Teraz ma nieco napadlo, v suvislosti s niecim a bude to taky prispevok o roznych prejavoch a vnimani kultury.
Pohybujem sa aj v nie prave vyberanej spolocnosti a hudobne preferencie mojich kolegov na stavbe by sa dali zhrnut asi takto:
Rozpoznatelna a pekna melodia, ziadne komplikovane vyhravky, jednoznacny a jednoduchy text o jednoduchych a pozitivnych veciach a hlavne cisty a melodicky spev, lebo ten je pre nich najdolezitejsi. Idealne je, ked je to iksta variacia na nejaku ludovu odtrhovacku, lebo tu si pamataju a vedia, ze tam o nic nejde.
Ked podla nich niekto vie malovat, namaluje obraz ako fotku (tym myslim, ze dokonalostou by pre nich bola 100% verna reproduckia reality) a Dalimu, alebo Schielemu by nehodili do klobuka ani desat centov. Jeden dokonca povedal, ze na co su maliari, ked ma dnes kazdy v mobile fotoaparat
Prilezitostne im ukazujem fotografie, ktore davam aj tu do temy o oblubenych fotografiach. Vybavujem si iba jednu reakciu "co je na tom pekne?" A pekne je pre nich naopak to, ked to ma vela farieb, zaostreny predmet aj pozadie a na prvy pohlad to lahodi oku.
Co viem, naposledy si precitali novelu od Mila Janaca a aj to iba preto, lebo bola kratka, pisal iba o chlaste, bezprostredne a narovinu so zapamatatelnymi hlaskami. Mne sa napriklad na JHK paci, ako provokuje a hra sa so slovickami, oni sa iba desia, ze niekto tu nepekne pise o smrti a dalej ho radsej neriesia.
Ti ludia od umenia vlastne nic nevyzaduju. Umenie, ktore nie je o peknych veciach, o laske a o piatom pive s kamosmi, pripadne umenie, ktore si vyzaduje a zamestnava predstavivost a zhavi mozgove bunky, pre nich nie je umenim. Jedinou definiciou kvality je pre nich 100% kopia vyfabulovaneho idealu. Su to vlastne polutovaniahodni ludia, ktori pozeraju na Tatry maximalne z Hrebienka a netusia, o co tu ide.