Prežil som väčšinu života v boľševickej totalite. Nechápem, ako môže dnes polovica Slovákov spomínať s nostalgiou na obdobie, keď uplatňovanie práv občanov, zakotvených v Charte základných práv, boli príčinou ich prenasledovania a zatýkania políciou. Bol to režim, v ktorom sa darilo oportunistom, bez morálky, ktorí vstúpili do KSČ. Bez tohoto členstva by bol ich kariérny postup limitovaný, bez ohľadu na ich schopnosti. Bol to už vtedy systém "našich ľudí" a tých ostatných. Tak, ako to vystihol Orwell v románe Farma zvierat. "Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie."
Dnes polovica Slovákov znova vzhliada k Rusku a koketuje s návratom pod jeho mocenský vplyv. Ideológia v Rusku sa dnes už formálne nehlási ku Komunizmu. Veď mnohí bývalí strážcovia Marx Leninského učenia, ako Putin a jemu podobní, patria dnes k oligarchii, čo bol pôvodne ich triedny nepriateľ. Totalitné praktiky im však zostali.
To, že politikom s diktátorskými sklonmi, ako Fico, Orbán a podobní takýto režim imponuje, ma neprekvapuje. Prekvapuje ma skôr názor obyčajných ľudí, demonštrujúcich na uliciach za slobodu. Budú mať takú slobodu, ako majú teraz Rusi. Zrejme sa mýlim, lebo Rusi za Putinom stoja, keďže je pri moci už 20 rokov. Zrejme sú spokojní zo svojou slobodou, životnou úrovňou. No nemusia ju exportovať na tankoch do sveta.
Predstava takejto budúcnosti Slovenska je pre mňa odstrašujúca. Ak tu bude vládnuť Fico, Pelegríni, spolu s Kotlebom, Žilinkom..., byť mladým, tak balím kufre.