Spomienky

Spomienky má každý, to je bez debaty.

Niektoré sú príjemné, veselé, niektoré v nás vyvolávajú nostalgiu, alebo hnev...

Aké sú tie vaše spomienky? Máte viac negatívnych, alebo pozitívnych?

Na čo spomínate radi? Prečo? Čo pri takomto spomínaní cítite?

A na čo naopak neradi?

Spomínate často, alebo je pre vás minulosť raz a navždy minulosťou?

Spominam rad, na nieco radsej na nieco menej... v sucastnosti a hlavne v obdobi okolo maturit a zaciatku prazdnin to boli spomienky na 4 super roky so svojimi spoluziakmi, a kebyze si ich mozem zopakovat, tak urcite by som si ich viac uzival - inak v tom obdobi sa mi spomienky spajali s depkou, ze sa toto super obdobie uz nikdy nebude opakovat... normalne mi byvalo zle, stacila smutna hudba a hotovy koniec.. potom su to spomienky na detsvo ako sme sa v skolke hadali ako vyzera slovenska vlajka 6 dni po rozpade CSFR, ako sme si partia na ZS povedali ze sa budeme stretavat a uz som ich 4 roky nevidel a ani mi nechybaju, ako sme si kupili nove auto a rodicia sa striedali v noci kto bude chodit kontrolovat (bola to najzakladnejsia felda :lol: )... a ovela ovela viac... velmi rad spominam a preto je dobre zaznamenavat kazdy okamih ,aby sme sa v buducnosti mohli lepsie rozpamatat... :)

dokonca rad spominam aj na to co som nezazil, napr BA v minulosti (nasiel som fotku nasho rozostavaneho panelaku - tiez dost emotivne foto), alebo pribuznych a osobnosti ktore som nepoznal... :)

Strašne rád spomínam na minulo ročnú prax, keď sme chodili do Banskej Bystrice. Robota bola hnusná, ale hneď vedľa dievčenský internát a tie ožieračky ach krásne to časy :lol: :) :)

Mám veľmi veľa zlých spomienok, ktorými som bol značne ovplyvnený.

nespomínam rada, radšej žijem život a žijem prítomnosťou...

ale keď spomínam, spomínam na radostné chvíle života, trápno-vtipné okamihy, na ktorých sa dá schuti zasmiať aj po dlhej dobe

zlých je tiež dosť, ale tie sa hlbšie vryjú do duše

preto je lepšie žiť pre momentálnu chvíľu

ale najradšej spomínam na posledný sex, keď už nič iné nemôžem :lol: /teda ak si ho vôbec vybavím :) /

Akurát dnes som našiel v PC jeden xls súbor kde mám pozapisované tel. čísla všetkých známych. Vybavili sa mi spomienky staré 7 rokov, niektoré boli aj celkom dobré. Rýchlo to letí...

Pri slovách príjemná spomienka sa mi okamžite vybaví deň, keď som hrala prvýkrát na elektrickej gitare. Bola to Ibanez-ka, kombo bzučalo... nádherný deň.

Na jeden večer, keď sme šli pozrieť kamarátov do skúšobne. Našli sme ich pred ňou, pri ohni, s gitarkou... Boli sme tam asi pol hodiny, ale stálo to za to. Taká príjemná priateľská atmosféra :lol:

Vždy rada spomínam na kadejaké chatovačky a na úsmevné chvíle...

Je jedna vec, fakt, na ktorý nemôžem spomínať. Len sa mi z času na čas pripomenie, aby som nezabudla, že je to tak. Možno som sa o tom zmienila jednej - dvom osobám, ale to by som už nespravila. Vie o tom len rodina. Je to pre mňa tá najponižujúcejšia vec na svete.

Ja si spomínam keď som sa zaregistroval na FS Fórum, bolo to nejako v polovici januára 2003 :lol:

Vtedy som ešte nemal šajnu ako to chodí na fórach :) tak som tam zanechal e-mail so slovami sem mi píšte, čaute... :)

Krasnych spomienok je kopa. Aj tych horsich. Tomu sa clovek nevyhne. Momentalne som si spomenul na jeden mrazivy vecer, ked som vysiel z obchodu a stretol svoju terajsiu manzelku. Prechadzali sme sa vyse dvoch hodin a ked som dosiel domov, tak som mal z mlieka zmrznuty kvader. :lol:

Počas toho mrazivého večera to bolo prvé stretnutie? Krutý večer... (:lol:)

NIE, to nebolo prve stretnutie. Ale vtedy akurat tak moc mrzlo.

... Je to pre mňa tá najponižujúcejšia vec na svete.

jednu takúto spomienku mám aj ja ... úspešne sa mi darilo celé roky na to nemyslieť, zasunula som to do najspodnejšieho šuflíka, ale jeden rozhovor nedávno tú spomienku vytiahol na svetlo ... a zasa pracujem na tom, nacpať ju späť niekam na dno :lol:

ostatné nedobré spomienky sú "len" nedobré ... snažím sa na ne nemyslieť ...

tie krásne ... to sú zvyčajne drobnosti, len také chvíle, keď som prvý krát uvidela kométu, na neznámeho človeka, ktorý mi raz pomohol, na jeden flirt, na pohodu v dedkovej dielni, ...

to je zvláštne, aké spomienky sa vynárajú :)

game

Ja na tú vec spomínať nemôžem, lebo si ju nepamätám. Ale viem o tom a ten pocit je otrasný.

Niekedy sa stane, že zlá spomienka sa prederie na povrch, ale to prejde. Len ju pekne nacpi späť :lol:

Ja rada spomínam na Blavu a na pár viet, ktoré si človek jednoducho zapamätá.

Ako tu uz niekto napisal/-a, nerada spominam, zere to moc casu, emocii a energie. A ak uz spominam, tak aby som z toho aj nieco mala - klasicky spomienkovy optimizmus, jednoducho dnes vidim v kazdej spomienke, aj najdrastickejsej, nejaky ten zabavny moment, na ktorom sa mozem zasmiat. Napriiiklaaad... bola som s dcerami na vylete, ked tu zrazu starsia - s bohorovnym kludom (alebo kludom Anglicana) - zahlasila: "Hmmm, myslim, ze ma prave pohryzol had." No, fakt ju pohryzol...

spomínam stále... preto som tak zasnená... a spomínam na všetko... zlé, dobré, na to, na čo by som z bezpečnostných dôvodov ani nemala, niekedy si spomeniem aj na niečo vtipné, ale to málokedy... na to sa mi lepšie spomína v spoločnosti...

Určite budem spomínať na 3.D triedu na jazykovej škole, kde sme sa vytvorili celkom dobrá partia. Určite to bude pokračovať aj vo štvrtej triede :lol:

spominam na kopec udalosti, velmi rad na tie prijemne, a tie neprijemne pocase tak nejak vyprchali, ked si na ne aj spomeniem uz ich berem len ako ze "vsak bolo"

teraz spominam rad na obdobie z pred par tyzdnov (maj-zaciatok juna) :lol:

Dnes zo mňa vytiahli jednu veľmi zlú spomienku.... hmmm... :lol:

Na uplynulé 2 týždne budem určite vždy veľmi rada spomínať :)

Ešte som si spomenula (hehe) - strašne dobré boli 2 týždne v Prievidzi (nie priamo tam, ale ja to tak hovorievam...), keď som mala tuším 14. Nevyčerpateľná studnica spomienok :lol:

trochu rozšírim túto tému o hlbšie spomienky - spomienky na veci, ktoré už nie sú, zavial ich čas

pripomenul mi to jeden dokument, záber na stavbárov v ochranných prilbách, jeden z nich ju mal poriadne oblepenú všelijakými nálepkami - ako voľakedy kufre cestovateľov :lol:

pripomenulo mi to jeden kufor starých rodičov, v ktorom sa dlho skladovali všelijaké neveľmi potrebné veci, a takto bol oblepený nálepkami z miest, ktoré pochodil ... kedysi to bolo zvykom, mestá, letiská, hotely mali svoje nálepky a značkovali batožinu ...

urcite mam viac dobrych ako zlych spomienok...najcastejsie spominam na miesta kde sa mi velmi pacilo..vybavujem si znovu a znovu tie situacie, najma ked mi je o nicom..prenesiem sa v case..vybavim si ako tam bolo krasne..tych miest je vela..takisto spominam na ludi s ktorymi mi bolo dobre..a prave v tom momente s nimi byt nemozem.. :lol:

prave skoncil 118. rocnik Velkej pardubickej steeplechase...

toto vo mne vzdy vyvolava spomienky na vsetko co som prezila pri konoch...krasa na jednej strane, na druhej strane zmiesane pocity...

...je to sice zakoncenie celej jazdeckej sezony, ale beh na necelych 7 km je pre kona neprirodzeny, navyse so zvladnutim obtiaznych prekazok, nevraviac o najtazsej, Taxisovej priekope...

ta si tohto roku nevybrala ziadnu obet, dokonca ziaden kon ani len "nezakopol"...

co mi vsak vyhnalo slzy tohto roku do oci, bol pad jedneho kona, padol tak nestastne ze mu "utrhlo" nohu, kamera to snimala..jazdec nemohol a utekal prec...kona samozrejme utratili :lol:

a vitaza diskvalifikovali, kedze neobisiel jeden "otocny" bod.... to teda potesi...

práve som si spomenula ... na vine je jeden rozhovor o eurách a jednocentíkoch :lol:

kedysi mal dedko plnú plechovku jednohaliernikov, používal to na opravu opätkov ihličiek ... niečo vydržali :)

tie jednocentíky sa zdajú byť z lepšieho materiálu, a ihličky sú znovu v móde :)

dnes ako som kurila pred školou, som si spomenula ako sme chodili na strednej kuriť v hlúčiku v barákoch medzi školami, vždy pred obedom... :lol:

Mne sa neustále vybavujú spomienky dakedy dobré dakedy zlé. Včera som si napríklad spomenul na jedného profáka čo ma neustále štval, a teda aj ja jeho. No nakoniec vyhral on.