Domáce zvieratká

trinita:

auu, chudinka malá, si musela skúsiť. Ešteže sa to prevalilo. Hádam bude už v poriadku. Pekná cicuša.

Náš (susedov) kocúrik to má za sebou. Včera ráno sa nevedel hýbať, ochrnuté zadné labky, ovisnutý chvostík.... Vraj otrava....neskôr znehybneli aj predné labky.... :nesmut: . Z posledných síl sa doplazil pred dvere susedov, a lahol si tam. Už nás nebude čakať každé ráno pred dverami, už nedude na nás vyliezať a šmajchlovať sa.

Dnes ráno prišiel druhý kocúrik, povahou, ako keby mu z oka vypadol. Zaliezol do pripravenej krabice pred dvere, a mal som problém ho odfotiť. Behal mi medzi nohami, liezol na mňa....Dá sa pohladkať, vrnčí, otiera sa, čaká nejakú maškrtu. Dufam, že nezožerie niečo, čo mu uškodí....

Cica na chladničke (zatiaľ ešte nič nezhodila, ale podľa mňa je to len otázka času pri jej veľkosti...)

Mne pred oknom za tie dlhé roky vyrástol celkom vysoký ihličnan, takže medzi moje domáce zvieratká patrí už všelijaká chrobač a iná háveď, ktorá s obľubou žije na stromoch.

včera nám neter dovliekla svoju mačku, lebo ide robiť do rakúska a tam ju nemôže mať. A tak ju máme teraz my. Natrvalo. S našou sa videli raz, syčali po sebe a návšteva (volá sa Viki) sa naježila...ešte bude veselo. Zatiaľ je Viki v kuchyni a tam má svoje wc a svoje spanie a žrádlo a nejaké hračky, a Šiva je v obyváku, kde zas má svoje veci. zatiaľ teda sú oddelene, skúsila som látku, na ktorej spala Viki v noci, dať do obyváku, necfh si Šiva aspoň na ten pach zvykne, a zasa látku, ktorú som pootierala o Šivu, dať do kuchyne, aby aj Viki cítila pach domácej chlpatej "panej"...už sa "teším", čo dcéry porobia, oni nejako nechápu reč mačky, pre ne syčanie je syčanie a myslia si, že to sa chystá na ne zaútočiť,  a nechcú pochopiť, čo tým mačka chce povedať a čo by sme vtedy mali urobiť my, predsa ony sa nebudú prispôsobovať nejakej mačke, nech sa mačka prispôsobí človeku, ten je tu pánom. Takže ešte bude veselo...Budem sa ich snažiť držať zatiaľ od seba, ale zajtra ako vždy dojde mladá na obed a kdežeby ona rešpektovala nejakého zvera. Je mi to ľúto, keď boli ešte také pubertáčky, mali viac pochopenia aj pre tú chlpatú zvieraciu dušu...

Animal Planet nám teraz nefunguje, takže rady jacksona galaxyho sú mi nedostupné.

Ale Flinstone ma prekvapil, vôbec som nečakala, že bude súhlasiť s tým, že Viki bude u nás. ke´d som naposledy doniesla domov mača, bol protivný a musela som ho chúďa vrátiť...

no, Vilmuška, ako sa majú chlpane? už sa skamarátili?

čo ti ja viem? Po príchode z roboty sme ich pustili, na noc zatvorili. teraz cez voľné dni sme ich celý deň nechali pustené, včera aj dnes, najprv Viki vrčala na Šivu, dakedy sa priblížia, očuchajú, a ak ani jedna neuhne pohľadom, tak jedna zasyčí alebo aj zavrčí a druhá odíde. Viki občas Šivu aj naháňa, ale zdá sa mi, že to berie ako hru (je to mladá mačka, má len 2 roky), ale Šiva tomu nerozumie a uteká, zrazu zabrzdí, zasyčí, a Viki sa stiahne. Už skúšala hru so Šiviným chvostom, tej sa to nepáčilo a ohnala sa packou, ale len tak do luftu, to bolo len také akože "Tak toto teda nie!". Sedeli spolu na okne a čumeli von, keď sa už moc priblížili, oňuchali sa a niekedy jedna z nich zasyčala, inokedy sa otočili a trochu sa vzdialili a čučali z okna...Ale už aj chrápali tak meter od seba, celkom spokojne. Keby len horšie nebolo, toto sa ešte celkom dá, keď si ešte "vydiskutujú", kde je ktorej miesto. Na noc ich zatvárame každú zvlášť. predsa len ešte je to krátky čas, aby boli bez dozoru.

