Rodičia

mama pred dvomi týždňami prekonala laserovú operáciu oboch očí, ( hrozil veľmi akútne šedý zákal, už to bolo zlé ) vyzerá to, že mimoriadne úspešne.

lieči sa jej to pomaly, vidí ako za mlada. aspoň niečo je v poriadku.

Vilma,

ako je na tom otec zdravotne?

Dík za opýtanie, chystám sa za ním, aj včera som bola; zatiaľ sa to nejak viditeľne nezlepšilo, bez toho chodítka nedrží dobre rovnováhu a tiež videnie len cez úzky pruh vpredu; do boku nič... od štvrtku je u sv. Františka v BA, v utorok má mať prvýkrát vraj nejaké cvičenie, ale rada by som, aby tam ostal aspoň mesiac, keby som mu priplatila ešte nejakú terapiu, je tam taká možnosť.  Tiež by som mu rada vybavila liečenie, vraj existujú liečebne na tento problém, kde aj horších pacientov už postavili na nohy, len sa tam čaká aj pol roka, a vraj to hradí poisťovňa, takže ak by sa toto zadarilo, bolo by to terno.

Najlepšie by bolo, keby to nebolo vôbec, len ak už toto muselo prísť, nemohlo to byť o 2 mesiace, kedy by sme nemali v robote už také fofry??? Vôbec, také a iné hnusné choroby by som posielala na zločincov a zlých ľudí, a nie na takých dobrákov ako je môj otec. To by ani basa nemusela existovať, zloduch by sa mierne podusil a odobral sa neškodný na druhý svet.

game:

aj môj otec to pred časom absolvoval, a po tej operácii mal dlho 100% videnie, až do tej prvej CMP.

Verím, že tvoja mamka bude v poriadku a ešte dlho bude kukať na tento svet.

Tak dnes sme prestahovali nabytok - jednu izba sla do domu a jedna do tej izby. Dnes budeme spat v byte naposledy. 

hmm...z liečebne otca prepustili, ale sám byť nemôže, aj keď v hlave to má v poriadku, telo už neslúži, už sa sám neosprchuje ani si nezohreje obed, nakoniec sme mu vybavili zariadenie pre seniorov, ktoré je v Petržke, takže to nemáme za ním ďaleko, je tam od utorku. Zatiaľ musíme platiť plnú sumu, lebo som nečakala, že ho z liečebne tak skoro pustia, a nemala som čas všetko vybehať pri tých fofroch v robote. Dúfam len, že mi odklepnú ten príspevok pre neho. Spočiatku mi to padlo dosť ťažko, že "ho dávame do zariadenia", ale keď som bola v jeho byte pre nejaké jeho veci, našla som tam, čo si on sám už asi pred rokom, vypisoval žiadosť o prijatie do podobného zariadenia. Včera som po robote ešte šla za ním, sedel s ostatnými v hale pri stole a čakali na večeru, aj sa smial, dúfam, že mu to vydrží a že sa mu tam bude páčiť, že bude aj so spolubývajúcim vychádzať...

v liečebni bol nešťastný, ale nevedela som, ako mu pomôcť, bolo mi hrozne, keď som videla, ako ani jesť nechce, ani na nohy sa mu nechce, oči vyhasnuté, frflal na všetko...keď som mu povedala, že kam ho prevezú, zrazu ožil, začal spomínať na nejaké srandovné príbehy už neviem, aké, zblajzol celú večeru, a zasa mu oči zasvietili, bodaj by mu to vydržalo. Naozaj už by som chcela, aby aspoň z tejto strany sme mohli byť kľudní.

Len treba ešte veľa toho vybaviť a vybehať.

kurňa, fix! Ďalšia jóbovka na svete.

pred chvíľou volal švagor, ktorý bol dnes odniesť svokre obed, že ju našiel v kuchyni na zemi, počuranú, vraj tam tak ležala celú noc. Vraj včera chcela vytrieť kuchyňu a spadla, a odvtedy tam tak ostala až kým ju nenašiel. Vraj ju posadil, s tým, že ju osprchuje a potom uvidí, čo ďalej.

