Bol som sa prejst tmou a prepadla ma nostalgicka vianocna chvilka. Niekedy pred 25 rokmi sme zacali zit svoje hekticke zivoty, boli sme veseli, nic nevyzeralo ako problem, svet a zivot boli gombicka. Vybavuju sa mi konkretni ludia, v konkretnych priestoroch /zasvateni by sa dovtipili/, biliardovy stol nasiaknuty pivom, vajgle od startiek na zemi a vyhulene jointy v popolniku. Cez prechadzku som okrem domov nasvietenych v style las vegas minal par opustenych, s ciernymi smutnymi oknami, kde niekedy niekto tiez svietil, vyspaval opicu, oslavoval a byval. Nuz tak, niektori z nas tu uz nie su, dali za tu iluziu vsetko, podriadili jej cely svoj zivot, aby jej nakoniec sami podlahli a dnes po nich zostal uz iba zhasnuty barak s odpojenou elektrickou pripojkou. Teraz mam ..taky ten pocit slzy na krajicku. Nie, nebudem plakat, som rad ze som to vydrzal a preniesol sa, ked uz nie v priestore, tak aspon v case a dnes mozem spominat na ludi, ktori sice minuli odbocku a vrutili sa plnou parou do slepej ulicky, ale ja viem, ze keby to vtedy zvladli, dnes by vedeli zit prinajmensom tak ako ja. Caute kamosi, mozno vam raz budem zavidiet, ze ste odisli v najlepsom.