Politici sa vždy spoliehali na verejnú mienku. A preto, že v priemernej populácii je 50% ľudí s IQ nižším, ako 92, politikom je jasné, že ak dokážu osloviť túto skupinu, majú reálnu šancu uspieť v politickom boji. Ľudia z nižším IQ, ako 92 potrebujú jednoduché riešenia. Definovať, ktorý politik je dobrý a ktorý zlý. A ten zlý je samozrejme zodpovedný za všetky ich osobné neúspechy a frustrácie. Demagóg vždy povie masám to, čo chcú počuť. Že nie oni sú na vine, že sa nedokážu realizovať. Na vine sú tí zlí politici, ktorí im v tom bránia. Diktatúra je pre neschopných spôsob, ako sa spoločensky uplatniť, aj bez schopností. Preto je pochopiteľná aj nostalgia za minulým totalitným režimom a zrozumiteľná túžba po silnom vodcovi. Túžba po rovnosti a sociálne spravodlivej spoločnosti nie je historicky ničím novým. Je vydláždená miliónmi obetí teroru a korupcie, ktorý nastolili paradoxne práve protagonisti "spravodlivej spoločnosti", keď sa dostali k moci.