už trailer bol dosť zdrvujúci, celý dokument je takmer nepopísateľný, ešte vo mne rezonuje osamelým ľuďom, na ktorých vyťahujú nátlak a finty hodné personalistov, je skutočne možné poradiť len: nejazdiť. ale to v osamelej starobe nie je zrejme také jednoduché a to funguje stále, všade okolo, spred 15 - 18 rokov si pamätám zbory dôchodcov, ktoré ráno čakali na ulici, keď som išla do práce ... netušila som vtedy, na čo čakajú, potom mi to ktosi vysvetlil ... patrí k tomu jedna stará, mierne humorná historka, asi 12 - 13 rokov stará ... asi len táto jedna : v práci som občas v časoch, keď som fajčila, odbehla do kuchynky k oknu, okienko maličké, vyklápacie, zvonku zrkadlové sklá, málokto si všimol, že tam niekto je. raz sa pod oknom zastavili dve staršie dámy, a hovorili o svojich cestách za dobrodružstvom a nákupom, jedna z nich prehlásila na nákup pravých prikrývok z pravej ovčej vlny, tak pekne írečito záhorácky, ja to tak zopakovať neviem : " ja to mám hore zabalené na skrini, raz sem to obliekla, a ten múj pod tým smrdel jak dalmátský cap "