Hľadanie v komunite

Zaujímavá otázka by mohla byť - Do akej miery je možné niekoho dotlačiť k jeho vlastnému pokroku a do akej miery to možné nie je. Ako prvé mi príde vyučovanie v škole, kde deti sú v podstate z pozície sily donútené k svojmu vlastnému pokroku. Samozrejme, musí tam byť princíp "cukor a bič" - musia byť nejaké benefity za dosiahnutý pokrok. Ak sa žiak učí s radosťou, nepočítam to do tejto kategórie. Ale ak ho to nebaví, nerád to robí, ale berie to ako nutnosť, za ktorú dostane nejaký benefit - bicykel alebo playstation za dobré vysvedčenie, tak sa tomu nátlaku podvolí a neskôr - v dospelosti - zistí, že to bolo dobre, že sa podvolil a učil sa. Avšak nútenie niekoho k pokroku prirodzene vyvoláva odpor. V čom spočíva ten odpor? Možno práve v tom, že ten, koho nútia, nie je schopný vidieť reálnosť daných ideí pokroku. Neuznáva to, čo mu druhá strana nanucuje, ako pokrok. Ideálnym základom k pokroku by malo teda asi byť poznanie, že "týmto smerom", týmto usilovaním, týmto usporiadaním, týmto poriadkom... dospejem k pokroku, teda k tomu, čo ja sám vedome uznávam ako pokrok. "Dotlačiť" niekoho k jeho pokroku je vlastne istý druh umenia, pri ktorom ide o to, aby ten niekto postupne sám spoznal výhody toho, k čomu je tlačený.