Základná filozofická otázka je, aký je zmysel života. Na túto otázku hľadali odpoveď filozofi od počiatku civilizácie. A preto, že odpoveď doteraz nenašli, z tejto otázky sa stala fráza, ktorá sa pejoratívne používa na vyjadrenie pojmu, "filozofovanie o ničom".
Ak vo vesmíre vznikol život, (prinajmenej na planéte Zem) bola to vraj nevyhnutnosť, ak pre to boli splnené podmienky. To ale nie je odpoveď na otázku, aký má život zmysel, skôr naopak. Zmysel života, nech by už mal akýkoľvek transcendentný dôvod, sa dá uchopiť len zo subjektívneho hľadiska jedinca. Každý človek, v ktorom je dnes život nechápe, ako k tomuto životu prišiel. Život mu totiž nedala jeho matka, tá bola len prostredím, kde sa mohol rozvíjať plod. Človek sa nevie vysporiadať ani s tým, že o svoj život raz príde.
Už počujem námietky, že nežijeme len pre seba, ale jaj pre blízkych. Ale, ak aj nežijeme len pre seba, ale aj pre druhých, to stále nedáva odpoveď na otázku, aký je zmysel nášho života a života naších blízkych. Bez viery v niečo nadprirodzené, z hedonistického hľadiska, môže byť zmysel života napríklad aj v konzumácii kebabu. Tento názor iste pobúri zástancov racionálneho stravovania. Lenže oponenti nemajú žiadny racionálny argument, prečo sa usilovať o zdravý životný štýl.
Ak náš život nemá žiadny zmysel, tak aký zmysel má predlžovať si ho racionálnou životosprávou? Samozrejme, zo subjektívneho hľadiska je dôležité, aby človek prežil väčšinu života v zdravý, aby si mohol "úžívat život". Z evolučného hľadiska nie je ale dôležité, ako dlho si bude človek užívať svoj život, ale či vychová potomstvo. Degenerácia nášho organizmu je naprogramovaná už v naších génoch. Investovať do vlastného zdravia je podobné, ako investovať do akaciji, o ktorých vopred vieme, že sa nakoniec aj tak prepadnú.