Kamaráti

Tazko povedat, napocital som tak 4 ludi, ktorych mozem oznacit za fakt kamosov. Priatelov. Nemam rad slovko naj v suvislosti s ludmi, pokial ide otaketo veci.... Takze nevyberam ani najlepsieho. A pozname sa uz niekolko rokov s kazdym. A tych beznych kamosov mam stovky....

kedysi dávno, možno tak rok dozadu, možnože i dva, som sa rozprávala s mojou kamarátkou Elwing o priateľoch... samozrejme sme vtedy mysleli takých tých partnerov, bol to dlhý rozhovor, z mojej strany plný otázok a množstva nášho spoločného smiechu....

Nie o tom som ale chcela... po tomto rozhovore sme tému ale otočili... kým pred tým sme si vymýšlali samé somariny, všetko sme idealizovali, potom sme prešli na to, čo by nám vlastne stačilo...

nespomínam si už, čo spomínala Elwing, ale ja... ja som hovorila o kamarátovi... Nie priateľovi v ponímaní partnera, ale kamarátovi... v mojich predstavách to bol chalan, s ktorým by sme si boli maximálne blízky... chalan, ktorému by som mohla povedať všetko, s ktorým by som sa mohla porozprávať na všetky témy, o rodine, o ľuďoch, o globálnom otepľovaní, o homosexuáloch, o sexe, o deťoch... o všetkom... a on ako chlap, by usmernil moje myšlienky, zastavil ma keby som moc idealizovala a skreslovala... mal by taký triezvy pohľad na svet... poradil by, podporil, vysvetlil, povedal svoj názor... samozrejme som tým nemyslela bútľavú vŕbu... rovnako by sa mi zveril aj on... boli by sme taká skvelá dvojka... kedy by sme chceli, by sme si zavolali: "hej, ideš na pivo? Na pizzu? na pohárik? Potrebujem sa porozprávať. Potrebujem poradiť. Pôjdeš so mnou tam a tam?" ...

áno, viem, vyzerá to ako opis partnera.... takého zidealizovaného, až neexistujúceho... ale nie... v týchto mojich predstavách mal tento chalan vlastnú rodinu... mal deti, ich fotku v peňaženke... rozprával mi aj o nich, rozprával mi o žene.. a ja som mu rozprávala o svojom manželovi a svojich deťoch.... samozrejme by môjho manžela poznal nielen z mojích slov rovnako ako ja jeho ženu...

v mojich predstavách sme sa nedržali za ruky, nebozkávali, neboli nijako fyzicky intímne spojení...

boli by sme len kamaráti...

snívala som o takomto kamarátovi dlho...

áno, mám kamarátky, ale chcela som kamaráta... prečo? sama neviem....

a Elwing mi povedala, že by sme asi mali ísť radšej spať....

Elwing mala pravdu ...

dúfam že ste išli spať ... sny sú na to, aby sa snívali ... nie aby sa plnili

kde si nechala jeho manželku ? a jej pocit ? nie ten snový ...

ja neviem, ja žiarlivá nie som, ale ktovie ako ona ... v tom sne

takto som kedysi túžila po staršom bratovi ... ktorý by sa o mňa staral, nenechal by, aby sa mi ublížilo, bol by kamarát, svoju sestru by sprevádzal na rande, obhliadol by situáciu a o všetkom by sme si vedeli povedať .... proste - kamarát

takéto sú sny - to sú naši kamaráti ... tie sny

Kamarátka, s ktorou sa poznám od šiestich rokov, ma tuším už len unavuje :lol:

pomaly prichadzam o kamaratov

- cast som nechala v anglicku /rozhodli sa ze ostanu/

- jedna zacala studovat v cechach, je doma ani nie kazdy vikend a ked pride ma vela ucenia

- dalsia sa prestahovala do ineho mesta

- dalsia je vytazena v robote

- .....

:lol: kruci.....

Toto je môj kamarát ujo Mláka :lol: /keby ste ho tam nevideli, tak je tu /

Kamarátov/tky mám dosť. Ale takých, ktorým sa zverím naozaj so všetkým, viem, že im môžem dôverovať, že ma nezradia, podoprú, dajú radu, facku, zasmejú sa aj si so mnou poplačú...hm, takých je 3. Poznajú moje slabosti, silné stránky, vedia čo som prežila, ja viem o nich, poznáme svoje životné peripetie a sny...nikdy som nemala sestru ( mám jedného brata ), ale ich pokladám za sestry. Sme ako rodina. Aj keď už bývame od seba ďalej, stále sa navštevujeme, stretáme aj sami aj s rodinami, naši partneri si skvele rozumejú, deti tiež...dúfam, že nám to ešte roky vydrží.

