najnovšie s Ninkou. Volala dcéra, že Nelinka ochorela, a Ninka má ísť k zubárke, tak či by som ju tam nezobrala ja, lebo s choropu NELKOU JU TAM NEUVíTAJú PRáVE S NADšENíM. Tak ja že dobre. Lenže potom v deň D to vyzeralo, že Ninka tam jedine a jedine s mamou, skrátka zubárka je holt zubárka čo ako je milá...tak som nasľubovala, že potom pôjdeme do cukrárne, to zabralo, a Ninka ešte si vymohla, že aj pri škole ju budem čakať ja. I stalo sa, Dcéra naložila Nelku do auta, Ninku a mňa tiež a že nás tam odvezie, predstava bola taká, že po zubárke vezmem Ninuš do cukrárne a potom si u nás napíše úlohy, nasadneme do MHD a odvezieme sa k nim a ja slávnostne odcválam domov a ona na tanečnú. Všetko prebiehalo ako malo, až na to, že tam na recepcii zahlásili, že doprovod musí byť zákonný zástupca...prekrindapánasvatého, už aké ceremónie s tým robia, nakoniec si človek ešte aj na prdnutie bude musieť vypýtať povolenie. Tak som volala dcére, že nech im pošle mail, že môžem Ninku aj ja sprevádzať, ale dcéra ešte bola v aute aj s malou, ktorá sladko spala. A tak šla na recepciu povedať, že aj ja môžem, lenže Ninka akonáhle ju zbadala, už ju chytila za nohu a nie a nie sa jej pustiť. Iné mi neostalo ako utekať do auta strážiť spiacu Nelku a čakať, kým procedúra neprebehne...tak z cukrárne nebolo nič, a ani z písania úloh u nás.
neli spala ako anjelik, nemala som srdce budiť ju, keď je chorá. Ona sa asi po polhodine zobudila aj sama, chvíľu kukala, dala som jej praclíky, čo to zamumlala, a veselo spala ďalej praclíky mačkajúc v ruke.
Po necelej hodine sa vrátili tie dve, Ninuš vysmiata ako lečo, mala to za sebou.