla...aj keď ja nemám auto a som odkázaná na verejnú dopravu.

neviem, ako sa budem tváriť, keď tú susedku stretnem. Neviem sa tváriť aKOžE je všetko ok, keď cítim pravý opak. Nepredýchala som to, furt ma to štve. Aj sa jej chystám prehovoriť "do duše", hoci viem, že to bude prt platné, ale nie a nie ju stretnúť. A kedysi to bola celkom iná osoba, kedysi doniesla domov osirelé mačiatka a každému našla domov, a jedno si nechala, aj zatúlaného psíka sa ujala, kým ho neobjavil majiteľ...a teraz bez milosti vyrazí na ulicu. Neviem to pochopiť, kde zakapala v nej tá ľudskosť a láskavosť k živým tvorom a kde sa vzala tá bezcitnosť k nevinnej nemej tvári. je mi z toho smutno a aj sa hnevám.

škoda, zvieratká nemôžu za to že ľudia sú darebáci... Bratislavčania, nik z vás nechce mačiatko?

V minulosti sme mali jednu rybu - uz mame dve(obe su take jazierkove) . Ta prva bola a je krajsia - dobre ma kamaratku - zaserutu gulu ovela rychlejsie. Dva dni  dozadu som im to cistil - nikdy by som neveril ze ta ryba prezije u nas tak dlho. Uz je asi treti rok. Ma moj respekt. Vratil by som ju do toho jazierka. Tie ryby su u nas - na skryni vo vyske 2 metre. teda deti sa nane kukaju len zdola - nekukaju. Aj keby som ich dal nizsie - asi by tu gulu rozbili - ci aj tak by ich nekrmili(ci zakrmili az velmi mozem to vyskusat).  Proste su tam na vrchu a viete kolko uz rastlin tam pokapalo - nie vela mozno dva - ale o ovela viac sme sa ani nesnazili. Teda rastliny su ovela narocnejsie(aspon na tej skryni) ako ryby.

teraz rozmyslam, ze tie ryby dam detom do detskej - nech sa staraju.

v sobotu alebo nedeľu by som sa možno aj dokázal utrhnúť a skočiť do BA, ale pri predstave sviatkovo-víkendovej premávky na cestách sa mi robí koprivka na...  ,áno aj tam :lol:

aj keď teda v nedeľu doobeda by to nemuselo byť zas až také strašné...

alebo že by sa našiel fórumák ktorý by náhodou mal cestu z BA smerom cez PN niekam preč, a bol by ochotný zobrať ako pasažiera malého kocúra?

to by bolo super...mám sa prezvedieť, ako to s ním je, či ju ešte čakáva pred školou? Nevedela som sa donútiť k nim len tak zazvoniť, nevedela by som sa tváriť priateľsky, ke&´d som naštvaná za to, čo spravila. Ale možno že by jej dovolila ho mať doma na pár dní, keby vedela, že pre neho dakto dojde...ak by sa niekto taký našiel, zariadila by som to - ak je kocúr ešte medzi živými a nezačal sa ľudí báť...

kedysi - je to už vyše 10 rokov - sme mali v záhrade malého kocúra, bol neobyčajne prítulný a milý, vzala som ho domov, naša Šiva bola vtedy tiež ešte mladá, boli tak rovnako starí a aj rovnako veľkí, ale tá na neho vrčala a zapárala do neho, on sa tváril salám párky horčica, kocúr-flegmatik. Rodina ma prinútila, odniesť ho nazad do záhrady, ale medzitým som ho aspoň odčervila a dala zaočkovať. Dodnes som im to neodpustila, lebo o rok z toho milého prítulného kocúrika, ktorý sa rád podelil o potravu aj o miesto so svojou mačacou kamarátkou zo záhrady, sa stal plachý vystrašený tvor, prišiel o oko a ľudí vrátane nás sa bál ako čert kríža, ani na jedlo sme ho nenalákali, museli sme sa vzdialiť, keď sme chceli, aby sa nažral, hoci videl, že ostatným mačkám neprekáža naša prítomnosť... To som nikdy nepredýchala, že ma k tomu donútili. teraz keď vidím, že na Viki si ˇ%Siva zvykla a znášajú sa celkom dobre, verím, že aj na Plyšáka (tak sme ho volali) by si bola zvykla, on s tým v tom čase nemal problém pri svojej dobrej a priateľskej povahe. Občas sa objavil ešte tak 2 roky - a potom už nie. Nerobím si žiadne ilúzie že by si ho niekto zobral.

