Etymológie

hrdza < prslv. *grЪdja < ide. *rud^h-

 

etymologicky pribuzne s rudý, snad aj s ruda.

 

/ lat. ruber, -brī "rudý"; ale najma nem. e Rost, -, -ö-e

Pompeje z pompos < protoita. *k^wonk^w(e)-o-s < ide. *pnk^we

 

lat. vlastne meno Quinctus, -ī "Piaty"

meno < prslv. *Ьmę (genitiv *Ьmene) < ide. *h1noh3-mn (gen. *h1nh3-men-es)

 

/ lat. nōmen, gen. -inis; gr. όνομα, -ατος; nem. r Name, -ens, -en

ale pochádza slovo meno z latinčiny, či majú len spoločný prazáklad spolu s germánskymi jazykmi v indoeurópštine , či ešte starší ?

ma spolocny prazaklad. rozmanite podoby v jednotlivych europskych jazykoch vznikli z jedneho ide. prazakladu.

ked sa pytas, este jedna zaujimava vec mi zisla na um. a to, ze to, co povazujeme za zaklad pri odvodzovani, je "meno"ako zdanlivo cele slovo, a odtial odvodzujeme dalsie slova, napriklad "menny (privlastok), menovatel, zameno" a podobne. to vlastne nechapeme spravne. pretoze, "meno" nie je cele slovo aj s korenom, ale iba kmenotvorna pripona. rovnaka, aka je v se-meno od siať alebo ple-meno od plodiť. rozdiel je v tom, ze pri slove "meno" sa koren stratil, a tak ostala iba pripona -meno, ktoru mylne povazujeme za cele slovo.

pamäť < prslv. *pamętЬ < ide. *mn-ti-

 

lat. mēns, -entis "myseľ"; angl. mind

j.ebať < prslv. *j.ebati < ide. *h3^h-

 

sanskrt yab^hāmi "j.ebem"; gr. οίφω "j.ebem" je z redukovaneho stupna *h3ib^h-

presný < prslv. *presЬnЪ- < ide. *prek^j-

 

nem. frisch "čerstvý", lat. preciōsus, -ī "precious"

ked sa pytas, este jedna zaujimava vec mi zisla na um. a to, ze to, co povazujeme za zaklad pri odvodzovani, je "meno"ako zdanlivo cele slovo, a odtial odvodzujeme dalsie slova, napriklad "menny (privlastok), menovatel, zameno" a podobne. to vlastne nechapeme spravne. pretoze, "meno" nie je cele slovo aj s korenom, ale iba kmenotvorna pripona. rovnaka, aka je v se-meno od siať alebo ple-meno od plodiť. rozdiel je v tom, ze pri slove "meno" sa koren stratil, a tak ostala iba pripona -meno, ktoru mylne povazujeme za cele slovo.

ešte niečo, len to vždy zabudnem sem napísať : keď je to zdanlivo celé slovo, alebo "meno " nie je celé slovo, nebude celé slovo ani nomen v latinčine, keď majú spoločný prazáklad ?

semeno, plemeno, menný - ako je to v latinčine ?

nōmen je cele slovo, pretoze ma zachovany koren : nō-men < *h1neh3-mn

latinske sēmen je tiez cele slovo : sē-men < *seh1-mn

 

naproti tomu slovenske meno nie je cele slovo, pretoze povodny slovny koren v nom nie je zachovany : *h1neh3-mn > Ø-meno. urcity relikt je zachovany v ceskom j-méno. hoci aj tu je to iba proteticka hlaska pred zaniknutym korenom, nakolko prslv. vlastne *(j)Ь-mę.

vietor < prslv. *wětЪrЪ < ide. *h2weh1-tro-

 

suvisi s viať.

 

lat. ventus, -ī; nem. r Wind, -es, -e < *h2weh1-nto- "r wehende" spodstatnene participium pritomne cinne.

prsia < prslv. *pЬrsi < ide. *prk^j-

 

povodne tu bolo podvojne cislo prsi (ako oči, uši, ruce, ..) pre predmety, ktore sa vyskytuju vzdy v paroch. neskor, po zaniku paradigmatickeho dualu, vzniklo mnozne cislo prsia (ako oká, uchá, ruky, ..).

 

etymologicky suvisi s prsty. chyba vsak vyklad, ktory by tuto suvislost zdovodnil po semantickej stranke. dovody, ktore v prehistorickych dobach viedli k odvodzovaniu zdanlivo vyznamovo nijako nesuvisiacich slov z identickych plnovyznamovych korenov, ostavaju zavse pre moderneho cloveka zahadou.