Navrhla som najprv lekára zavolať. Ktovie, či aj ona nemala nejakú ľahšiu formu CMP.

Do prdele, ako keby nestačilo, čo už sa dialo a deje, ešte toto. Nie je toho už dosť?!!!!!Flinstone povedal, že by sme aj jej mali pohľadať nejaké zariadenie, ale to neuplatíme, na to nebudeme mať. A ešte to by aj ona musela s tým súhlasiť, lenže ona nie je ako môj otec, ktorý sám chcel ísť do niečoho takého pre seniorov. V tom je podobná ako bola moja mamka.

no a aby sme si nemysleli, že život je peříčko, tak malo to také pokračovanie, že kým neprišli RZP, tak nereagovala na nič, len vzddychala a ochkala, ako keby sa už odoberala na nebesia. Ale len čo prišli,  vraj prestala vzdychať a na to, že má alzheimera, celkom normálne s nimi komunikovala. A tak jej dali urobiť len RTG rebier a poslali ju domov. Podľa mňa keďže neudržala rovnováhu a zvracala, mohla to byť aj CMP, možno nejaká ľahšia forma, presne také príznaky mal aj môj otec, a tiež rozprával celkom normálne a komunikoval normálne. A tak Flinstone sa tam ráno vybral a ešte furt sa nevrátil. Do prdele, čo sa zasa deje, akú jóbovku zas doneise? Ako keby sme toho nemali dosť.

Idem za otcom kuknúť, ako sa má, a odniesť mu nejaké veci na oblečenie a tak.

svokra teda bola doma, až 1 deň. Na druhý deň sa šiel na ňu kuknúť Flinstone, a zasa ju našiel dogrcanú, tak ju poumýval, zavolal RZP, a tentokrát ju pekne zobrali do špitálu na geriatriu. Nič vážne jej nezistili ( väčšinu testov má lepšie výsledky ako ja!).

Cez týždeň ju bol Flinstone navštíviť, a tá ho pekne oslovila po mene, a potom ho rpedstavila svojej spoluležiacej ako svojho manžela...

nechcem ani pomyslieť, čo bude, keď ju zo špitálu pošlú domov.

Včera som bola za otcom, vyzeral celkom v pohode, bodal jy aj bol v pohode. Behala som 2 dni kvôli jeho predpisom, byrokracia až hrúza...na všetko treba mať bumážku s X razítkami od Y doktorov.

toto je zle... mala aj príhodu? čo hovoria lekári, čo s ňou je?

ja si myslím, že to mohla byť slabšia CMP, lenže nie som lekár, som len osoba, ktorej tieto veci nie sú úplne neznáme. Pravda, závraty spojené s vracaním signalizujú nejaké neblahé pochody v mozgu, môže to byť čokoľvek súvisiace s mozgom,,,ale robili jej všelijaké vyšetrenia, a nezistili jej zhola nič. Ani so srdcom, ani s ničím, tlak nemala moc dobrý, ale to zasa nie je u nej nič neobvyklé. No, nateraz je o ňu postarané na geriatrickom oddelení. Ale čo bude potom, keď ju šupnú domov, ani nechcem na to myslieť.

A zasa tam, kde je môj ocino, mávajú s klientmi program, všelijaké činnosti, kreslia si tam, recitujú, môžu kukať telku, chodia s nimi aj na prechádzky a podobne. Chudák ocino sa vybral s nimi na prechádzku, požičali mu chodítko (to pre neho je v štádiu vybavovania), ale neodhadli jeho sily, a zrejme bolo toho na neho veľa, doteraz sa odkedy mal tú cmp, len motal po chodbách a tak podobne, trénoval chôdzu, ale toľko vraj nikdy neprešiel. A že skoro skolaboval. keď som za ním došla, bol už celkom fajn. Čo som hovorila s vrchnou sestrou odtiaľ, tak ho veľmi chválila, no, bodaj by to tak aj ostalo, bola by som rada, keby sa mu tam páčilo.

