Zoznam lídrov

Presne pred rokom som ráno našla moju takmer 17-ročnú Šivu pod radiátorom za vysávačom, tam sa uložila na svoj večný sen. Ešte večer predtým som sedela pri telke, ona mi ležala na kolenách a driemkala, a ja som ju hladkala po hebkom kožúšku. A ráno už bola inde. A zasa ju vidím úplne maličkú, 300-gramového drobca, ktorého som v napchatej 83-ke niesla v dlani z útulku. Koľko radosti mi priniesla za tých necelých 17 rokov. A už rok ju nemám. Viki je zlatá a nedám ju ani za nič, ale so Šivou sme toho veľa spolu preskákali a bolo aj obdobie, to mala asi 5 rokov, kedy som si ju doslova vybojovala. Vtedy som bola jediná osoba, ktorá sa jej snažila porozumieť, a myslím, že sa mi to aj podarilo. Som jej vďačná za bezvýhradnú lásku a dôveru, ktorých sa mi od nej dostávalo. To zvieratko si naozaj nechalo robiť bez násilného držania aj nepríjemné veci, stačilo ju škrabkať na hlávke alebo žmoliť jej ucho (to mala rada), a bez protestov si dala odobrať krv, stačilo ju hladiť po hlávke a pritúliť si ju, nie stisnúť, a bez problémov jej oholili chvost pri zadku a zmerali tlak (to musí niekoľko minút vydržať bez pohybu, tlak sa meria na chvoste pri koreni. Dala si siahnuť do oka a zasunúť prúžok, aby zistili, či má slzy...či svietiť do očí, aby videli na sietnicu. Vedela, že jej nikdy neublížim, a akoby cítila, že som vždy na jej strane, aj v takých chvíľach, ked jej robia nepríjemné veci. A ja si to moc vážim. A som vďačná aj za to, že keď už musela odísť, bolo to tichučko, v spánku, a že netrpela. Len zaspala. Na 1. obrázku odpočíva na gauči, na druhom - ako všetky mačky, aj ona, keď videla krabicu, musela sa do nej vtrepať, na veľkosti nezáležalo...a na treťom obrázku je niekoľko dní po tom, ako som ju priniesla domov, bola maličká, drobulinká, ale plná života, zvedavá a šikovná, na fotke už je unavená po "hokeji" s pingpongovou loptičkou, a bojuje so spánkom, veľmi chce ostať hore, lebo je zvedavá, ale zároveň sa jej očká zatvárajú a hlávka padá k predným labkám (tú fotku mám najradšej). Môžete sa mi smiať do popuku alebo mať za blázna, ale mne chýba. A vždy na ňu budem spomínať s láskou.

@Tomáš ty, taky skuseny jarmocnik si nebol v Pezinku??? Vies co tam je jedla?? Neverim!!! Jedna foto z Pezinskeho vinobrania... ...

Mne sa dnes konečne podarilo presadiť špargľu. Začal som už v sobotu, ale spustil sa taký lejak, že hotovo. Ešte dnes bolo mokro, ale na tom mieste sa dalo robiť. Na starom mieste bola asi 10 rokov a nič, tak som zvedavý. Na ďalších dvoch miestach, kde máme, sa jej darí, hoci by už tiež potrebovala presadiť. Už sú menšie úrody.

och, ake mile pateticke prispevky....som sa pokochal ich intelektualnou vyskou...... :))))))

