Kedy ste mali najväčší strach ?

nie nejaký druh fóbie, ktorou trpí vo väčšej či menšej miere väčšina z nás, ani obava o svoj život, či tá povestná chvíľa, keď sa človeku premietne život pred očami ... ani jedno z toho ...

 

 

 

 

kedy ste mali strach, ten najväčší strach, keď človeka zachváti des a panika ?

 

 

/reakcie na strach, alebo uvoľnenie, keď sa ukázalo, že panika bola väčšia, než jej príčina ... /

Keď som pozeral Blair Witch! :lol:

Naposledy v nemocnici, keď som bola s dcérkou na operácii nosných mandlí, hrozný pocit, keď mi ju brali na operačku a desný strach počas cca 25 min, kým tam bola, a hrozné bolo aj keď sa nevedela prebrať...

nebola to obava o môj život, ale o ňu...ale dá sa povedať aj o môj život, lebo deti sú môj život

strach? keď sa na jednom výlete stratila jedna osoba a hodinu jej nebolo... mala som nervy v kýbli a slzy na krajíčku... keď sa osoba z ničoho nič objavila, najskôr som jej vlepila, povedala, nech to už nerobí, tuho ju objala a pekne sa rozplakala... možno to bolo skôr nervové zrútenie, ale strach to bol nehorázny!

tá facka doteraz bolí :lol: :) :)

to akože nutrinka bola tá čo sa stratila? :lol:

a to si čo robila, kde si bola? :)

spala som :lol:

Priznavam sa- ked spim akosi neberem ohlady :) , to ja som ju nechtiac vyhnala z postele do tej druhej- moja vina :lol:

myslim, ze to chce vysvetlenie, lebo takto si tu niekto bude o nas nieco myslieť... takže:

bol to školský výlet, išli sme spať neskoro večer, či skoro ráno :lol: a Nut si lahla do postele s pevou a ja som mala vlastnu postielku... /ostatné boli obsadené už spiacimi spolužiačkami/ no a tak sme spali a ráno sme sa zobudili a Nut nikde... ja som behala ako šialená po celom areáli, videla som ju už niekde so sekerou v hlave ležať v priekope... važne som ju hladala všade... aj na všetkých véckach, sprchách, skriniach... a potom sa z ničoho nič objavila... ďalej som už písala ako to bolo...

no a kde bola nut?

nutrinka odisla, pretože v noci bola pekná kosa a peva jej zobrala celý paplón... nut si našla voľnú izbu s posteľami kde boli aj paplóny... do tej izby sme nemali chodiť... preto som ju tam ani nehľadala... a mala vybitý mobil, takže sa jej ani dovolať nedalo...

Najväčší strach som mal keď sa nám dcérka skoro pridusila a museli sme ju kriesiť. Otrasný pocit.

Pamätám sa, ako si môj brat rozbil hlavu, keď blbol na bicykli. Mala som možno 8 rokov, viedla som ho domov a celou cestou som plakala, bála som sa o neho. On ma utešoval :lol:

strach? keď sa na jednom výlete stratila jedna osoba a hodinu jej nebolo... mala som nervy v kýbli a slzy na krajíčku... keď sa osoba z ničoho nič objavila, najskôr som jej vlepila, povedala, nech to už nerobí, tuho ju objala a pekne sa rozplakala... možno to bolo skôr nervové zrútenie, ale strach to bol nehorázny!

myslim, ze to chce vysvetlenie, lebo takto si tu niekto bude o nas nieco myslieť... takže:

bol to školský výlet, ... ...

hovorím, jej len reťaz na krk, a dobre krátku :lol: :)

 

 

Najväčší strach som mal keď sa nám dcérka skoro pridusila a museli sme ju kriesiť. Otrasný pocit.

Blbé.. čo sa stalo?

Blbé.. čo sa stalo?

Ani neviem, bola este malinka, ani nie dva mesiace a ako lezkala na rukach prestala dychat.