Je tam jedna sestrička, ktorá bola kedysi chlapcom, všimla som si to, aj keď má veľmi peknú tvár. To ale nie je podstatné, podstatné je, že je - aspoň mne sa javí - šikovná, veľmi rýchla, snaží sa venovať tým starým ľuďom, chodí, prebaľuje, kŕmi, lieky roznáša, podá to či ono, veru som ju čo som tam bola, nikdy nevidela sedieť a klábosiť, naopak, celý čas bola na nohách a "obskakovala" seniorov.

Dúfam, že to tam ešte dlho bude fungovať. A tiež že ja budem v terajšej práci napriek problémom ešte dlho fungovať, lebo je to hneď vedľa a namiesto obedovej rpestávky môžem vybehnúť a aj vybehnem za ním...a keď sa mi podarí dostať v nejakej normálnej dobe z roboty, tiež dakedy idem za ním, potom ak mu zrovna NIE JE FYZICKY NEDOBRE, JE milý a veselý...už som si pokevcala aj s jeho spolubývajúcim, sestrička mi povedala, že je to trocha problémový chlapík, ale oni dávajú pozor, aby svoje nálady nevŕšil na ocinovi. Ale chlapík je hokejový fanúšik, tak je mi jasné,o čom s ním kecať. A tak som začala, že ujo, čo hovoríte na tých Fínov? A on hoci dovtedy mi nevenoval pozornosť, tak sa otočil a že na akých Finov? A ja že no šak na hokej, že pobili Američanov, vyvalil na mňa oči že čoo? A ja že noo, dali im tuším 2-0! Už neviem, čo mi odpovedal, ale aspoň že pozitívne reagoval, tak hádam dá ocinovi pokoj a bude v pohode. Dúfam, že budú spolu dobre vychádzať.

Kurník, ja si pripadám ako pred 25 rokmi, keď som dcéru viedla do školy, a myslela som na to, že ako sa jej asi bude dariť, ako sa jej bude páčiť, nájde si kamarátky? teraz myslím na to isté, len v súvislosti s otcom...

Bodaj by sa im darilo.

takže je tam aj CMP, kurník,  ja som naslovovzatý diagnostik. Hovorila som s jej ošetrujúcou lekárkou, a tá povedala, že okrem zápalu pľúc a zlomeného rebra je tam aj CMP (cievna mozgová príhoda). Má zasiahnutú tú istú časť ako mal môj otec.

Musela som sa aj zasmiať, svojho syna, Flinstona, pokrstila na hviezdoslava. netušíme, kde sa to v nej vzalo, donedávna sme boli rpesvedčení, že ani netuší, že nejaký Hviezdoslav existoval, a teraz je Hviezdoslav priamo jej potomok.

A aby sme si nemysleli, že už máme naloženú celú batožinu problémov, tak včera ráno volá sestra, že jej muž na záhrade zrazu sa začal bezcieľne motať a bľabotať. Tá hneď vedela, koľká bije a chcela ho posadiť do auta a na pohotovosť (do Hungárie od nás sanitka nechodí), ale on ani za svet, úplnou náhodou práve zavolala jeho dcéra a hneď mu aj nariadila pekne sa dať doviezť na pohotovosť...a ďalšie CMP máme v rodine. Sakra, keby nebola zavolala, tak segra ho do auta nedostane. Mal šťastie. len dúfam, že to nebude mať následky.

Tiež Otec Goriot, to až dcéra musí nakázať, aby urobil to, čo urobiť má, a to dlho robil záchranára!!!

Na víkend tu boli mladí zo Žiliny a bola tu aj neterka z Francúzska, a tak sme sa zliezli všetci + Flinstone, zobrala som dedka (t.j. otca) zo zariadenia na priepustku i domotkali sme sa do najbližšej krčmy, posadili sme sa von do záhradky a za chvíľu tam došli a všetci mladí, staršia dcéra + zať došli aj s malou, ktorá sa zabávala na trampoške, a tak sme s dedkom sedeli vonku pri pivečku/kofolke/ inom moku, dedko blahom bez seba, večer sme ho vrátili nazad a my sme sa pobrali každý domov. Dedko spomínal na všelijaké humorné príbehy z dôb nášho detstva, mal dobrú náladu a snáď bude aj dobre spať.

