Nechcem obhajovať vieru ani ateizmus. Existuje vždy hranica poznania, ktorú nedokážeme prekročiť a za touto hranicou už nemáme vedecké argumenty. Za hranicou súčasného poznania sme v podobnej situácii, ako bolo ľudstvo pred tisícmi rokov. Rozdiel je len v tom, že to, čo už objavila veda vieme pochopiť bez toho, aby sme k tomu potrebovali Boha. To nám dáva "vieru" v kontinuitu, že aj pre pochopenie toho, čo dnes nechápeme nepotrebujeme Boha. Typickým príkladom je Veľký tresk. Fyzici vedia celkom slušne popísať udalosti 10-32 s po Veľkom tresku. Sám Veľký tresk je ale singularita, ktorú fyzici "nemajú radi".
Podobne je to aj s informáciou. Vedecký konsenzus je, že informácia je viazaná na hmotu. Ak by informácia nebola viazaná na hmotu a mohla existovať bez nej, bol by to idealistický pohľad na svet. Experimenty kvantovej fyziky zatiaľ potvrdzujú, že informácia o stave entanglovaného páru sa šíry nekonečnou rýchlosťou. Informácia viazaná na hmotu takúto rýchlosť prenosu informácie vylučuje.
Neuvádzam tieto príklady na podporu idealistickej filozofie. Skôr naopak, obdivujem ateistov, ako ľahko sa vysporiadali z nezmyselnosťou vlastnej existencie.