Vikina sa v pohode usalašila na Šivinom odpočívadle a chrápala tam, Šiva sa zas uložila na gauč tak meter od nej. Bol to celkom milý obrázok. Aj keď nejaké ohromné kamošky nie sú, zatiaľ to nie je také hrozné, čo by som aj chcela? Iné im neostáva, len sa navzájom aspoň tolerovať, ak chcú obe byť spokojné. Snažím sa veriť, že si na seba zvyknú a bude im spolu fajn.

Dnes večer sa ukáže ďalšia novinka, lebo pricestuje "nepriateľ" zo Žiliny.

Podľa mňa sú celkom zlaté, ohavy chlpaté.

musia si to vydiskutovat, a mozno to nebude pred vasimi ocami

u nas takto dopadli maciatko a mlady pes - jednoducho boli nuteni stravit niekoko dni na silvestrovskej chate spolocne v jednej miestnosti a odtvtedy bolio nerozlucni kamarati

šťastie, že pes, o ktorom píšeš, mal asi dobrú povahu. Inak by mača dnes už lovilo myšky v mačacích večných lovištiach. Moja segra - presnejšie jej manžel - má psa, ktorý je nevyspytateľný. V jednom kúte dvora mača oblizuje, div mu lásku nevyzná, a o hodinu na to ho len tak roztrhá a nedá sa tomu zabrániť. je to švagrova chyba, lebo toho psa necvičil a pes si robí, čo chce, aj na neho sa občas oženie, už ho aj rafol. Ale predo mnou sa švagor tvári, že šak to sa ten pes chce kamarátiť. No ale mne sa taký kamarádšoft nepáči, keď môžem očakávať, že mi odhryzne zo samej lásky ruku alebo nohu. je to obrovský kaukazský ovčiak.

a nevychovaný pes, hlavne. psa nemožno len mať, psovi sa treba venovať ... to nedokáže každý, lebo to je práca.

mám psov rada, nemám s nimi problém, ale nikdy som psa nemala, v detstve len mačky ... a neverím si, že by som dokázala psa vychovať tak, ako sa patrí.

ani opičia láska to nespasí, máme tu v susedoch takých dvoch miniyorkshirov, páničkovia ich rozmaznávajú a milujú nadmieru, staršia slečna je v pohode, ale mladší pes by potreboval psychológa ... :agree:

nuz ano, ten pes bol clen rodiny, mimochodom, nasho syna ucil chodit tak, za mu chytil rameno do papule a vodil ho ;-)

a teraz nieco na odlahcenie:

JAK PŘIMĚT VAŠI KOČKU, ABY SPOLKLA PILULKU

1. Vezměte kočku do náruče tak, jako byste chovali malé dítě. Ukazováčkem a palcem levé ruky jemně přitlačíte na její tváře kolem tlamičky, zatímco držíte připravenou pilulku v pravé ruce. Jakmile donutíte kočku otevřít tlamičku, vhodíte do ní pilulku a počkáte až kočka tlamičku zavře a pilulku spolkne.
2. Seberete pilulku z podlahy a vyndáte kočku zpoza kanape. Vezmete ji do náruče a opakujete celý proces.
3. Chytnete kočku v ložnici, kam utekla, a zahodíte zvlhlou pilulku.
4. Vezmete novou pilulku, sevřete kočku do náruče pevněji a levou rukou stisknete pevně k sobě její přední tlapky. Pravou rukou jí násilím otevřete tlamičku a ukazováčkem jí nacpete pilulku až do krku. Podržíte jí zavřenou tlamičku a počítáte do deseti.
5. Vylovíte pilulku z akvária a sundáte kočku z vršku skříně. Zavoláte na pomoc manželku.
6. Kleknete si na podlahu s kočkou pevně sevřenou mezi koleny. Podržíte jí pevně přední i zadní tlapky a ignorujete přitom její skřeky. Necháte manželku, aby držela její hlavu jednou rukou a zatímco jí násilím dřevěným pravítkem otevře tlamičku, vhodíte do ní pilulku a hladícími pohyby po jejím krku zajistíte, aby pilulku spolkla.
7. Sundáte kočku z tyče na záclony a připravíte si novou pilulku. Udělejte si poznámku - koupit nové pravítko a opravit záclony. Opatrně smeťte roztříštěné střepy z váziček a sošek, které původně stály na obrubě krbu.
8. Zabalte kočku do velkého ručníku a požádejte manželku, aby si na ni na podlaze lehla tak, aby kočce vyčnívala jen hlava. Dejte pilulku na konec brčka na pití, otevřete kočce násilím tlamičku tužkou a foukněte do ní brčkem pilulku.
9. Zkontrolujte na návodu pilulkové krabičky, zda pilulka není škodlivá pro lidi, spláchněte nepříjemnou chuť pilulky sklenicí vody. Nalepte leukoplast na manželčinu ruku a odstraňte krev z koberce studenou vodou a mýdlem.
10. Najděte a přineste kočku ze sousedova altánku. Vezměte další pilulku. Dejte kočku dovnitř kuchyňské skříňky a skřípněte jí krk dvířky tak, aby jí vyčnívala ven pouze hlava. Otevřete násilím její tlamičku dezertní lžící a vstřelte pilulku do jejího krku gumičkou podobně jako prakem.
11. Přineste z garáže šroubovák a zašroubujte zpátky vyvrácené panty skříňky. Dejte si na tvář studený obklad a zkontrolujte, kdy naposledy jste byl očkován proti tetanu.
12. Zavolejte požárníkům, aby vyprostili kočku z vrcholku stromu přes ulici. Omluvte se sousedům, kteří autem nabourali do svého plotu, když se snažili nepřejet vaši kočku běžící přes ulici. Vezměte poslední pilulku.
13. Přivažte kočce pevným zahradnickým drátem přední tlapky k zadním a pak ji celou přivažte k noze jídelního stolu. Rukou, ochráněnou těžkou koženou rukavicí, nacpěte pilulku následovanou celým syrovým biftekem do její tlamičky. Podržte její hlavu horizontálně a nalijte do jejího hrdla sklenici vody.
14. Požádejte manželku, aby vás zavezla na pohotovost. Snažte se tam pak sedět naprosto nehybně, zatímco vám ošetřující lékař zašívá vaše prsty a tvář a odstraňuje zbytky pilulky z vašeho pravého oka. Na zpáteční cestě domů se zastavte v obchodě s nábytkem - objednat nový jídelní stůl.

A jak k témuž přimět vašeho psa?
1. Zabalte pilulku do kousku slaniny...

 

kedxsi mi veterinár radil, že mám dať pilulku do syra, ale nebohý Muro sa nedal ošáliť, ani to len neoblízal a prskal na mňa a preveľmi sa bránil tabletke. A Šiva nie je o nič lepšia. Tiež do nej nedostanem, čo nechce, a ak nejakou náhodou aj, o pár sekúnd to vygrcá.

Vikina pokojne vlezie Šive do misky a zožerie jej to, čo jej nachystám, a svoje ignoruje, aj keď majú obe to isté. Podotýkam, že kaťždá má svoju misku v inej miestnosti.