Ako sme sa naobedovali, šli sme si s Flinstonom zaplávať na jazero a stade sme šli otca zobrať von, prešli sme s ním na jeho pomery dosť, bol celkom v pohode, dali sme si jedno malé pivo (ako pred týždňom) a kapučíno, otec bol veselý, smial sa a spomínal zasa na nejaké vtipné príbehy zo života, celkom pohoda, až keď sme sa zdvihli, že už pôjdeme, zrazu povedal, že sa nejak necíti moc dobre a potom zatvoril oči, obledol, začal sa potiť až hrôza, a keď ich otvoril, začal šmátrať po tanieriku, na ktorom bol prázdny hrnček od kapučína, že nevie nájsť spojenie, že sa musí spojiť. ja že pre pána svatého a s kým že sa chce spojiť, a on si len mlel svoje, že sa potrebuje spojiť, potom z neho vyliezlo že mailom, a ťukal prstom do toho tanierika ako keby to bola klávesnica, no, hovorím mu, že tu nemá počítač, že sme vonku a že to nie je klávesnica, že počítač má doma, a on že dobre, tak že cez mobil (ten nechal v domove, nezobrali sme ho že načo, nebudeme ho potrebovať). Tak som mu zasa vysvetľovala, že mobil sme nechali tam, kde teraz býva, a že to, čo chytá, nie je mobil ani počítač, ale podpivník (tanierik sme z bezpečnostných dôvodov zamenili za podpivník)...a potom zrazu konečne dostal farbu, a zasa začal normálne komunikovať ako predtým. A nemal ani potuchy, že rozprával nezmysly. Oboch nás na smrť vydesil, zavolali sme zaťovi, či by ho nemohol prísť autom odviezť, netrúfali sme si ho ťahať peši, hoci už hovoril, že už je mu dobre a že je schopný to prejsť. Dopravili sme ho so zaťovou pomocou naspäť zasa v pohode. Tam už ho čakala večera, hoci tvrdil, že nie je hladný, ale som mu nakázala, len nech nevymýšľa a zje to, aby dakde sebou nepraštil.

Ale ešte nikdy sa toto nestalo, nikdy netáral z cesty, ani ked mu ako nedobre bolo. nemám zdania, čo zas toto môže byť. Ako keby tam tú chvíľu sedel niekto celkom iný.

tak. Len čo sa nám podarilo pre svokru nájsť dočasné miesto, kde s ňou majú aj cvičiť, tak volal ošetrovateľ z DS, že otec mal zasa CMP. A tak je na antolskej, trénuje chodenie za pomoci, trénuje s logopédom, cvičí s rukou...ten prvý deň vyzeral zle, veru som sa dosť zľakla. Včera už to bolo lepšie.

Ale naozaj toho už mám dosť. Vždy keď sa už situácia trocha uvoľní a myslím si, že si trocha vydýchneme a že sme z najhoršieho vonku, zasa sa len ukáže, že prd makový, pepka klepe po našej rodine veľmi usilovne, Už nech ide dakam inam, už jej mám akurát plné zuby.

 Vilma,

ako sa má otec?

moja mama bola na operácii s očami. šedý zákal. na jedno oko videla slabšie a na druhé skoro nevidela. našťastie operácia dopadla výborne. vidí pekne, teší sa  :) a my s ňou. 

dík za opýtanie, chodím za ním niekoľkokrát do týždňa, nechcem to zakríknuť, zatiaľ sa drží a Bohudíky aj náladu má väčšinou dobrú, bodaj by mu to vydržalo...

o tvoju mamu sa neboj, tieto operácie už dnes vedia ozaj dobre robiť, aj  taťuldovi ju robili. Ak by o pár rokov mala nejaký problém že by horšie videla, môže to byť len - teraz sa neopresne vyjadrím - "znečistením" - oni to len vyčistia a zasa človek vidé dobre. Ajtaťuldo mal ten problém, šla som tam s ním na kliniku, prečistili mu tam čosi a zasa bolo dobre. teda na jeho pomery dobre. :)