Doma sa vnučke v uplynulej školskej pauze venovala prevažne maminka, keď však po Vianociach strapatý blonďák vyhlási zatvorenie škôl na v tom čase neurčitú dobu, doma dohodli, že si "školské povinnosti" rodičia rozdelia. Tatkovi prischla hlavne matematika a fyzika ... sčitovanie zlomkov, percentá, sily, magnetizmus ... to je pre nás dospelákov pomerne jednoduché, ale vysvetľovať to sedemročnému dieťaťu takým spôsobom, aby to pochopilo, to bolo trošku náročné ... teda, nielen trošku. Keď nastúpil do funkcie "domáceho učiteľa" tatko, zaevidoval pre prípad potreby kontakt na seba. Keď vnučka úlohy ako hotové odklikla, najskôr pani učiteľka napísala hodnotenie, ale potom sa ozvala telefónom osobne. Zasmiala som sa, že pani učiteľka "berie na tatka", ale myslím si, že skôr to bola akoby kontrola, či si tatko svoju povinnosť naozaj plní, či so svojou dcérou úlohy robil, alebo či vôbec bol prítomný. Tatko má však dostatočnú "vyřídilku", dcérka je pre neho stredobodom "vesmíru", tak si dokázal s pani učiteľkou dostatočne pokecať. Druhýkrát si s pani učiteľkou pokecal opäť tatko ... vnučka odklikla odpoveď a zo strany učiteľky prišla reakcia, že OK. Ale po pár hodinách sa pani učiteľka opäť ozvala a vytkla niečo, čo si ona predstavovala ako úplne správnu odpoveď. Kto sa zastane svojho dieťaťa ak nie rodič ... a tak aj tu to tatkovi nedalo a vysvetľoval, že odpoveď bola správna v zmysle zadania. Až napokon súdružka učiteľka uznala, že bude musieť dávať pokyny tak, aby boli úplne jednoznačné. Maminka sa iba usmievala, že ona síce tiež mala ten istý názor ako tatko, ale ona by to nebola vedela vyriešiť tak kulantne, ako to urobil on. Prvý týždeň školy po nekonečnom "voľne" bol zasvätený testom. Ale asi ani nie preto, aby deti dostávali hodnotenie, ale aby učiteľka vedela v akom stave vedomostí sa deti vrátili po dlhodobých "prázdninách". A nastalo v triede veľké premiestňovanie, asi podľa toho, ktorým deťom sa bude treba venovať viac, a ktoré už nemusia byť až pod takou kontrolou. Keď sme sa hrali na školu a mali sme matematiku, vnučka chcela, aby sme ju skúšali násobilku. Medzi rečou som jej povedala, že keď som chodila do školy ja, tak nám učiteľ povedal: násobilku, aj keď vás niekto zobudí o polnoci, musíte sypať ako z rukáva. Po pár príkladoch z násobilky sa rozhodla hovoriť nám násobky čísla osem, spočiatku spustila ako "guľomet" ... 24, 32, 40 ... ehm 48 ... ehm ... a zrazu sa začala smiať ... starká ja nesypem. Nedalo mi, a hovorím jej ... to teda nesypeš, ale keby si hovorila len trošku pomenej, ani jazýček by si si nezahrčkala a mala by si čas poukladať si tie čísla v hlávke. A zrazu to šlo. Mamka jej chcela trošku obzvláštniť domáce vyučovanie, a tak jedného dňa sa vnučka vyobliekaná, s taškou na pleciach, kde mala box s jedlom a fľašu s vodou jednou stranou z domu vybrala akože do školy, obišla dom a druhou stranou prišla dnu. Spolu s ňou prišli aj imaginárne spolužiačky Hortenzia a Filoména ... odkiaľ berie práve takéto "divoké" mená, to teda netuším. Doma si už potom iba sadli pred počítač a čakali, kedy sa začne vyučovanie. V škole bola vnučka vyhodnotená ako najlepšia žiačka ročníka ... zatiaľ, čo u nás bolo zvykom odmeňovať žiakov knihami, o ktorých som ja mala dojem, že iba zaberali miesto v skladoch a nikto nemal záujem čítať ich, tu rodičia dostali šek na nákup knihy podľa vlastného výberu. Knihy sú tam dosť drahé, ale rodičia vďačne doplatili a kúpili dokonca dve knihy, ktoré si vnučka vybrala. Už Ježiško vedel, že v tomto roku sa v škole budú učiť o pyramídach, doniesol pod stromček knihu – 100 faktov o pyramídach. Navrhla som vnučke, že každý deň si môže prečítať jeden fakt a potom to bude učiť nás. V čase domáceho vyučovania, keď bolo dlhšiu dobu ticho, pýtala som sa, kedy nás už niečo naučí ... ale ja nemám čas, ja mám toľko roboty, že až. Od koho len toto mohla tá malá počuť?! Zatiaľ, čo moje deti vyrastali na programoch, ktoré ponúkala televízia, nikoho netrápilo striedanie českých a slovenských rozprávok. Nepamätám si, že by sa ma niekedy boli pýtali čo ktorý výraz znamená, chápali zmysel podľa toho, čo videli a počuli. Nikdy sa tiež nestalo, že by sa im ako deťom pri rozprávaní zaplietli do vety české slovíčka. Všetci sme vyrastali na oboch jazykoch a čeština sa nám dostala tak pod kožu, že ja si napr. ani neuvedomujem v akom jazyku program sledujem. Vnučka ale rozdiel týchto jazykov veľmi vníma, a tvrdí, že ona tomu nerozumie. Ani rozprávky s českým dabingom ju nelákajú. Čo sa týka stravovania, je na tom úplne inak ako môj syn ... raz sa nám na skype ukázala s hrčou na líci s tým, aby sme hádali čo tam má. Mala tam hrču mäsa, ktoré nechcela zjesť. Nedalo mi, tak som sa jej spýtala, prečo to nespapá ... ja to nemôžem zjesť, ja to musím vypľuť. Keď urobila, čo ona pokladala za to najvhodnejšie, opýtala som sa, či jej mäsko nechuti ... to bolo predtým zvieratko, ktoré žilo, niekto ho musel zabiť a ja to nemôžem zjesť. Je síce pravda, že ona mäso jesť nikdy nechcela, ale nikdy som sa jej na dôvody nepýtala a ani neviem, odkiaľ také vysvetlenie zobrala. Obaja rodičia mäso jedávajú, a tak aj teraz, keď doma budú rezne, ona si pýta rezeň bez mäsa /vypražené prézle s vajíčkom/. Jedlo, ktoré by mohla hádam aj niekoľkokrát denne jesť sú špagety a k tomu nakrájaná zelená uhorka. Najobľúbenejšia polievka je polievka s množstvom rezancov a v mlieku by sa aj kúpala. Oželie všetko, ale mliečinko musí byť.

Áno aj tak robím panenku, mňam. A zvyknem potrieť horčicou a použiť ešte horčicne semienka. Top

Cysty okolo koreňov. Z 8ky ostali len tie. Celkovo mám zle zuby. Niektoré sú mŕtve. Doteraz sa zachraňovali a tak to dopadlo. Chirurg vravel, že to nevzniklo zo dňa na deň. Lenže moja zubárka by za svet nikoho neposlala na RTG. Prvá, čo ju zastupovala, mala na ambulancii taký, čo zobrazí trochu viac, než dva zuby. Ona mi aj predpísala ATB a toto vypuklo možno dva týždne po tom, čo som ich dobral. Až táto druhá ma poslala na panoramu. Ešte dodala, že mám paradontozu 3ho stupňa a som na to mladý. Pravdupovediac, už dlhšie som mal podozrenie, že niektoré z mojich zdravotných problémov mali pôvod v zuboch. Len som to ignoroval, lebo som si zubárov užil už dosť. Takže detiská nehodné, kašlite na sladkosti, čistite si zuby a choďte na prehliadky, lebo po 40ke vás budú rezať zaživa tam, kde to najviac bolí!