Etymológie

noc < prslv. *noktь < ide. *nokts

povodny ide. spoluhlaskovy -t- kmen > prslv. -i- kmen.

/ nem. e Nacht, -ä-e; angl. night, lat. nox, noctis; gr. νύξ, νυκτός

matka < prslv. *matь < ide. *māh2tērs

niekolkonasobne kmenove zmeny a prechody. v ide. bolo *māh2tērs - atematicky dvojslabicny kmen z korena *māh2- a s proterokinezou v prizvuku (v nominative, akuzative a vokative prizvuk na predposlednej kmenovej slabike, v ostatnych na poslednej kmenovej). druha cast *-tēr- je prastara pripona derivujuca pribuzenske vztahy v spolocenstve.

v praslovancine ciastocna kontaminacia -i- kmenmi. napriklad nominativ je -i- kmen *matь, naproti tomu genitiv je povodny atematicky *matere. povodny koren bol pre praslovanov uz nepriehladny, a tak pre praslovancinu vychadzame z clenenia *mat-ь.

z prslv. *matь mame dnes mať, matere (so skratenim samohlasky v koreni). matka je z mat-ъka.

sen < prslv. *sъnъ < ide. *supnos

/ gr. 'ύπνος, -ου; lat. somnis, -is (tu zamena pernic m/p)

klada < prslv. *kólda < ide. *koHldāh2

kedze v cestine mame dlzku a v rustine retrahovany prizvuk z prvej slabiky, v praslovancine musela byt razena intonacia korenovej slabiky (accute) *kól-, ktora vznikla zanikom laryngaly v ide. *koHl-. akost laryngaly *H v koreni sa uz neda rekonstruovat.

/ klada je od povodu vlastne kolektivum od zaniknuteho jednotneho cisla neutra, ktore mame v nemeckom s Holz, -es "drevo"

dym < prslv. *dymъ < ide. *d^hūHmos

v slovencine to opat nie je poznat, ale hlaskove kvantinty inde v slovanskych (napr. ceske dým) a latinske fūmus svedcia o tom, ze slabika v koreni slova mala v pradavnych dobach (a este v praslovancine) razenu intonaciu *d^hūH.

/ ceske dým, lat. fūmus, -ī

ešte < prslv. *ěšče < ide. *oisk^we

/ lat. ūsque "bis"

nebo < prslv. *nebo < ide. *neb^hos

koncove -os nie je znakom muzskeho -o- kmena v singulare, ale praveky neutralny -s- kmen v priamych padoch. v slovencine plural nebesá je priamy potomok ide. kolektiva *neb^hesāh2 z *neb^hes-o-h2 (ak by jednotne cislo zaniklo, vznikol by z tohto tvaru zensky rod v singulare).

mnohe taketo slova su analogicky vytvorene kolektiva podla vzoru strednych -o- kmenov, ktore sa neskor vyvinuli bud do feminin, alebo ostali mnoznymi cislami stredneho rodu, alebo sa vyznamovo diferencovali tak, ze tvary v plurale nadobudli mierne odlisny vyznam. sema slova nebo (ako aj ine -s- kmene) normalne nepotrebuje mnozne cislo.

/ nem. r Nebel, -s "hmla"; r Nibelung, -es, -en

zdravý < prslv. *sъdorwъjь ~ ide. *deru

prslv. predpona *sъ- < ide. *su- "dobre, dosť" k rovnakemu korenu ako je v dravý.

/ hind. d^hruvá- "pevný", lat. dūrus, -ī "otužilý"

biely < prslv. *bělъjь < protoslv. *boiluš < *baljos ~ ide. *h2alb^h-

v predslovanskom obdobi presmyk rezonant *bail- < *balj-, ktory je v greckom βαλίος < *bal-jo-s, a to zrejme z este starsieho *alb-jo-s. vsetko to podistym suvisi s ide. lexemou *h2alb^h, ktora je aj korenom slova labuť. v prehistorickych casoch indoeuropania odvodzovali nazvy farieb od prislusnych vtakov.

