Dobrý večer,
touto témou by som chcel otvoriť otázku vzťahov, príbuznosti, delenia, pôvodu, vývoja a stavu slovanských jazykov a dialektov v priestore strednej Európy. Okrajovo i v Európe východnej a na Balkáne.
Máme tu všeobecne známe delenie slovanských jazykov na vetvu západnú, východnú a južnú. Do tej prvej patria čeština, dolná a horná lužičtina, slovenčina a polština, do druhej ukrajinčina, ruština a bieloruština, do tretej srbština, chorvátština, slovinčina, macedónčina a bulharčina.
Jednotlivé jazyky majú ešte ďalšie podskupiny- dialekty. Vzťahy medzi jazykmi a dialektami môžu byť rôzne. Od väčšej či menšej podradenosti, cez dialekty prechodné medzi susednými jazykmi, až k otázke, či už nie je ten-ktorý dialekt vlastne už jazykom samostatným. Spomeňme napr. rusínčinu, kašubštinu a iné.
Čo okrem kodifikácie dáva status nejakej reči na určitom území, že je považovaná už za jazyk alebo len za dialekt určitého jazyka? Aký je tu používaný systém a pravidlá? V akom vzťahu sú tu voči sebe stránka odborná a stránka politická?