Bude to rok, čo som tu nebola.
Odvtedy nám už nepribudlo žiadne vnúča a asi ani nepribudne. Mladšia síce povedala že by sa nebránila ešte mať k chalanom princezničku, ale skorozať tou myšlienkou nie je moc nadšený, hoci za synov by aj dýchal.
Dievčatá sú pohybovo veľmi zdatné a je radosť sa na ne pozerať. Niekedy sa mi až dych zatajuje, keď vidím tie ich kúsky.
Ninka je výborná na korčuliach, zimných aj kolieskových, obe lozia ako opice, skoro som odpadla, keď som videla kam liezli a vyliezli, keď ich skorozať vzal na akési skaly.
Ninka je už tretiačka a Neli ide teraz do prvej triedy. Je síce medzi nimi čosi vyše 3 rokov rozdiel, ale Neli nechce za Ninkou v ničom zaostávať a čo robí Ninka, musí aj ona a kam ide Ninka, tam musí aj ona. Skrátka vzor staršej sestry. Ninka ju veselo učí a vymýšľa pre ňu rôzne príklady a úlohy, celkom som si pripomenula, ako som kedysi ja takto vymýšľala úlohy, diktáty a cvičenia pre moju sestru :)
A je z nej malá opatrovateľka. keď sú tu Žilinčania, malého Nicolasa vie zabaviť riadne dlho, venuje sa mu naozaj s radosťou, a malinký celý blahom bez seba, že má toľkú pozornosť.
A že jablko nepadlo ďaleko do stromu...Nelinka je síce "len" neter prvej aktérky, ale je to v rodine. Kto si ma pamätá ešte z post fóra a čítal moje príspevky, písala som tam o tom, čo sme si kedysi všetko užili s našou mladšou (tou, čo má má 2 chalanov), a jej vrcholným kúskom bol útek zo škôlky a 3 hodiny ju hľadali policajti. Tak nedávno tento kúsok zopakovala Nelinka. Viem si predstaviť, ako asi bolo dcére a ako asi bolo učiteľke, dcéra hovorila, že tá učiteľka naozaj robí pre tie deti všetko, a že vidno, že ich aj má rada, no Neli je nezbeda a dúfam, že ani ju už taká hlúposť nenapadne. Snáď aj prítomnosť policajtov zabrala. A prečo ušli baby zo škôlky? Tak moja mladšia dcéra a Nelinkina teta hrala s kamarátkami schovku, a chcela sa veľmi dobre schovať, a Neli vraj nebavila hra, ktorú pani učiteľka vymyslela, a nudila sa.
Šimi má zvláštnu povahu. na rozdiel od dievčat nie je práve spoločenský a ani vo svojich 5 rokoch sa moc nechce hrať s inými deťmi, keď tak len chvíľku, a ani na škôlku si akosi stále nevie zvyknúť, zato v tých svojich obvodoch a okruhoch je doma, vie presne, čo s čím môže a nemôže zapojiť, kedy by vznikol skrat a podobne. Pýtala som sa ho, čo by chcel byť, až narastie, a on že on pôjde na elektrotechnickú školu, tak je to jasné. Zatiaľ. Dcéra mu keď ju nepočuje, hovorí ten môj malý asociál.
Nicolas je také malé slniečko, ten zatiaľ je veľmi priateľský chlapček, stačí sa na neho usmiať a už sa aj on škerí od ucha k uchu. Tak len nech mu to ostane.