Disciplína pri dodržiavaní karantény závisí od toho, aké riziko ochorenie predstavuje. Ak je priebeh ochorenia na Covid u 40% infikovaných asymptomatický a úmrtnosť je okolo 2%, tak mnohí riziko tohto ochorenia vnímajú podobné, ako riziko úmrtia v doprave, infarktu, fajčenia, obezity. To, že riziko je u staršej generácii, obéznych, cukrovkárov, ľudí s imunodeficienciou, atď. vyššie, je podľa mnohých „ich problém“. Ochorenie na Covid19 zbaví spoločnosť takýchto ľudí a odľahčí tým náklady na sociálny a zdravotný systém. Je to kruté a nikto by sa verejne k takémuto postoju nepriznal. Z etického hľadiska má život najvyššiu hodnotu. No aj v prípade pacienta v kóme, napojeného na prístroje ho musíme raz odpojiť. Ak nejaká operácia stojí milión, tiež ju sociálna poisťovňa nemôžeme zaručiť každému. To nie je totiž len etický, ale aj ekonomický problém. Ekonomika má hranice a etika ich musí rešpektovať. V súčasnej situácii sa hľadá kompromis medzi etikou a ekonomikou. Viac menej sa predpokladá, že vakcína tento problém vyrieši. Ak by sa však ukázalo, že s vakcínou to nebude také jednoduché, ako sa predpokladá, budeme musieť prehodnotiť aj túto dilemu. Dúfam, že k tomu nedôjde.Táto pandémia má aj jednu výhodu. Konfrontuje nás s naším presvedčením, že naša budúcnosť je iba neustále rastúca spotreba, spoliehajúca sa na a vedecký pokrok. Ten vraj vyrieši každý problém spojený s konzumnou spoločnosťou a naším egoizmom, s ktorým využívame túto planétu.