/ sem tiez lat. albus, -ī "biely"; gr. άλφος, -ου, "bledý"; nem. e Elbe, -Ø "rieka Labe"

čas < prslv. *časъ < ide. *kēsos

suvisi so slovesom česať < prslv. *česati < ide. *kesāh2tei

vôľa < prslv. *wolja < ide. *wol-

-o- stupnovy ablaut v znamom ide. koreni. -e- stupen *wel- je v primarnom slovese veliť. sem patria tiez odvodeniny ako povoliť, voľba a pod.

/ nem. r Wille, -ns, -n; er will "chce"; lat. voluntās, -tātis; velit "chce"

získať < prslv. *ьziskati ~ ide. *-h1is-

*ьz-is-sk-a-t-i, z predony *ьz- (lat. ex-), slovesneho korena *h1eis (povodne nulovy ablaut *h1is je v slovanskych prehodnoteny na plny ablautovy -e- stupen. takze do protoslv. treba pocitat s transformaciou *h1Øjs > *h1ejs). -sk(e)- je verbalna pripona, ktorou sa v prajazyku tvorili iterativa od slovesnych korenov s ablautom v nulovom stupni. v slovanskych sa sloveso zaradilo do konjugacie s temou -a- (< ide. -(ā)h2-). napokon neurcitkova pripona -ti (< *tei) je taze ako pripona mennych abstrakt v zenskom rode, ibaze v dative.

/ heischen "pátrať"

bájiť < prslv. *bajiti < ide. *b^hāh2-

/ lat. for, fārī, fātum "povedať"

chodiť < prslv. *-choditi < ide. *sod-

[ch] najprv vznikalo iba v spojeni s urcitymi predponami ako napr. *ou-, *pHrei-, a to tak, ze napr. ide. *pHrei + *sod-os > protoslv. *prī-šod-uš > prslv. *pri-chod-ъ "príchod".

napokon povodne tvary na ustupili pod vplyvom vyrovnavania a [ch] sa dostalo aj tam, kde nebolo hlaskoslovne oddovodnene.

sem tiez :

chod < *chod-ъ

chôdza < *chod-ja

schod < *ьz-chod-ъ

schodný < *ьz-chod-ьnъ

pochod < *po-chod-ъ

východ < *y-chod-ъ

prechod < *pre-chod-ъ

priechod < *prě-chod-ъ

atd.

/ gr. εξόδος, -ου "exodus"

strana < prslv. *stor-na < ide. *stor-

geneticky suvisi so slovesnym korenom *ster-, ktory je v -strieť, (iterativum -stierať). podla klasickeho ide. ablautoveho systemu vztahov medzi verbami a menami v ramci rovnakej lexemy je teda strana vlastne to, co sa rozprestiera. tomu ostatne zodpoveda aj vyznam v praslovancine.

sem tiez

-strieť < *ster-ti

-stierať < *stěr-ati (iterativum z predlzeneho korena *stēr-āh2tei)

zástera < *ьza-ster-a (najskor povod dejovy musel byt, neskor zpodstatnene)

priestor < *prě-stor-ъ

/ lat. sternō, sternere, strāvī, strātum "prestierať"

pravý < prslv. *prawъjь < ide. *prōwos "rovno vpredu, správny"

*prō-wo- je -wo- kmen od korena, ktory je aj v predlozkach a prislovkach typu prō, propter, prope, πρώτερο, for, from, pre, pred a pod. a v slove prvý. v mnohych jazykoch sa slova pre prvy a pravy drzia blizko pri sebe aj vyznamovo.