Chodí pekne sám, po domove dokonca bez paličky, ale ked hop beriem von na kafe či na pivko, tak paličku musí mať. No na to, že je po 3 porážkach, je úžasný!!!

no a ja mojho otca nie a nie na tu palicku naucit... kolkorazy ho potoci, aj pri vstavani by mu pomohla, aj sa uz strepal, ale nie... jemu to zavadzia :(

moja mama  by nezobrala paličku do ruky...

po celkom komplikovanej operácii /pre veci, ktoré vskutku dosť trestuhodne zanedbal jeden lekár/ roku 2016 na jeseň jej sestra hneď doniesla aj francúzske barle, aj paličky, tam to bolo v kúte, ani sa toho nedotkla, hnevala sa na sestru, načo jej to vláči domov - ale aby som povedala pravdu, ani to nepotrebovala.

operácia sa neveľmi vydarila, bolesti dodnes sú ovšem viac psychika...  všetky výsledky má dobré, nielenže dobré, ale ideálne, všetko v norme, všetko lepšie ako ja... má v podstate jedinú vec:

v nohách jej odumierajú pomaly nervové zakončenia - na to je aj podľa doktorov jediný osvedčený liek: veľa chodiť.

dostala také to vozítko na kolečkách, čo sa tlačí pred sebou, raz to odskúšala, a už rok to zavadzia, lebo je to k ničomu:

je to ťažké hovado, do výťahu bez problémov, ale musí ísť cez niekoľko prahov a dole asi desiatimi nemožnými schodmi, a to je koniec cesty, tam to nezvládne... tak radšej chodí bez akejkoľvek pomoci peši.

je nútená pomalšie, to ju znervózňuje, ale ide peši, bez akejkoľvek opory. s paličkou by sa myslím cítila na odpis či čo : (

operáciu očí mala spravenú minulý rok, podarila sa na oboch očiach nadmieru dobre.

môj otec po domove tiež chodí sám bez paličky, ale ked ideme von, paličku má. keď sme ho do DS dopravili, ledva vláčil nohy za sebou, sotva vládal prejsť s chodítkom aké tu popisuješ, kúsok od zariadenia, mal plienky, skrátka ako malé decko, a teraz - musím to zaklepať o drevo - plienky odložil snáď po 2 mesiacoch, pekne chodí, vie sa najesť, len jemná motorika už nie je ok, má problém s voazaním šnúrok a zapínaním gombíkov.

je tam tiež jedna taká babka, ktorá ked tam prišla, tiež sotva pár krokov spravila pomocou toho chodítka, a teraz chodí síce zhrbená a pomaličky, ale bez paličky a sama. Občas sa chytí nábytku, ale pár metrov prejde úplne sama. To je pokrok.

Predminulý týždeň som sa aj dopálila. Šli sme s otcom k zubárke. mal ma čakať oblečený, n ajedený, atd, a aj čakal, ale vyštafíroval sa tak, že si dal jesennú bundičku, tenkú čiapočku, bez šálu, a najškaredší sveter, ktorý tam má...kurník, ked ideme na pivo, to si dá pekný sveter nový, peknú novú a teplú bondu a poriadnu čiapku, ale k zubárke...ani som nemala už čas ho prezliekať. ešteže sme mali taxík a nemrzli sme niekde na zastávke...len u tej zubárky som sa hanbila jak pes. Som sa ho spýtala, či si to tak vyfintil, lebo si myslel, že budeme potom menej platiť...ale inak je zlatý.

len jeho spolubývajúci, jeden z mála, čo sa s ním dalo normálne baviť, odchádzal. ktovie, koho mu tam dajú, aj mám trocha strach. Vždy len čo si na niekoho zvykne, tak dojde k nejakej zmene.

ešteže tam má notebook a môže si tam púšťať filmy...