Preto mi ten malý robí starosť.

skús sa teda opýtať ako to s tým kocúrkom vyzerá. aj keď teda behom zajtrajška sa ho asi nepodarí odchytiť, že by som v nedeľu doobeda preňho došiel. prípadne by to šlo ešte ďalší týždeň v nedeľu.

skúsim, dám vedieť.  To by bolo super...zajtra večer keď sa vrátime z hrobov, ešte pred tým filmom, čo chcem kukať, dám vedieť, čo som sa dozvedela. :)

OK, dohollé :zubiska:

bolo by asi lepšie ďalej pokračovať cez súkromky, nech tu zbytočne nezahlcujeme tému. Ak by sa akcia zadarila sem pastneme už len výsledok, aj s fotkou kočkoša v jeho novom teritóriu :)

ok, práve som ti jednu poslala.

toto sú moje chlpane. Mám rada, keď ozlomkrky obe sa zdvihnú a so vztýčenými chvostami ozlomkrky bežia bok po boku za mnou a strkajú mi hlavičky do dlaní a pradú o 106. Mám rada, keď obidve oddychujú, každá na svojom fleku, v pokoji. Mám rada, keď si Viki sadne predo mňa a vyzývavo na mňa čučí, to už viem, že priniesla loptičku a chce, aby som jej ju hádzala z obývačky až do chodbičky ku vchodovým dverám (keď to šikovno hodím krížom, dá sa to). To letí ako vietor a o pár sekúnd mi v papuľke nesie "trofej", ktorú jej zasa mám hádzať donekonečna. Keď bola Šiva mladšia, aj ona toto milovala, len ona mala rada tento šport s papierovou guľkou. Teraz už len polihuje vedľa mňa, a pozerá, ako sa každých pár sekúnd postavím a hodím loptičku Vike.

a teraz asi tak 2, možno 3 týždne, sa tam, kde praxcujem, objavila taká istá mačička, ako je naša Viki - to je tá na tej stoličke, len v hnedej variácii. A menšia. Môže mať tak 4 mesiace. neviem, či je to on alebo ona, ale je to veľmi milé a priateľské mača, zrejme ho dakto vyhodil, lebo nikdy predtým som ho tam nevidela, a jedno dievčatko mu tam urobilo domček z krabice a chodí ho tam kŕmiť. Mačiakto je zlaté, ale je to v blízkosti osobitnej školy, denne z okna vidím tie deti, ktoré sa dosť často správajú veľmi agresívne, najmä tí výrastkovia, ale aj takí možno 10-11 roční si zle robia, papuľujú, no, do anjelikov majú ´daleko. je len otázkou času, kedy ho prejde auto, roztrhá pes, alebo mu dakto ublíži.

nechápem ľudí, ktorí si zaobstarajú chlpáča a potom ho bez milosti vyhodia na ulicu...je celkom možné, že práve tomu dievčatku patrilo, podobne ako naša susedka vyrazila toho kocúrika a malá ho chodila kŕmiť. Niečo mi hovorí, že aj túto cicku stretol podobný osud. Pýtala som sa tej kočeny, či si ho nemôže zobrať domov, len pokrútila hlavou, že žiaľ, nie, maznala sa s ním a mačiatko sa k nej naozaj malo...Keby som tak mohla, už by bolo u mňa. Božíčku milený, prečo to tí ľudia robia?!!!

Včerajšie ráno u nás na východe, prvý sneh a "naše" muflóny. :)

pekne domace zvieratka :D
to ti chodi do zahrady ? lebo k nam na chalupu ano... (teda obvykle nie muflony, ale srncia a jelenia)
a nikdy neviem, ako sa tie potvory dostanu von z oplotenia, lebo ked skacu dnu, tak sa maju kde rozbehnut a skacu "dole kopcom", ale naopak... netusim