-praviť < *praw-iti

správa < *sъ-praw-a

pravda < *praw-ьda

vpravo < *vъ-praw-od

/ lat. probus, -ī "správny" (< *pro-wo-); nem. e Frau, -Ø, -en "žena" (< *fraw-an- "vznešený vládca") s rozvojom krestanstva zachovane iba v zenskom rode a oslabene v mnozine logickeho obsahu na vseobecne pomenovanie zeny.

vrana < prslv. *woŕna

skupina "or" v koreni mala prslv. razenu intonaciu (sikma ciarka nad r). kedze ide. sylabifikacny system nedovoloval koren zakonceny na dva rezonanty, -n- muselo byt niekedy derivativnou priponou. spravne delenie preto prslv. *woŕ-n-. akutova intonacia zase indikuje moznost zaniknutej hrdelnice - teda ide. koren zrejme *wArH- ("A" stoji za samohlasku [a] alebo [o], ktoru z nich, nemozno zistit. rovnako nemozno presne identifikovat laryngalu "H"). mimoslovanskeho pribuzenstva niet, a tak pripadne dalsie uvahy neiste.

havran < *-woŕnъ

/ podobne slovo v anglictine raven "havran" nie je pribuzne. lat. corvinus "havraní" od corax, -cis, a to zrejme onomatopoje od zvuku, ktory oni vtaci vydavaju.

hniezdo < prslv. *gnězdo < ide. *nīzd-o- "nízko usadené"

je to vlastne zlozenina z *ni + *sed-o-, kde *sed- je rovnaky koren, aky mame v sedieť.

zdanlivy koren *nīzd- vznikol synkopou druhej slabiky. ide. sylabifikacny system sa branil dvojslabicnym korenom, naproti tomu spoluhlaskovy kluster [zd] bol v strukture korena mozny na lubovolnom mieste. preto praveki arijci skracovali dvojslabicny zaklad *nīsed- na *nīzd- (znelostna assimilacia k [z] pred [d]), a coskoro povazovali takto vzniknute *nīzd- za koren sam.

v slovanskych vsak zahadne *g-.

/ lat. nīdus, -ī; angl. nest; nem. s Nest, -es, -er

bydlo < prslv. *bydlo < ide. *b^hūH-

spravne clenenie by-dlo, kde by- je verbalny koren - ten samy ako v byť - a -dlo je prslv. pripona instrumentu deja prislusneho slovesa v strednom rode.

bydlisko je zpodstatnene adjektivum na -ský s vyznamom miestnym.

obydlie je -jo- kmen *obydlьjo

prasa < prslv. *porsę < *pors-ьnt- < ide. *pork^j-

v slovanskej vetve -nt- kmene, spravidla v strednom rode, charakterizovali mladata a domace zvierata. (mimochodom mlada a zviera su tiez praslovanske -nt- kmene :lol: )

/ lat. porcus, -ī; nem. s Ferkel, -s, -Ø; angl. to farrow "vrhať prasatá"

hrdza < prslv. *-rъdja < ide. *rud^h-

ide. korene *rud^h- a plny ablaut *rowd^h- boli zakladom slov s vyznamom "červený".

v slovencine prefix *g-.

/ angl. red; nem. rot; lat. ruber, -brī; cz. rudý, -ého

červ < prslv. *čьrwь < baltoslv. *kirmis < ide. *k^wrmis

ide. koren v *k^wr- so slabicnym [r] a priponou *-mi-.

od toho na slovanskej pode dalej

červený < *čьrw-ěnъ-jь

črevo < *čьrw-o-

/ angl. worm; nem. r Wurm, -es, ue-er; lat. vermis, -is; gr. ρόμος, -ου

trieť < prslv. *terti < ide. *ter-

velmi pravidelne vsade. v praslovancine neurcitkovy kmen *ter-ti, urcity *tьr-ơ.

/ v lat. z obligadnych styroch kmenov su dva prezentne z plneho ablautu -e- stupna *ter-, perfektny a supinovy z nuloveho ablautu *tr- : terō, terere, trīvī, trītum

plemeno z plemä < prslv. *plemę < ide. *pled-mēn-Ø

zaiste pribuzne so slovom plodiť. teda to, co sa plodi.

slabý < prslv. *slabъjь < protoslv. *slāb- < ide. *(s)lab-

este v predslovanskom obdobi uplatnuje sa tzv. Winterov zakon, v dosledku ktoreho sa samohlaska v koreni predlzuje pred preglotalizovanym znelym zaverom (tu pred "b").

/ nem. schlaff "oslabený"; schlafen, -ie-, -a- "spať"; angl. sleep "spať"; lat. lābor, lābī, lapsum "zlyhávať"