Koronakríza mi pripomenula jeden zaujímavý problém s "teórie".
Síce to tvrdenie politikov "keď obmedzíme kiná, divadlá, šport atď. tak predsa neobmedzíme ekonomiku ako takú, je to iba zábava, továrne pôjdu ďalej.."
Tak nejak už v "starom Ríme" cisár s času na čas, obmedzil a zakazoval nakupovanie a predaj "zbytočného luxusu" napríklad farbu purpur..
Teória je to pekná, že keď nebudú ľudia míňať peniaze na zbytočnosti, tak "budeme všetci bohatší".
Ale je to skutočne pravda, že existuje nejaká "zbytočná spotreba" alebo "míňanie financií na zbytočnosti"?
Pretože keď, rozoberieme ekonomiku do podrobností.. Za "zbytočnosť" môžeme označiť prakticky čokoľvek a úplne všetko..