Občas im hodím nejakú maškrtku, obom naraz a blízko seba, Šiva je opatrnejšia. Vikina mi div prsty nezožerie, Šiva najprv očuchá a pomaly, rozvážne zožere maškrtu. Niekedy je to v pohode, inokedy na seba zasyčia, ale maškrtou nepohrdnú. Ak im ju dávam ja alebo Flinstone. Od Žilinského Nepriateľa Vikina berie, Šiva prskala a ohnala sa, nejak jej nedôveruje. neviem presne, čo sa tam udialo, lebo som to nevidela, ale mladá povedala, že už jej nič nedá a že ak ju rafne, tak jej jednu ubalí, čo sa dúfam, nestane. Možno bola Vikina moc blízko, čo sa Šive nepáčilo, neviem. Ale neteší ma to, oveľa radšej by som bola, keby brala mladá trochu do úvahy aj to, že Šiva tu je 10 rokov a teraz jej donesieme mladú spoločníčku, ktorá ju naháňa, všade jej vlezie (hoci je zlatá a vyzerá to, že sa chce kamarátiť), ale Šiva to nechápe a tiež už má svoje roky a už asi nie je na také divoké hry...

V každom prípade sa budú musieť naučiť sa tolerovať. Podľa mňa to nie je také zlé, čítala som kadejaké mačacie príbehy o novom mačati, novom členovi skupiny, a podobne, ale tým mojim babám nikto tú mačaciu dušu nepriblíži. Oni ich skrátka personifikujú a pripisujú im ľudské vlastnosti a chcú ich vtesnať do ľudského správania. Na ne prská, občas sa na ne oženie, a preto je zlá, ale prečo sa ohnala, to už do úvahy neberú, a to ma dosť štve.

my sme sa kedysi pokúšali skamarátiť Mafif a Mrňa... už to začínalo vyzerať nádejne (po troch mesiacoch)... odvtedy to radšej neskúšame... ale som čítala - kým nelietajú chlpy a netečie krv, je všetko OK...

a čo sa tabletiek týka, už dávo sme rezignovali a ani to neskúšame - naša teta veterinárka má taký pekelný strojček, ktorým dopravi mačičke pilulu pekne do bruška, to ešte nikdy nesklamalo :D

ináč, vilmuš, je zaujímave, že tvoje dcéry vyrastali s mačkami a nerozumejú im

sama to nechápem, ako deti a puberťáčky milovali všetky operené a chlpaté tvory a radšej by si ucho utrhli než aby ublížili nemej tvári.

U tej staršej to začalo keď som domov doniesla jedno naše záhradné mača (mysleli sme, že potrebuje veterinára, tak kvôli tomu), Šiva bola tiež ešte malá, boli tak rovnako starí. Vtedy sa naháňali, chvíľami prskali, chvíľami sa tolerovali, a mne to nejak nedošlo, aby som tým dvom povedala, nech sa medzi mačky nemiešajú. A keď po sebe skočili a packovali sa, tak nemala lepšej roboty ako strčiť medzi ne paprču, jasné, že utŕžila škrabanec od Šivy. A problémom sa stala jej reakcia. Vtedy zahnala Šivu do kúta, obliala ju vodou a navrieskala na ňu z plného hrdla, teda presne to, čo sa mačke nikdy nemá urobiť. Viem to, lebo mi to sama povedala. Šiva odvtedy na ňu syčala len čo ju zbadala, a Flinstone zahlásil takú hovadinu, že ako mi môže byť milšia mačka ako vlastná dcéra, že mačka na to chúdatko ide útočiť, a tá ma potom tiež s tým vydierala, ale keď Flinstone videl, že to myslím vážne a že nemienim Šivu vyhodiť, tak prehovoril mladú, aby to s mačkou skúsila. A tak sa postupne opäť začali tolerovať, ale že by sa mali radi, tak to nie. A podobné sa stalo aj s tou mladšou, len tam zas chcela mačku násilím vyniesť z izby a mačka sa ohnala a bohužiaľ, aj škrabla. A vtedy dostala výprask. A situácia sa opakovala. len už boli na mňa dve. Skrátka, oni majú radi zvieratká, ked sa správajú ako plyšáky. Ak má zver nejakú osobnosť a chce sa správať ako zver, tak čoby oni čítali nejaké odborné knihy o nejakých zveroch, oni vedia najlepšie, ako sa má zver správať! Mimochodom, to mača sme potom po ošetrení dali zasa do záhrady. Celý ten príbeh som popísala na fóre o mačkách, ktoré dnes už neexistuje. Ved aj mňa mačky koľkokrát poškriabali a aj ako malé decko som chápala, že sa bránia, lebo sa im to či ono nepáči, alebo sa boja, a tak škriabu.