Hej, mal som tazku krizuá a ktovie, ako sa to nakoniec vyjasni, ale ked som zavolal kamarata, ze sa potrebujem porozpravat, tak prisiel. Prebrali sme vsetko. Je len velmi malo ludi, ktorym svoje najosobnejsie veci poviem. Pozname sa uz cez 7 rokov, dost dobre na to, aby sme dokazali odhadnut svoje silne a slabe stranky a ked mame jeden ci druhy problem, tak ten druhy uz vie, alebo skusa najst sposob, ako z toho pekla von.

kamaratov nemam vela dost z novej skoly,byvalej, par sa najde aj v bloku , presnejsie 2 , bude to asi tym , že som v takych veciach perfekcionista a priatelov mam 2 a par adeptov

Kamaratov? veeeela. ale skutocnych to uz je mensie cislo. Co je skutocny kamarat? ktory pomoze v nudzi? tych je este furt vela. ktoremu verim a nemam najnosti? tak tam to cislo ide pod 5. ale furt si myslim ze kamaratov mam dost :)

co sa tyka najlepsieho kamarata tak s tym sa poznam asi od styroch rokov aj ked na to si este nejak nepamatam potom spolocna trieda v skole (zaujimave ze nikdy nie lavica) a tak... sice som sa s nim uz pol roka nevide ale nevadiiiii. :lol:

No, co som pislav vyssie, mozem este potvrdit. Teraz ma on doveru vo mna. Nebudem konkretny, skratka kamaratstvo je aj o dvovere, ked sa potrebuje porozpravat alebo poradit on so mnou a mam k tomu co dodat, alebo hoci by som aj nemal, ale teraz mam, tak sa porozpravame. Prima!

kamaratov mam strasne vela.... takych tych dobrych je menej... a taky ten najlepsi je jeden a ako dlho sa pozname s nim? rok a pol asi...

Ludia sa menia. Dohoda je vec posvatna. Takze plati: Ked sa niekto s niekym na niecom dohodne, tak to ma dotiahnut. O tom su skutocni kamosi. Zvysok je len partia radovych kamaratov. Tych skutocne spolahlivych je menej, nez malo.

Známych mám veľa... kamarátov pár...jednu bestfriend, poznáme sa 9 rokov. Jej môžem povedať všetko..aj ona mne..absolútna dôvera :lol: A ešte priateľ..aj jemu naozaj verím :)

Inak hovorievam, že kamarátov mám málo...ale nejde o kvantitu, ale o kvalitu, takže sa počtom ako takým nezapodievam :) A obvykle mi trvá veľmi dlho, kým sa s niekým zblížim... čo už, som introvert ;)

Ja mám iba jednu jedinú kamarátku a tá mi stačí. To je taká fakt čo mi pomôže vždy keď treba, chodíme aj

v lete na dovolenky. Ešte nikdy sme sa nepohádali.

A medzi chlapmi/chlapcami kamarátov nemám, nejako si s nimi nerozumiem. (ale niesom teplá,to nikdy!)

ja som si našla novú kamarátku na VŠ, bývame aj spolu na priváte... mala by som ju nútiť učiť sa, no vždy to dopadne tak, že ma zdokonaľuje v maďarskej výslovnosti, prípadne ma učí maďarské nadávky... :)

už sme sa aj pohádali a celkom dobre, normálne sme sa radšej rozišli aby sme nešli tou istou cestou, ibaže ani jedna z nás nevie, prečo to bolo, takže v pohode... :)

a v lete idem k nej /či chce alebo nie/ a ak to vyjde, v zime bude u nás, pôjdeme lyžovať a zoznámim ju s krásami Baťovky :lol: /

No čo sa týka mňa,tak kamarátov mám veľmi málo a skutočných ani nie...nejde o to mať čím väčší počet...i keď niekedy by to nebolo na škodu mať o niečo viacej,ale je to spôsobené mojou povahou,som skôr introvert :lol:

xD @ Klingonka

kazdopadne, mal som vela kamaratov, hlavne pocas skolskej dochadzky. ale to vsetko bolo viacmenej o srande. teraz si vystacim sam a s pracou mam volneho casu skoro 0 :lol: aj tie najsilnejsie kamaratstva raz skoncia, pretoze zivot nie je fer a osud vas dokaze zaviat uplne niekam inam, ako vas kamarat/-ka.

