Ako správne vyslovovať

Vyslovnost niektorych grafem v klasickej latincine

"c" - [k] pred prednymi aj zadnymi samohlaskami. Vyslovnost ako [c] pred "i", "ae" a "e" je mylna.

"f" - casto sa mylne vyslovuje ako akesi neznele [v] (labiodental). Vsade v lat. "f" reflektuje povodne hlasky [b^h] napr. fabula, -ae, [d^h] napr. rufus, -i a [g^w^h] napr. ferox, -ocis a vo vsetkych troch pripadoch je vyslovnost bilabialna - cize obojperna. To znamena, ze na artikulacii sa podielaju horna a spodna pera sucasne, a nie spodna pera a zuby (ridge).

"h" - reflekutje povodne [g^h], a povodna vyslovnost bola ako [h]. V klasickej lat. sa vsak realizuje pod greckym vplyvom ako pridych pred samohlaskou a ako hiat medzi samohl.

"j" - sa cita ako [j].

"qu" - slovaci vyslovuju ako kluster [kv], ale to nie je tak. "qu" je [k^w], teda [k] s inherentnym labialnym formantom musia byt vyslovene tak, akoby po [k]nasledoval zvuk , aj ked nasleduje samohlaska inej kvality.

"r" - medzi samohlaskami reflektuje povodne [z] a ojedinele aj "j", preto vyslovnost po rhotacii pripomina staro-severogermanske koncove "-r" v padovych suffixoch alebo ceske a polske homosexualne "ř" a "rz". To plati uprostred slova, inak [r]. Je rozdiel medzi slovami napr. surdus, rex [surdus, rex] a iacere, Marcus [jaceře, Mařkus].

"s" - vsade neznele, teda .

"v" - vyslovnost je spravidla ako angl. "w". Citanie ako [v] je aj tu chybne.

"y" - je iba v slovach z grectiny a cita sa tak ako v gr.