Takže tak sa to vyvinulo. A je mi to naozaj ľúto.

keď boli ešte deti, bola som rada, že majú pekný vzťah k prírode, neviem, kto im kedy čo nakukal, alebo žeby žiarlili na mačku? Ale to som sa im snažila vysvetliť, že to je iný vzťah a nedá sa to porovnávať.

Na tú staršiu sa nie tak dávno jednooký kocúr v záhrade pozrel, a skoro dostala zrádnika, hoci na poľutovanie tam bol skôr on, vyhladovaný, hendikepovaný, čakajúci obdaleč, či dostane niečo do misky, a nie ona. Pred rokmi by mu bola dala nažrať a pomojkala by ho.

mňa naša cica toľkokrát poškriabala, obyčajne v zápale hry alebo keď sa zľakla, hlavne kým bola mačiatko... občas na ňu zakričím, keď vylezie na stôl, ktorý má zkázaný, aj to sa už naučila, že tam nesmie a inak nemáme problémy... 

to je škoda, že dievčatá s nimi nevychádzajú, ja som doma zviera nikdy nemala, až teraz sa učím, ako vychádzať s mačkami... hlavne ju neberieme ako plyšáka na hranie ani jej nepodsúvame ľudskú motiváciu konania... ale je to naše mäsko obalené kožušinkou, naše malé ťuťu a hlavne naša parťáčka...

My mame rybu - nema meno- krstny mi(detom) dal rybu , aj sklenenu gulatu neviem co - vtom zije - 3,4 rok. Je pekna - nema meno,sem tam jej vymenim vodu.

Ona je 5 clen rodiny. inak deti ju vnimaju ked sa jej mozu dotknut a vymienam vodu a hadzu jej tam svoje hracky - mladsia dcera.

Je to pekna rybka. Hadze kamenmi. dam jej nieco - to nieco potravu mi dodava stale krstny - je to jeho ryba.

Trinita:

Mňa to naozaj veľmi mrzí. Považujem to za dôležitú súčasť života. Mňa vzťah so zvieratami obohacuje a teší ma, keď sa mi lísajú, motajú pod nohami, pradú, čakajú pohladenie, pritúlia sa ku mne - alebo aspoň jedna - na gauči pri telke, atd.

zistila som, že ani jedna z chlpaní nemá rada zvonec. A tak keby sa po sebe vrhli, tak sa chystám zazvoniť. Klasický zvonec ako nosili ovečky alebo akým sa zvoní, keď prichádza Ježiško s darčekmi. A keď budú k sebe tolerantné, tak obe dostanú maškrtu, pekne naraz kúsok od seba. Howgh!

Nuz ano, je to tak, ze ked zviera "ublizi" cloveku, na 99,99999...% je na vine clovek

ked ma raz dost skaredo do ruk dorafala jedna suka, tiez to bola moja vina - potreboval som ju spacifikovat, ona sa branila a ja som nebol dost trpezlivy, opatrny a dosledny

Ja som veru nevedel, že mačky môžu byť niekedy také agresívne. Domáce zvieratá nechovám, lebo by som sa cítil veľmi viazaný.

Ale keby som si mal vybrať niečo chovať, vybral by som si mačku, lebo brechot psa je mi protivný.
Vonku sa občas prihovorím jednému túlavému kocúrovi, ktorý sa najprv zľakne a chce utiecť, ale keď ma spozná,hneď príde ku mne a obtiera sa mi o nohy.

Tiež som sa prihovoril v meste jednej sivej mačke, čo asi nemá majiteľa a tá tiež po najprv nedôverčivom pohľade mi prišla k nohám, poobtierala sa a hodný kus išla so mnou.

Mačky mi pripadajú inteligentné zvieratká. K psom mám dosť hodne výhrad.

