Zoznam lídrov

Tono neblbni..cirkvam sa majetok na Slovensku zacal vracat uz v roku 1993:-). Ked citam diskusie na Postoji, tak vela ludi na to uz aj zabudlo a cirkev radsej cusi. Asi sa boja, ze tu nie je az tolko skutocnych katolikov ako tych na papieri.

nie sme hubári, u nás nebývali huby, ale tu rastú a teraz je pre ne to najsamlepšie počasie... potomok s kamarátmi hubármi boli v utorok len kúsok v lese za koncom ulice, a toto bol výsledok len do jedného košíka, a takých mali tri plus plné ruky, u nás sa jedli a varili huby od utorka večera... musím priznať, že som už bedle videla, ale nikdy v živote nie hlavu vysokú 15 centi - a je tam porovnanie s dvojeurovkou :

tak som to takto nejak dobojoval... samozrejme, že pri úplne poslednej skrutke sa mi zošmykol bit a trafil som prst. ako inak...

mala som teda možnosť vidieť rôzne nuansy správania našich vnúčat. Dcera s obomi princeznami u nás bývali 3 týždne, z toho týždeň sme boli my na dovolenke, tak bačovali v našom byte sami. Tie 2 zvyšné týždne som mala dovolenku - takže som mala možnosť... Doobeda som chodievala cvičiť, Ninka tam veľmi chcela chodiť so mnou, tak som ju pokaždé aj vzala, ja som cvičila a ona sa tam hrala v detskom kútiku. Občas sa postavila na podložku a pozerala, čo my robíme. Pokiaľ sme neboli na strojoch, trošku aj napodobnovala, a občas si podliezla popod jeden zo strojov, ale nezavadzala, takže to bolo ok. Ale čo ma najviac prekvapilo, bolo to, že ked sme odchádzali, bez problémov upratala hračky a ešte aj krajšie ako boli predtým. Takže ona upratovať VIE. Len sa jej NECHCE. Lebo ani doma a ani u nás ju k upratovaniu nedonútilo nič. každé ráno už ma čakala, že babka, idem s tebou na to cvičenie, vychystala sa a šli sme. Vcelku sa s ňou dalo dohodnúť, ak nebola poruke mama, lebo tá mi do všetkého kecala. ja chápem, je to mama, ale ved aj my sme u babky nesmeli to, čo nám babka nedovolila, a smeli to, čo nám babka dovolilas, a veru ani naša mamka babky nesekýrovala, čo nám majú a čo nemajú dovoliť, práve rpeto sme sa k babkám tešili,l že to nebola obdoba nášho života u rodičov, ale to bolo iné. A dobre sme vedeli, že po návrate domov sa vrátime do toho, z čoho sme na dobu prázdnin odišli. Snažila som sa to mladej aj vysvetliť. Ale skôr to nepochopila ako pochopila. Ninka má celiakiu. takže bezlepková diéta. Je v tomto veľmi rozumná, je zmierená s tým, že veľa vecí z toho, čo my a jej mladšia sestra môžeme, ona nemôže, má svoje. Ani nikoho nepresviedča, že by to chcela. Skôr nás nabáda, aby sme sa pozreli, čo je napísané o zložení, či to môže aj ona, a ak nie, tak sama to odloží, že to ona nemôže. A konečne sa už priam hystericky nebojí všetkého chlpatého štvornohého. O mačku sa starala vzorne, krmila ju a dokonca jej aj čistili záchodík. A jazdila na poníkovi. To je teda pokrok! Ani nevrešťala, ked ju mačka náhodou škrabla pri hre. tak už len dúfať, že jej to vydrží. Raz ma ale vytočila a aj dostala po riti. Šli sme na zmrzlinu - vzala som obe baby a šli sme. Sedeli sme tam pri stolíku a deti si pochutnávali, ked tu kde sa vzala, tu sa vzala, dcérina švagriná s Ninkinou sesternicou Emou, sú temer rovnako staré a u zaťovej mamy často bývajú spolu, tak sa majú veľmi rady. Ich nápady sú typu čím horšie, tým lepšie. Jasné že sa obe potešili, ale Emina mama, ktorá