Etymológie

chrám < prslv. *chormЪ < protoslv. *kšormuš < ide. *skormos

zaiste suvisi s chrániť.

/ nem. r Schirm, -es, -e

blcha < prslv. *blЪcha < protoslv. *plukšā < ide. *pluk-so-

suvisi s chlp.

/ lat. pulex, -icis; angl. flea; nem. r Floh, -es, -ő-e

sluch < prslv. *slūchЪ < protoslv. *sloušuš < ide. *k^jleusos

slušný < *slūšЬnЪjЬ

suvisi so slovo.

/ nem. r Laut, -es, -e "hláska"; angl. loud "nahlas"; to listen "počúvať"

sto < prslv. *sЪto < ide. *k^jmtōm

morfologicky povodny ide. genitiv pluralu. neskor transformovany na neutralny singular. cize to, co bolo predtym "tých", sa zmenilo na "to". v tejto podobe potom v niektorych jazykoch ako rigidna cislovka - totiz bez osobitych gramatickych kategorii (v latincine, starej grectine, v germanskych), alebo stredny rod sklonovany podla -o- kmenov (ako v rustine, cestine). v slovencine tvar stratil svoju deklinaciu a ustrnul v podobe sto, a to aj v zlozeninach. slovensky jazyk je chudobnejsi nez cesky prave o podobne pripady, ktore si v cestine zachovavaju svoju rozmanitost, no v slovencine prejavuju sklon k rigidite.

z hladiska fonologie vsak praslovanska odchylka. pravidelne by bolo prslv. sęto* a z toho säto*.

/ lat. centum; gr. 'έκατον "jedno sto"; nem. hundert; angl. hundred < pragerm. *xundraðjō "stý počet"

dážď < prslv. *dЪzdЬ < ide. *dus-di-

suvisi s deň. ide. vlastne "zlý deň".

/ lat. dies, -ei "deň"; diī, deōrum "bohovia"; gr. Ζεύς, Δίου "zeus"

suchý < prslv. *sūchЪjЬ < ide. *sausos

/ gr. ‘αύος

viezť < prslv. *wezti < ide. *weg^j^h-

/ lat. vehō, -ere, vexī, vectum; nem. r Weg, -es, -e "cesta"; angl. way

hýbať < prslv. *gybati < ide. *būg^h-

/ nem. r Regenbogen, -s, - "dúha"; angl. to bow "skloniť"

Dunaj < prslv. *DūnāwЬ, to prevzate z germ. *Dōnawis, a to zase z kelt.

je v keltskom dānu- "prameň".

pošva < prslv. *pošЬwa < ide. *siu-

suvisi s šiť.

podošva < *podЪ-šЬw-a

obšívka < *obЪ-šiw-Ъka

jadrný < prslv. *ędrЪ < ide. *h2nd-ro-

nesuvisi s jadro.

/ gr. 'αδρός, -ού "čulý"; stind. indras, -āt "mocný"

semeno < prslv. *sěmę < ide. *sēh1men

ma byt semä*, -ene. sklonovacie paradigma je pretvorene podla nepriamych padov.

suvisi so siať.

/ lat. sēmen, -inis; nem. e Saat, -, -en "siatina"; angl. seed. germanske su z *sēdiz, -ais

kruh < prslv. *krơgЪ

/ bezprostredne pribuzne s nem. r Ring, -es, -e "prsteň" < pragerm. *xrengaz, -asa; vzdialenejsie je lat. corona, -ae "koruna"

peniaz < penęzЪ zo starohornonemeckeho pfenning < *panningaz, -esa

/ nem. r Pfennig; angl. penny, pl. pence

syn < prslv. *synЪ < ide. *sūH-nu-

od atematickeho slovesa *sūH-tei- "rodiť"

/ nem. r Sohn, -es, -ő-e; angl. son < pragerm. *sūnuz, -aus; gr. ‘υίος, -ου < pragr. *hūjos, -ohjo

hrošík < povodne iba rošík

odtialto je vyraz rošáda "castling" v sachovej hre.

/ angl. rook "veža" orientalneho povodu, nesuvisi vsak s dalsimi anglickymi slovickami rook "harpia" ani roc "fénix".

sok < prslv. *sokЪ < ide. *sok^w-o-

/ lat. societās, -tātis "spoločnosť"; nem. sehen, sah, gesehen

plochý < prslv. *plotЪchЪ- < protoslv. *plotu-so- < ide. *pla-

ploský < *plotЪskЪ-

vsetko -u- kmene - ako v starej grectine.

/ gr. πλατύς, -έος "široký"; Πλάτον, -ονος "grécky filozof Platón"; angl. flat "plochý" a tiez slovotvorna predpona plani- ako v planimetria "dvojdimenzionalna geometria, cize plosna"

hus < prslv. *gơsЬ < ide. *g^hans-

/ lat. anser, -is "gunár"; nem. r Gans, -es, -ä-e "hus"; angl. goose, plu. -ee-

stud < prslv. *studЪ < *spoud-

zo slovenskych slov je pribuzne este ostych, co je vlastne spodstatnene s-ove intenzivum od verbalneho iterativa styděti. na prvy pohlad podobne slova studený, studňa sem vsak nepatria.

/ lat. pudet, -ēre, -uit "stydět se"; pudor, -ōris "stud"

dlhý < prslv. *dlơgЪ- < ide. *dlong^h-

/ lat. longus, -ī; nem. lang; angl. long; gr. ενδελεχές, -εύς "večný"

žlč < prslv. *žЬlčЬ < ide. *g^hel-

/ lat. fel, fellis; gr. cho'lé, -és (momentalne nemam grecke pismena); angl. gall < *g^hol-

tuk < prslv. *tūkЪ < ide. *tāuH-

rovnaky koren je aj zakladom slov tučný a tisíc.

/ gr. 'tyros, -ou

os < prslv. *ossЬ < ide. *h2ak^j-

suvisi s ostrý.

lat. axis, -is "os"; acer, gen. acris "ostrý"

hrdlo < prslv. *gЪr-dlo < ide. *g^wr-

suvisi s žrať.

gr. βιβρώσκω "požieram"; lat. vorax, -ācis "pažravý"