Hľadanie v komunite

Rozmyslanie o slove casto zacina znamou citaciou sv. Jana Evanjelistu “Na pociatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol Slovo”. Aj ja v tejto kludnej noci uvazujem o slove a ako velmi slovo moze zmenit zivot cloveka. Ej, ako by bolo svetu dobre, keby bolo zostalo to slovo u Boha. Niektori ludia nielenze nedokazu so slovom narabat, ale pouzivaju slovo na nieco celkom ineho, ako to Boh s nim povodne mal v plane. Tento rok mam hned dve vyznamne zivotne jubilea, jednym z nich bude urcite spomienka na 40. vyrocie odchodu do exilu. Aj tato cast mojho zivota zacinala nielen zapasom s cudzim slovom jazykov mojho noveho domova, teda najprv intenzivnym studiom novych reci v cudzej krajine, co bolo este dost jednoduche. Zlozitejsie uz bolo, zvyknut si na slova a zvyky noveho domova, pomocou slov aj na komunikaciu s novym okolim. Po intenzivnom “skoleni” od narodnej skoly az po vysoku skolu na Slovensku mal clovek slovnik trochu poznaceny “aidsom” socialistickej vychovy a nikdy predtym by ho nebolo napadlo, ze sa na neho nalepilo dost nielen ideologickych, ale celkom kazdodennych zlozvykov, ktore vstepovala socialisticka pedagogika a spolocnost. Niektori sa toho zbavovali rychlejsie, niektori sa toho nezbavia uplne nikdy. Kazdy to asi preziva inac. Pamätam sa, aj mne to trvalo par rokov. Urcity cas bol aj iny problem, problem priepasti medzi domovom a exilom. Na zaklade silneho navalu slov a propagandy dokonca v istom case boli slovenski exulanti kriminalizovani na jednej strane, na druhej strane idealizovani, v ludskych vztahoch medzi domovom a exilom dochadzalo casto k zavisti, k strachu zo straty akejsi prestize, prinajmensom k nedorozumeniam a tiez to trvalo dost dlho, kym sa ludia z oboch stran spolu zblizili. V neposlednom rade v tomto nastalo po r. 1989 aj zlepsenie a oteplenie, ked sa ludia zacali obojstranne volnejsie pohybovat a ked sa na Slovensku aj skolsky a kulturny system, nielen ten politicky, vyznacne zmenil. Kazdodenny zivot prinasa so sebou i trpke skusenosti. Slova mozu zanechat hlboke jazvy… Slova nas mozu uplne rozdelit, slovami mozeme ranit, slova mozu vyhnat.. Ked ale chceme, mozu nas aj na dlhy cas spojit. Cloveku by pristalo lepsie, keby sa pokusil o tu druhu moznost: Akokolvek je to tazke, nie je to take tazke, ako sa zda. Chciet ale treba a tyka sa to kazdeho z nas - a nas spolocny zivot bude zo dna na den prijemnejsi a kvalitnejsi. Taky kratky je zivot! A teple ludske slovo namiesto toho pysneho a odmietajuceho dokaze urobit zazraky. Nasmu zivotu nemozeme dat viac dni, ale dnom, ktore nam zostavaju, mozeme dat viac zivota. Prijemny den vsetkym!