VIlma, v ktorom je DS ?

  :)

moja mama doma chodí bez paličky, von chodí s paličkou

  :)

 môj otec,  tiež sa  dobre cítil v staršom oblečení. mohol mať v skrini novšie svetre, košele... no on najradšej tie staršie, x krát oprané a rád si ich aj občas sám pozašíval, keď sa objavila  nejaká dierka, či už na montérkach, či flanelovej košeli...

mamu vytáčal,  keď si vybral vreckovku zo skrine, vypratú, požehlenú, a keď  si ju chytil spokojne za rožtek, striasol, vyfúkal nos, poutieral a spokojný so šibalským  úsmevom ju skrčil a  strčil  do vrecka

keď som sa spýtala otca ako sa má.. odpovedal:  " Výtečne!"

ak niečo jedol a mu veľmi chutilo, povedal: "Príma! To je bašta!"

keď bol už nemocný, jeho chôdza bola pomalšia, dropčil, robil také menšie kroky..  keď bol zdravý,  veľmi rád chodil, pracoval, mal rád prechádzky, les, prírodu, zvieratká

mám na otca krásne spomienky, bol to skromný človek, skvelý, dobrosrdečný.. je  príjemne počúvať aj od ľudí samé pozitíva na otca,  aké majú pekné spomienky

okrem spomienok, jeho lásky, dobra, práce... zostali  mi po ňom aj tri veci, ktoré si tiež veľmi vážim

- malý oválny sv. obrázok v drevenom ráme, Ježiš so svojim pestúnom Jozefom.  obrázok si otec doniesol do nového domu ešte  po svojich rodičov

-  prikrývka,  ktorú sme otcovi kúpili, keď bol nemocný, aby  ho zohriala, keďže častejšie mu už bola zima

-  peňaženka, ktorú  mal dlhé roky, na dôchodku s ňou chodil aj na nákup do potravín, to mal tiež rád, prihovoriť sa, porozprávať s človekom, mal zmysel pre humor.. peňaženka je zošúchaná,  otec si ju aj sám     pozašíval hrubou niťou,  a aj keď doma mal aj novú peňaženku, tú obľúbenú peňaženku si  vážil

môj otec bol pre mňa, ten najlepší otec, bol jednoduchý, skromný, pracovitý  človek,  rozdával  dobro, lásku, vedel neskutočne milovať...  otec s veľmi dobrým srdcom, s láskavým pohľadom, so zamatovým hlasom.

  :klobuk:  

VIlma, v ktorom je DS ?

Sunrise, na Bzovíckej, kúsok od jazera Veľký Draždiak. Chceš si tam zabeštelovať flek? :)

  :)

moja mama doma chodí bez paličky, von chodí s paličkou

  :)

 môj otec,  tiež sa  dobre cítil v staršom oblečení. mohol mať v skrini novšie svetre, košele... no on najradšej tie staršie, x krát oprané a rád si ich aj občas sám pozašíval, keď sa objavila  nejaká dierka, či už na montérkach, či flanelovej košeli...

mamu vytáčal,  keď si vybral vreckovku zo skrine, vypratú, požehlenú, a keď  si ju chytil spokojne za rožtek, striasol, vyfúkal nos, poutieral a spokojný so šibalským  úsmevom ju skrčil a  strčil  do vrecka

 

keď som sa spýtala otca ako sa má.. odpovedal:  " Výtečne!"

ak niečo jedol a mu veľmi chutilo, povedal: "Príma! To je bašta!"