posunula som dobru ponuku, ktoru som mohla vziat aj ja, mojej kamoske a ona ju prijala... a vobec ma to netesi, pretoze to znamena, ze odide... a ani nepodakovala... bud chcem odist aj ja, alebo nech nejde... ale zas viem, ze chcela ist velmi prec...

mam 4 okruhy kamosov

1.) ktorych som spoznala na nete, s nimi som v kontakte uz dllllho a obcas sa stretavame (nielen na oficial.stretkach)

2.) ludia zo ZS + gympla...s nimi som momentalne malo v kontakte, ale s par z nich pravidelne si volame, ked nestihame sa teraz stretavat

3.) priatelova partia, tam je asi tak okolo 8-12 ludi, s nimi chodime obcas von, na chatu, silvester bude spolocny, su fajn ;)

4.) novi spoluziaci na VS, a straaasne! sa tesim ze mam velmi fajn ludi v kruzku :) pomahame si, obcas spolu blicneme z prednasky/cvika, hehe, a je to fajn

ani o jeden "okruh" by som nechcela prist :)

mala som jednu kamaratku, s ktorou sme boli jedno telo, jedna dusa, ale uz asi 1/2 roka tomu tak nie je, mrzi ma to, nepohadali sme sa, ale su tam dake nevypovedane veci... ;) dufam, ze sa to napravi coskoro

akurat teraz sa s jednou babou presviedcame, alebo skor premahame, ist sa ucit, zajtra 2 zapocty :lol: ;)

Dnes som symbolicky ukončil jedno kamarátstvo. Teda kedysi to bolo viac ako len kamarátstvo. Odteraz budeme už len virtuálni kamaráti ktorí sa "stretnú" len raz za čas cez e-mail, ICQ, alebo telefón. Viac nič. Niekedy je lepšie keď niektoré veci skončia takto. Obaja sme už úplne inde.

Ja som bola vždy trochu samotár, vystačila som si aj sama a tak je tomu dodnes. Mám zopár kamošiek, s ktorými sa dá ísť pár krát opiť, aj pokecať o všetkom, ale poslednú dobu sa už takmer nestretávame. Niekedy dávno som mala super partiu z menšej dedinky, medzi nimi aj naj kamošku - maximálne spriaznenú dušu. Bohužiaľ, s tými ľuďmi sa už nestretávam, tri roky som tam nebola a aj keď bola príležitosť stretka, tak som sa vyhla účasti. Ani sama neviem prečo, ale nerobí mi problém skoncovať s nejakým obdobím môjho života, s kamarátmi okolo neho. Stačí náznak pocitu, že s tými ľuďmi nemám o čom a vycúvam. A navyše si nechcem nikoho moc pustiť k telu.

mám dvoch skutočných kamarátov, s ktorými môžem naozaj rátať. s jedným z nich sa poznám dlho, už od základnej školy. s druhým som sa zoznámil v čase, keď som zmenil bydlisko, to bolo asi pred 12. rokmi.

dúfam, že to vydrží.

dosť kamarátov mám z okolia svojho bydliska, no sú to také bežné vzťahy, kde si často i neporozumiete, ide skôr o zábavu, ako o vzájomnú oporu.

mám problém s vybudovaním kamarátskeho vzťahu, som nedôverčivý, samotársky typ človeka a tak mi to trvá príliš dlho, som však na to zvyknutý a vyhovuje mi to.

Mam dve bomba kamosky, ktore su ako moje druhe ja. Keby nebolo chlapov, dokazala by som s nimi zit v spolocnej domacnost - co je dost velky kompliment, kedze my zeny neznesieme pri sebe niekoho, kto nema zorganizovanu domacnost rovnakym sposobom, ako my same.

Mam aj velmi dobrych kamaratov - su dvaja - a zniesli by mi modre z neba. Ale vazne, su to uzasni ludia, ktori su pre mna zivotnou inspiraciou a som strasne rada, ze aj ja som ich kamoskou.

Tych ostatnych je kopec, sporadicke aj viac intenzivnejsie kamaratstva ... a vazim si ich vsetky.

Kamarátstvá sú potrebné azda pre každého človeka. Aj ja ich mám. Niektoré prerástli aj do priateľstiev a niektoré sa obmedzili vplyvom zmeny smerovania, vplyvom zmeny prostredia. A žiaľ sa stáva aj to, že váš priateĺ vás podrazí iba pri vidine možnosti získať na váš úkor many. Takže je treba počítať aj s takýmto prístupom. Priateĺ je ten, ktorý sa od Teba neodvráti ani v tých ťažkých životných situáciách. Ktorý nepočíta v štýle - má dáti, dal. Ktorého potešením je dávať. Seba. :lol: