Hľadanie v komunite

Evolúcia – strava- zdravie Švajčiar Guy Claude Burger rozvíja vo svojej knihe Die Rohkosttherapie – Liečba surovou stravou na asi 400 stránkach svoju pozoruhodnú teóriu, ktorá nemá nič spoločné s bežne známymi praktikami jedenia surovej stravy. Neostal pri slovách a zriadil aj stredisko, kde sa liečili ľudia nevyliečiteľne chorí a dosiahol pozoruhodné úspechy. Jeho niektoré argumenty, podľa môjho dojmu, majú niekedy železnú logiku, tak sa ich pokúsim čo najstručnejšie podať: Počas evolúcie získali zvieratá žijúce vo voľnej prírode schopnosť rozpoznať, ktorá rastlina im škodí a ktorá prospieva. Zrejme na základe vône a chuti vedia, ktorá rastlina im prospieva. Platí to na 100 percent v prostredí, v ktorom žijú. Evolúcia nemilosrdne vylúči tie zvieratá, ktoré majú svoj inštinkt tak zle nastavený, že požijú napríklad nejaké jedovaté rastliny a huby, alebo jednoducho rastliny, ktoré im slabo prospievajú. Vôňa a chuť je teda veľmi dôležitý inštinkt, ktorý zabezpečuje živočíchom prežitie a zrejme i dobré zdravie. Človeku tento inštinkt tiež niekedy veľmi dobre fungoval, až sa dostal asi pred 500 000 rokmi do pasce, z ktorej už dnes nie je návratu. Vtedy človek spoznal oheň a začal potravu tepelne upravovať. Podľa Burgera, začal ničiť tie organické molekuly potravy, na ktoré bol organizmus človeka počas miliónov rokov adaptovaný. Varením a pečením vznikajú úplne znehodnotené molekuly, ktoré vôbec nemožno považovať za kvalitné „súčiastky“, z ktorých budujeme svoje telo. Vtedy nastalo obdobie najrôznejších chorôb. Vrcholom nerozumu človeka bolo a je „kuchárske umenie“. Ak nám ešte ostali posledné zbytky inštinktu, ktorý nás varuje , aby sme nejedli tú alebo onú potravinu, lebo má mdlú chuť, tak takúto podradnú varom zničenú potravu prikoreníme, posolíme, dáme papriky, octu, cukru a myslíme si, akí sme dobrí kuchári. Neurobili sme nič iné, iba sme oklamali náš inštinkt, ktorý sme soľou a koreninami a umelinami tak otupili, že už nestojí za nič a už nedokáže chrániť naše telo pred skazou. A do nášho tela sa dostáva odpad a jedy, s ktorými náš organizmus celý život bojuje. Nemôžeme sa potom diviť, že nás prenasledujú rôzne choroby. Burger sám ochorel na akýsi druh rakoviny. Keď sa pýtal pri liečebných procedúrach lekárov, ako by sa mal stravovať, aby to prospelo jeho zdravotnému stavu, tak sa nedočkal žiadnej odpovede. Strava, to je akoby tabu. Potom začal na túto tému intenzívne premýšľať a výsledkom boli tieto jeho názory. Nakoniec sa svojou metódou vyliečil, hoci sa pritom dopúšťal mnohých omylov. Ako to už býva, mýliť sa je ľudské a treba aby aj tieto jeho metódy a teórie preveril čas. ( Neskôr napíšem, aké zásady treba dodržiavať podľa Burgera pri jedení surovej stravy,ale musím si to podrobnejšie prečítať. Keďže nám už inštinkt slabo funguje, musíme dávať pozor, aby sme si surovou stravou ešte viac neublížili. )

Cereálne raňajky sú vraj učebnicovým príkladom úspešného vykrádania našich peňaženiek. Keď v 19. storočí lekár John Kellog hľadal zdravú náhradu za mäso, vynašiel kukuričné vločky. Vtedy to bol pomerne čistý produkt takmer neupravované nespracované kukuričné zrná, mleté, skvapalnené, zahrievané a vysušené. Dnes by sa vraj červenal od hanby, rozpakov a zlosti, keby zistil, ako sa tieto cereálie pod jeho menom spracúvajú. M. H. Diamond v knihe Ako si ovládať telo opisuje výrobný postup v USA: Kukuričné zrná sa namočia do lúhu, áno, ide o žieravinu, ktorá spáli kožu na tele. Potom sa zrná vystavia agresívnej pare, namočia v ochucovacom sirupe, ktorý je najmä z rafinovaného cukru. Potom sa sušia, prebehnú sústavou valcov, ktoré ich lisujú tlakom 75 ton. Po tejto procedúre sa opekajú, nahrievajú a vločkujú, až sú pripravené na kúpeľ v chemikáliách konzervačných látok a prísad. To, čo vyštartovalo ako skutočne živé kukuričné zrno, sa premenilo na mŕtvu ochutenú látku, konštatuje americký lekár.