 

keď bol už nemocný, jeho chôdza bola pomalšia, dropčil, robil také menšie kroky..  keď bol zdravý,  veľmi rád chodil, pracoval, mal rád prechádzky, les, prírodu, zvieratká

mám na otca krásne spomienky, bol to skromný človek, skvelý, dobrosrdečný.. je  príjemne počúvať aj od ľudí samé pozitíva na otca,  aké majú pekné spomienky

 

okrem spomienok, jeho lásky, dobra, práce... zostali  mi po ňom aj tri veci, ktoré si tiež veľmi vážim

- malý oválny sv. obrázok v drevenom ráme, Ježiš so svojim pestúnom Jozefom.  obrázok si otec doniesol do nového domu ešte  po svojich rodičov

-  prikrývka,  ktorú sme otcovi kúpili, keď bol nemocný, aby  ho zohriala, keďže častejšie mu už bola zima

-  peňaženka, ktorú  mal dlhé roky, na dôchodku s ňou chodil aj na nákup do potravín, to mal tiež rád, prihovoriť sa, porozprávať s človekom, mal zmysel pre humor.. peňaženka je zošúchaná,  otec si ju aj sám     pozašíval hrubou niťou,  a aj keď doma mal aj novú peňaženku, tú obľúbenú peňaženku si  vážil

 

môj otec bol pre mňa, ten najlepší otec, bol jednoduchý, skromný, pracovitý  človek,  rozdával  dobro, lásku, vedel neskutočne milovať...  otec s veľmi dobrým srdcom, s láskavým pohľadom, so zamatovým hlasom.

  :klobuk:  

nepíšeš náhodou o tom mojom? :)

u neho sa toež začalo všetko drobčením, robil drobunké a šúchavé kroky. Aj teraz tak chodí, ale snaží sa robiť väčšie kroky, odporučil mu to lekár.

U neho nejde o to, že by sa lešpie cítil v starom oblečení, ale on si myslí, že ak je vonku slnečno, tak je určite teplo, a vyšnorí sa, no čo skriňa dala na prvý kuk.

Tiež mám kopec pekných spomienok na neho, aj humorných, s mamkou moc srandovať nemohol, ale s nami áno, nikdy nám nepokazil zábavu.

A rád a krásne kreslil, toto majú všetci z jeho rodiny, obaja moji bratranci krásne kreslia a maľujú. Ja mám od otca obrázok, ktorý on kreslil, ale sú tam Disneyho figúrky.

A vždy mal veľký rozhľad. vyznal sa nielen vo výdobytkoch techniky, ale aj v muzike, poznal kdeaké árie či party z rôznych diel autorov vážnej hudby, to ma vš´ždy šokovalo, ked v rádiu niečo hrali a on len tak medzirečou že ááá, toto je z tej opery (teraz si vymyslím) Čarovná flauta. A ked muzika dohrala, zaznelo: Vážení poslucháči, počúvali ste áriu z opery Čarovná flauta. Nikdy sa nepomýlil.

A nikdy nezabudnem, ako ma vždy podporoval vo všetkom, čo ma bavilo. Či už to bol hokej, alebo trampské pesničky alebo čokoľvek. A bol na každom mojom klavírnom koncerte. A ešte kadečo iné...je toho veľa.

taťuldo začína štrajkovať. V polednej dobe som za ním chodila tak 3x do týždňa, ale on vždy zabudol, kedy som tam bola, a tvrdil, že už som tam nebola najmenej týždeň. Poadila som mu, nech si robí čiarky do kalendára, ale zas ja viem, že starí ľudia už zabúdajú, aj takí s tak geniálnou pamäťou ako mal on. Ved nenadarmo sme mu hovorili Chodiaca Encyklopédia, lebo na čo sa ho človek spýtal, nikdy sa nestalo, že by nevedel. A to niežeby trepol hocičo len aby bol za múdreho, ale naozaj to vedel. A teraz si stále veľa pamätá, len si nepamätá ani čo bolo vlani, ani kedy sme tam boli či kedy sme boli vonku. Takže klasika. A začína sa zlostiť, ked niečo máme. Vyhklásil štrajk strave. On má totiž šetriacu diétu, kvôli obličkám. len vďaka tej diete zatiaľ nemal žiadny vážny príznak nedostatočnosti, ale od urológa to máme na papieri. lenže jemu darmo hovorím, že keby jedol bežnú stravu a solil, môže to skončiť tak, že by sme ho 3 či koľkokrát do týždäa vozili do špitálu na dialýzu, a to nie je že si tam 20 minút poleží a ide domov, ale to je na riadne dlho a určite odziaľ nepobežíme na pivo. Skrátka sdruhí majú šniceľ a on, chudáčik, má dusené mäso. Druhí majú vysmážanú rybu, kým on chudáčik, ju má len upečenú. Skrátka mi volala vrchná stade, že nevedia, čo s ním, že odmieta stravu, že sa postaví a povie, že on to jesť nebude, a odkráča preč. Tak som jej povedala, že diétu nech samizrejme nechajú, len občasked majú ten šniceľ či knedlíky, tak nech mu to dajú, snáď ked to nebude moc často, sa nič nestane...uvidím. Len čert ho vie, či ide ozaj o jedlo, lebo vždy vymýšľy s jedlom vtedy, ked sme zaneprázdnené a nedostaneme sa tam tajk často ako by sme chceli a hlavne ako by chcel on.  

teraz som chorá už druhýtýždeň, ale v pondelok už pôjdem do roboty. nemala som ani hlas asi 2-3 dni, napísala som mu, že som teraz chorá a nemám hlas, tak ked bude dačo chcieť, nech mi píše, tak zas bol naštvaný, lebo sa nudí a zas sa 2 týždne nedostane von. Našťastie tam prišla sestra, ktorú som o to požiadala, a vzala ho na výlet do Hungárie. Tak bol aspoň ako tak spokojný. A teraz ešte tá žltačka u nás v robote, keď ju kolega už v sebe mal, to som tam bola, no a vraj sme dostali také inštrukcie, že obmedziť kontakt s malými deťmi a tehotnými ženami, neviem, či teraz bude vhodné za ním teda chodiť, lebo aj starí ľudia sú riziková skupina. No ked nebude, tam mesiac chodiť, ten tam aj vyhlási hladovku. Musím sa na to opýtať kamaráta doktora, lebo od mojej praktickej lekárky som sa nič moc nedozvedela. 

Moja mama má dnes narodeniny.  :srdiecko:  :kvet:     :drink:

Vďaka vám otec, vďaka vám mama ..  :flowers:

             :anjelik:

iskra, pekné  :flowers:

V zariadení, kde je môj otec, sa veľa vecí pomenilo. Pred mesiacom cca im vypovedal zmluvu dodávateľ stravy, núdzové riešenie bola strava z vedľajšieho bistra či ako to nazvať, ktoré má Turek (aspoň my mu tak hovoríme, neviem, akej je národnosti). nakoľko je moslim, bravčové e-e, a dedulovia a babky papkajú dennodenne samú ryžu na 100 spôsobov, raz nasladko, inokedy so zeleninou, inokedy s kuracinou, s hráškom...oco spočiatku bol celkom spokojný, ale už po 2 týždňoch začal frflať, už mu ryža šla krkom. 

tento týždeň už konečne majú zasa mať normálnu stravu, tak som zvedavá, zajtra sa za ním chystám. 

K Turkovi sme párkrát šli s otcom na kávu, to vtedy, ked bolo vonku buď veľmi horúco, že sa mi nechcelo ísť po páliacom slnku, alebo keď bolo škaredo, lebo je to hned vedla Domu seniorov. Raz sme tam tiež tak boli a oco dotal chuť na pivo. Nedivím sa, vonku bolo asi tak 37°C. Lenže Turek alkohol nepodáva. Tak soms a ho spýtala, či si môžeme doniesť pivo z tesca, ktoré je hneď vedľa, Turek nemal nič proti. Nuž som otcovi kúpila kávu a zákusok, a posadila ho tam k stolu a ja som zbehla pre to pivo. Pýtala som si na to pivo poháre, a chudák Turek sa vydesil, že to on mi nemôže dať, lebo by sme mu tie poháre tým alkoholom znesvätili, jeho viera mu to nedovoľuje prejavila som pochopenie, a prejavil ho aj on, lebo mi dal poháre z voskového papiera, že tie si môžem nechať a pivo si môžeme vypiť v tých...a tak spokojnosť na všetkých stranách. Trochu som odbočila, ale súviselo to s tatkom.