Stretol som jedného známeho človeka na lúkach, ktorý tam bol so svojim malým psom. Zrazu pribehli odkiaľsi s brechotom dvaja veľkí psi a boli by malého roztrhali. Ten známy ho vzal rýchlo na ruky a vystrelil dve rany do vzduchu z pištole na odplašenie. Ten malý pes sa triasol ako osika od strachu.

Potom sa objavila akási staršia pani, ktorej zrejme tie psy patrili a ten známy ju poznal, lebo potom prehodili spolu pár slov. 

Tento známy inakšie neznáša agresívnych psov, lebo mi pošepol raz, že "tento rok som už sedem túlavých psov zastrelil".

"Vraví mi: "Keď chodíte takto do prírody, dávajte si pozor, lebo taká svorka psov vás môže aj roztrhať". Psov občas stretnem, ale zatiaľ mi dali pokoj.

On chodí veľmi často po všelijakých ďalekých lesných terénoch,niekedy aj na huby a spomenul, že sa raz vyrútila medvedica s mláďatmi popri ňom a jeho spoločníkovi a s revom. Nebolo ani na pomyslenie, že by vytiahol pištoľ na odplašenie. Medvedica si ich ale moc nevšímala, len výstražne revala, lebo niesla práve ukoristené jahňa a rútila sa s mláďatmi ďalej dolu svahom. Medveďov je v našom kraji veľa a jeden vyšiel minulý rok ako "turista" aj na vrchol vyšnokubínskej Tupej skaly krátku dobu predtým, ako som tam došiel ja. Poznal som to podľa veľkej čerstvej kopy, čo tam zanechal a miest v tráve, kde hrabal pazúrmi. Čítal som hodne rád, ako sa zachovať pri stretnutí s medveďom, ale keď som videl tú kopu, zabudol som na všetky rady a išiel som pre istotu hneď naspäť do prehľadnejšieho terénu. Keby som ho tam nečakane stretol, asi by som sa mu len slušne pozdravil : "Česť práci pán súdruh Medveď".

ano, rad, ako sa chovat pri stretnuti s medvedom je na mraky, najrozumnejsie je vsak spravat sa tak, aby k stretu nedoslo, lebo potom su uz vsetky rady na ****

osobne som medveda videl vzdy len na velku, bezpecnu vzdialenost, a pritom viem, ze mnohokrat som uz bol velmi blizko, podla stop sme sa minali naozaj o niekolko minut

nazad k domacim zvieratam - tulave psy vo svorke su naozaj nebezpecne; skutocne som sa bal, ked som videl svorku zdivocelych psov hnat criedu muflonov cca 150 m odo mna - mali uz vlcie zvyky, ani nestekali, muflony hnali v predpisovom V-ečku, vodca svorky v cele; tak som sa otocil o 180°, kym si ma nevsimnu (bolo ich vyse 10, z toho 2-3 velkosti vlciaka)

na Krupinskej planine sme sa tiez stretli so psami, ktore utiekli z nejakeho lazu - dva vlciaky a jeden kaukazak... ziadna sranda; my sme boli nastastie tiez traja a ked sme si vzali do ruk poriadne druky, tak psy ustupili

v Bulharsku a Rumunsku to byva horsie...

... tulave psy vo svorke su naozaj nebezpecne; skutocne som sa bal, ked som videl svorku zdivocelych psov hnat criedu muflonov cca 150 m odo mna - mali uz vlcie zvyky, ani nestekali, muflony hnali v predpisovom V-ečku, vodca svorky v cele; tak som sa otocil o 180°, kym si ma nevsimnu (bolo ich vyse 10, z toho 2-3 velkosti vlciaka)

na Krupinskej planine sme sa tiez stretli so psami, ktore utiekli z nejakeho lazu - dva vlciaky a jeden kaukazak... ziadna sranda; my sme boli nastastie tiez traja a ked sme si vzali do ruk poriadne druky, tak psy ustupili

v Bulharsku a Rumunsku to byva horsie...

a sme pri tom. To je zasa robota koruny tvorstva - človeka. Čo asi má robiť pes, keď ho človek vyhodí, lebo ho už prestal baviť. Najprv zmätene pobehuje a hľadá svojho pána, a ak ho nič nezrazí alebo sa ho nikto neujme, robí, čo musí, aby prežil, a stane sa nebezpečným. Nerada by som sa s takým zdivočelým psom či dokonca svorkou stretnúť. kaukazák je tvrdý pes a potrebuje riadny výcvik, to vidím na oblude môjho švagra, ktorý napriek tomu, že sa dlho venoval práve kynológii a výcviku psov, a prvého psa, vlčiaka, mal perfektne vycvičeného, tak tohto necvičil ani čo sa za necht vojde, psisko si robí, čo sa mu zachce...ale to už sa opakujem.

teraz už naša Viki sa hára, je to malá otrava, ponúka sa nám a 10ročnej Šive, tej to leze na nervy, párkrát, keď už moc dobiedzala, ju capla labkou, hoci predtým pred ňou utekala. Keď Viki otrčí zadnú časť pred jej nos, Šiva niekedy varovne zasyčí, a potom odkráča preč, ale dnes ma doslova rozosmiali: som videla viackrát, ako sa Šiva aj bez zasyčania len znechutene otočila, ako keby chcela povedať "Jemine-domine, už zasa!!!" a buď vytrielila, alebo dôstojne odkráčala do bezpečia ku mne na gauč, akoby hľadala ochranu pred malou otravou.

Ale Viki asi tiež čaká šmyk šmyk, lebo v tomto milom období nám urobila zatiaľ 3 mláčky na koberci, videli sme to, takže to nie je že zvedieme to na ňu. A len sa modlím, aby ju nenapadlo aj na sedačku či na kreslo šupnúť svoju "pečať".

napadlo ma ,že poteším oko...

je to staršia fotka, keď Líza bola maličká chlpatá gula

to je ale krásna cica, čo to je zač? nejaká sibírska, či tak čosi?

Nám sa pred pár rokmi také podobné chlpaté dlhosrsté mača urodilo v záhrade, bol to veľmi krásny kocúrik, plachý a bojazlivý, a tak som sa tešila, že s takou vlastnosťou si požije...požil si ani nie 3 roky, roztrhal ho pitbul jednoho debila, čo má záhradu cez 3 susedov od nás...ten blb snáď tými mačkami toho svojho zabijáka kŕmi, čo len ja viem, tak nám roztrhal mačku aj s novonarodenými mačencami, neviem, koľko ich bolo, susedka hovorila ešte o ďalších dvoch...radšej to ani nechcem vedieť. neviem, ako by som tie záhradné mačky ochránila, v bezpečí sú len keď tam nie je to psisko, ktoré sa podhrabalo až k našim ob-najbližším susedom a že ešte aj na nich zaútočilo. Sú to starší ľudia, tak sa báli a neurobili nič. Ani sa len nesťažovali na neho a toho jeho zabijáka.

Viki sa ešte furt hára a domŕza o 106...už sa nepamätám, ako dlho také obdobie trvalo u Šivy, ale fakt už by som prijala, keby sa to skončilo. je to inak milá mačička, smelá a prítulná. Niekedy ju musím poľutovať, ako sa chudinka snaží...a my nič, Šiva nič (alebo vrelé "ssss!!!"), nikto nič...

Vilma, šak jej dones domov kocúra, nejakého fešáka :-)

naša obluda chlpatá včera si včera užila, keď už pred polnocou začala u nás streľba jak na Pijave... a máme zase na rok pokoj....

naša malá fotografka :-)

teraz dávali na JOJke príspevok o nejakom15-ročnom debilovi, čo utýral mačku... :( také krásne pruhované zvieratko to bolo... ak niekto takto dokáže ublížiť malému bezmocnému stvoreniu, dokáže ublížiť aj človkeu, ak nájde takého, na ktorého si trúfne

hneď som išla pohladkať našu obludku chlpatú, aby som sa ubezpečila, že je v poriadku...