Zoznam lídrov

Súčasná politická situácia na Slovensku mi pripomína "konsolidáciu pomerov", po roku 1968. Nazývalo sa to "poučenie z krízového vývoja". (ak tento názov niekomu pripomína súčasnú situáciu, podobnosť nie je náhodná) Vtedajší komunistický režim, kolaborujúci s okupantmi, rozdeľoval občanov na tých, ktorí súhlasili zo vstupom vojsk Varšavskej Zmluvy a považovali ju za oslobodenie a tých, ktorí ju považovali za inváziu - okupáciu. Tento verejne prezentovaný postoj bol kritériom buď k ďalšej kariére, alebo k ich vylúčeniu zo spoločenského a profesionálneho života. Stranícke kádre si uzurpovali monopol rozhodovať, kto je uvedomelý a kto je nepriateľ spoločnosti a výsledkom boli "čistky" v štátnych profesionálnych a spoločenských funkciách. Naivne som si myslel, že takéto praktiky sa po roku 1989 už nebudú opakovať. Zárukou toho, aby k tomu nemohlo dôjsť, mali byť slobodné voľby. Od roku 1989 sme mohli slobodne voliť. Ale v demokracii si môžeme slobodne zvoliť aj politikov, ktorých cieľom je demontáž demokratických princípov. V Nemecku ma zaujala diskusia ohľadne demonštrácie radikálnych moslimov v Hamburgu, pri ktorej účastníci požadovali zriadenie kalifátu. Možno akceptovať demonštráciu, kde sa spochybňujú ústavu zaručené základné práva, alebo by to nebolo demokratické? Počet moslimov žijúcich v Nemecku predstavuje asi 5% obyvateľstva a na demonštrácii sa zúčastnilo len asi 1250 demonštrantov. Takže tento problém sa zdá marginálny. Nastolil ale otázku, kde sú hranice demokracie a či v demokratických voľbách môže získať moc politická garnitúra, ktorej cieľom je demontáž demokracie. Sám pojem demokracia nie je zárukou ničoho a sa dá zneužiť rovnako, ako justícia, polícia, alebo právny štát. Mnohé autokratické režimy, ako Rusku, sa formálne hlásia k demokratickým princípom. NDR bola skratka "Nemecká demokratická republika" a demokraciu si táto prokremelská totalita hrdo dala do názvu republiky. Republiky, kde vládala komunistická totalita a jej nástroj na potláčanie demokracie, tajná služba Stasi . Dnes sa politici koalície aj opozície hrdo hlásia k princípom demokracie. Nikto nepopiera, že súčasná koalícia získala svoj mandát vládnuť, v slobodných demokratických voľbách. Nepochybne sme sa ako spoločnosť dostali ďalej, ako pred rokom 1989. Takže gratulujem Slovákom, že si vďaka demokracii mohla väčšina voličov zvoliť vládu, ktorá reprezentuje ich názory a stotožňuje sa s morálnymi hodnotami zvolených politikov.

Pečené kuracie stehná so zemiakmi.

Konkrétne som nemyslel Samson ale bližšie nešpecifikované plavidlo, ktorým sa pro-Lordi oháňajú. Ale častokrát je meno parníku Samson používané. Ten text od pána Hubáčka sa mi číta s veľkou nevôľou, pretože v dobe, kedy pripravoval svoje tretie a rozšírené vydanie (vydané v roku 2002), bola pravda o Samsone známa a tento mýtus dávno vyvrátený. (Tento príbeh bol známy už od roku 1912 a už raz bol spomenutý v tlači v nórskej tlači 9. júna 1928). A teraz niečo k samotnému mýtu - dnes už nežijúci americký historik Leslie Reade dokázal totižto vypátrať v islandských národných archívoch dokumenty, ktoré jasne hovoria o kotvení Samsonu v islandskom prístave Isafjördur a to s jeho priplávaním 6. a 20. apríla 1912, kedy kapitán Ring zaplatil daň za kotvenie. Bolo by nemožné, aby táto malá loď o rýchlosti 6 uzlov pokryla vzdialenosť 3000 námorných míľ od prístavu až k oblasti, kde sa potopil Titanic, a naspäť. Jeho zistenia sú v jeho knihe „The ship that stood still: The Californian and her mysterious role in the Titanic disaster“, ktorá bola posmrtne vydaná v roku 1993. Tento vymyslený príbeh nemohol sám autor lepšie nazvať ako „Nórska rozprávka“, ktorej venoval celú jednu kapitolu. Je to naozaj zaujímavý čítanie, ktoré má však veľa do očí bijúcich "školáckych" chýb. Dokumenty z Readeho knihy so záznamom o kotvení Samsonu v Isafjördure. Viď čierna šípka v prvom stĺpci: PS: Aj keby sa v danej oblasti Samson nachádzal, nebola by jeho posádka stíhaná za nelegálne lovenie tuleňov, nakoľko sa nenachádzali v teritoriálnych vodách. Tamojšie vody teda nikomu nepatrili.