 

lat. pectus, -oris

dcéra < prslv. *dЪšti, -tere < ide. *d^hugh2tēr, -atres

 

hlaskoslovny vyvoj na praslovanskom uzemi prebiehal tak, ze najprv doslo k spodobeniu spoluhlaskovej skupiny gt na kt, potom k asibilacii kt na št. po zaniku jerov sa spoluhlaskova skupina dšt zjednodusila cez dst na dc. v sucasnom jazyku je kluster dc iba etymologicky, skutocna vyslovnost je realizovana s c.

 

nem. e Tochter, -, -ö-; angl. daughter, sanskrt duhitar; gr. τυχατηρ

vlk < prslv. *wЪlkЪ < ide. *wlk^wos

 

predstavuje nulovy ablautovy stupen korena, ktory je aj v slovese vliecť. je tiez podkladom pre predponu lyko- s vyznamom vlčí (podla gr., napr. lykantropia z *wlk^w-h2nr-h3ok^w-o-s "oblicaj vlcieho muza". mnohe paralely v roznych indoeuropskych jazykoch nasvedcuju, ze zviera bolo nasim predkom dobre zname uz v case ide. prajazykovej jednoty.

 

lat. lupus, -ī; gr. λυκος, -ου; nem. r Wolf, -es, -ö-e; fr. le luop; span. el lobo; angl. wolf, pl. wolves.

mlieko < prslv. *melko < ide. *melg-

 

niekedy sa ma za to, ze mlieko je pragermanska vypozicka (pragerm. melk-a-) kvoli nehlaskoslovnemu "k". ale to nie je spravne. "k" nie je sucastou korena, ale kmenotvornej pripony -ko-. v praslovanskom *melko treba vidiet *melg-ko- (asimilacia klastra [gk] na [kk]), ako to presvedcivo doklada archaizmus mlezivo (prve mlieko po porode este podivnej farby).

 

lat. mulgeō, -ēre, -sī, mulctum "dojiť"; mulctra, -ae < *mlgtra "mlieko"; nem. e Milch; melken, molk, gemolken "dojiť"; angl. to milk "dojiť"

roľa < prslv. *orjā < ide. *h2arh3-

 

praslovansky -ja- kmen od zakladu, ktory je v orať. na rozhrani korena zakonceneho na likvidu [r] a kmena zacinajuceho na [j] vznika tzv. ľ epenteticke. v slede dvoch likvid R po sebe v *orľā druha z nich straca rezonanciu a je vnimana ako konsonant C. schematicky ARC, kde A je samohlaska. a tak v neskorsom obdobi slovanskych jazykov dochadza k pravidelnej metateze likvid podla vzorca ARC > RAC.

 

gr. αρότρον, -ου "pluh", lat. arō, -āre, āvī, -ātum "orať"

jelša < prslv. *elsiā < ide. *h2els-

 

/ lat. alnus, -ī < *alsnos; nem. e Erle, -, -en < *elziō

tŕň < prslv. *tЬrnЬ < ide. *tr- (nulovy ablaut)

 

suvisi s trieť (ablautovy stupen e)

 

/ lat. terō, terere, trīvī, trītum "drať" (e-stupen); nem. r Dorn, -es, -en (nulovy stupen); angl. thorn

mazať < prslv. *māzātī < ide. *mog^j-

 

odtialto aj maslo.

 

/ nem. machen; angl. make, made, made

antropo- s vyznamom "clovek" z gr. ανθρόπος, -ου < ide. zlozenina *h2nr-h3ok^w-o- "face of were"

 

/ gr. óψ, óπος "obličaj"

ústa < prslv. *ūstā < ide. *h1ōh3s-

 

pomnozne, povodne plural.

 

lat. ōs, ōris; orālis, -is "ústny"

ostrov < prslv. *osrowЪ < ide. *rou-

 

ostrov vlastne znamena "to, co je obtekane". totiz vodou.

 

/ gr. panta rhei < *k^wnktah2 rewiti a tiez rheuma < *reumn

pľuť < prslv. *pjuti < ide. *speu-

 

lat. spuō, spuere, spuī, spūtum; angl. spit, -a-, -a-

raj < prslv. *rājЬ < ide. *rēh1-

 

/ lat. rēs, -ēī