 

Potom sa este stala tak udalost ze nestasnte zletela zo stolicky na chrbat, no mysleli sme si ze sa jej nieco vazne stalo. To bola vacsia uz asi devat mesacna. Nastastie sa nic nestalo.

asi pred tyzdnom

strach, keď človeka zachváti des a panika ?

prave teraz - na www.spoluziaci som uhadol heslo byvalej spoluziacky a pomenil som jej udaje osobne :lol:

problem je, ze si ani za svet neviem spomenut, ako som to potom prehesloval :)

Des a panika ma zatiaľ nezastihli. Strach som mal viackrát - keď sa mi palestínsky taxikár na ceste od Mrtveho mora do Aradu vyhrážal, že ma podreže, keď tlupa arabov po mne žmurkala a posielala mi vzdušné bozky, vtedy som sa riadne bál o svoju prdel, keď som na ceste zo Sniny v Dlhom nad Cirochou vyletel s autom z cesty a naposledy, keď na mňa v Chaddertone, Manchester vyletel doberman.

stále žijem v strachu, v posledných dňoch akosi viac...

Na Somoske, ked som sa motal po starych kladach nad priestorom, kde bolo najprv asi 18 metrov nic - okrem vzduchu - a potom zem. Akoze pohoda, ale vtip bol v tom, ze to bol uzavrety priestor so stvorcovym podorysom. A bez istenia ziadna sranda....

Strach mám stále a všade, občas mi aj hovoria : Preboha už prestaň nič sa nestane!!!

 

A najväčší som mala asi ked sa mi zdalo, že môj pes už nedýcha.... (a to len moc moc moc moc tvrdo spal :lol: )

spomenula som si na najväčší strach môjho brata... raz sme len tak my dvaja išli po záhradkárskej osade keď sa na nás vyrútil kokeršpaniel, ale ten pes ostal stáť na kraji jednej záhradky, na cestu nešiel... brat mal ale smrť v očiach, ustupoval od psa až sa nalepil na plot, kŕčovito ho zrieral rukami a nechcel sa pustiť, celý bol čevený v tvári... vôbec som tomu nerozumela, pretože aj my sme pred tým mali psa, dokonca tiež kokeršpaniela... /česť jeho pamiatke/

Určite niekde na vrchole bude tých pár sekún hrôzy raz na kúpalisku, keď som ešte nevedel dobre plávať a nejako som sa potopil pod vodu a nejako sa mi počas toho času sa nedarilo nabrať smer nad hladinu... ako vydesený som bol poriadne, našťastie som sa nejako (aj s pomocou Hedgeho nakoľko sa pamätám) vynoril...

spomenula som si na jeden strasny zazitok z Manchesteru

akoze vtedy som sa uz modlila, lebo som bola v tom ze sa mi nieco stane :lol:

 

priatel byval v jednej z najnebezpecnejsich stvrti v manchesteri, zila tam taka nejaka komunita albancov, turkov a vsetkeho mozneho...a samozrejme aj cierni

problem mi to nerobilo, kedze mal zastavku cca 50 metrov od baraku

a ani som cez tu stvrt nechodila busom ci peso, kedze to bola hned druha zastavka v tej stvrti

 

prisla som k nemu na byt, lenze som sa nudila, tak som sa rozhodla ze pojdem za nim do roboty

tak som sla na zastavku

stojim a cakam a zrazu pocujem krik dievcat...a oproti mne bezia nejake dievcata, smrt v ociach, ja som sa nezmohla na nic, iba som stala ako solny stlp...a zrazu za nimi typek, nahanal ich, a zastavil nejak 5metrov odo mna a nieco po nich hodil, lenze cezo mna!!! ja automaticky, ani neviem ako sa to stalo, som sa skrcila k zemi, a nastastie ma to netrafilo

potom zbieral este nejake veci zo zeme a hadzal to po nich

stale bol pri mne a ja som nevedela co mam robit, ci mam utiect /bala som sa zas na druhej strane ze by som ho iba vyprovokovala, bohvie ci nemal zbran/, alebo stat na mieste

zostala som na mieste a klepala som sa od strachu

typek chvilu stal,nieco povedal, otocil sa a odisiel

 

ja som v momente volala priatelovi, rozplakala som sa do telefonu, klepala som sa

a zachvilu dosiel bus a on mi siel uz naproti, fuuuuh, akoze nebolo mi vsetko jedno

teraz... v Novákoch bol výbuch až Prievidzi /12km/ vybilo okná... môj tatko robí v NCHZ, mala som strach o neho... matka mu teraz volala, je v pohode... v práci im vybilo okná a triasli sa im stroje... bóžinku...

fuuuhaaa! Moj foter tam kedysi pracoval... tak tfujtfujtfuj!

ked mala moja mamka nejaky nador na prsniku a isli ju operovat. nastastie vsetko dopadlo dobre. :lol: