Skôr tak že aj v samotných dalajlámových múdrostiach je že keď si stále budeme robiť starosti so zajtrajškom, tak dnešok ani nebudeme žiť. Je to naozaj tak lebo keby som riešil stále že čo so mnou bude neskôr tak to by som musel všetky peniaze odkladať, zdravo žiť (v nádeji že o to menej budem trpieť ale nieje to záruka) a tým pádom by som sa len trápil, a neužíval by som si ani dnešok. Načo taký život, keď si ho nemôžem užívať?
Ja by som chcel byť štíhly, lahšie by sa mi existovalo, ale tým že sa práve chystám do cukrárne (tu je hneď pod činžiakom oproti cez cestu) asi nieje práve cesta k chudnutiu, ale také mám neprekonatalné chute že nevydržím.
Onedlho sa minú peniaze aj gastráče, keby som nejako vydržal nezbierať Z-tká a kovošrot (čo počas PN ani nebudem ani nemôžem) tak znížim kalorický príjem skoro na nulu. Avšak keď vyzdraviem a dostanem sa späť do fabriky s plnými smetiakmi zálohovatelných vecí, a kantíne plnej zvyškov, už to bude ťažšie.
Tak si zapamätajte: Keď nemám žiadnu možnosť dostať sa k potrave, tak aj tá vôla chudnúť ide akosík ľahšie. Ale to musím byť odrezaný od zásobovania, nestačí vziať mi peniaze, to by nesmel existovať zálohivací systém, nesmel by sa vyhadzovať žiaden odpad obsahujúci kovové časti ktoré viem speňažiť, v kantíne by museli všetci všetko zjesť, a to je možné vôbec v našich pomeroch dosiahnúť?