tu kúsok od nás má rodičov, že oni sú tu len na skok, idú babke odniesť nákup - tak baby si chvíľku pobehali a Emu mama potom už vzala preč. A to bol koniec. Nina spustila, že ona chce s nimi (no to určite, už boli preč, a tiež Emina mama mala dosť aj bez Ninky a nič také neponúkla, skôr sa ponáhľala k svojej mamke). A milá Ninka si nič nedala vysvetliť, začala robiť natruc, vyprovokovala aj nelku a darmo som im hovorila, že je tam cesta a chodia tam autá, vytrhli sa mi a skoro podbehli pdo auto. Tak som Nine plesla po riti, to už bolo priveľa. Našťastie sa ale objavil Flinstone, ktorý šiel z práce, tak mi s nimi pomohol. A Ninka bola do večera ofučaná, že ona chce Emu, a bez Emy nie je žiadna radosť a podobné vtipné výroky, na čo sme sa aj smiali, ale vďaka tomu stretnutiu bol koniec pohody. Zať nie je až taký nadšený nápadmi svojej neterky, lebo pišťať babke (jeho mame) do ucha alebo vyložene sprosté slovíčka úmyselne hovorené babke - jeho mame - nie je to, čo by chcel, aby Nina opakovala. Svatka im občas dá aj po zadku, ale vždy im tie lumpárne odpustí a vždy ich zoberie spolu obidve. Takže niekedy bola úplne zlatá, rozumná, k zožratiu, inokedy by som jej najradšej naplieskala po riti. Nelinka konečne začala rozprávať, a z týždňa na týždeň je to lepšie a lepšie. Keď boli u nás, tak nám Ninka robila tlmočníka, vždy ked som malej nerozumela, zavolala som Ninku že prelož mi to, a Ninka preložila. S nelkou sme zažili zo3 krát hysterický záchvat, ked asi hodinu v kuse revala jak tur a na zemi kopala nohami snažiac sa kopať najlepšie do niečoho. Ja by som ju už dávno odniesla do izby že tu si rev a prídi, ked sa ukludníš, ale dcéra nie. Tá ju presviedčala, že ved jej dala na výbed s troch gatí, ktoré si môže dať, ale určite nie tie, čo si dať chcela, lebo tie boli deravé (špinavé, príliš teplé...alebo aké). To ma zaskočilo, lebo som to ešte u nej nevidela. Dcéra vravela, že doma takto nezvykne revať. neli dúfam, že z tých záchvatov hystérie vyrastie. Lebo takto si vydupávať splnenie svojho nie je v poriadku. Dcéra to nerieši, aspoň kým boli tu, tak to neriešila. Raz kvôli tomu skoro zmeškali nejakú akciu, kam mali s deťmi ísť. Tri dni po tom, čo sa odsťahovali zasa domov, sa dostavila mladšia aj s malým, že im menia stúpačky a čosi budú aj prerábať, a boli u nás 10 dní. Malý sa nás už nebojí, ide k nám, reaguje na nás pozitívne, ak nie je práve unavený, je to taký veselý chlapček. Má už rok a pol. Chudák malý, bol veľmi sklamaný, že sa mačka pred ním schovávala a nechcela sa s ním hrať po jeho, raz ked ju chytal a jej sa to nepáčilo, sa dokonca po ňom aj ohnala, mala síce zatiahnuté pazúriky, ale už ich dlho nemala strihané, tak ho aj trochu škrabla, nič hrozné to nebolo, ale malému to stačilo na to, aby pochopil, že "ma" sa nechce hrať a chce mať pokoj. Začína rozprávať, hoci ešte mu nie je rozumieť, len sem tam dačo, že ham, bum, tap, ešte, nenene, a podobne. Má výrazne posunutý režim, chodí spať asi tak o 11-01 v noci a potom vyspáva do 10 aj dlhšie do rána. Ktorúsi noc buntošil ešte o 02 ráno. A má plienky. Neviem, prečo ho neučia na nočník, ale je to ich vec. Moje baby obe v tom veku už plienky nemali, iba na noc. A aj baby staršej dcéry. je to podľa mňa škoda, mohla mať menej starostí, aj malému by sa lepšie behalo bez nich ako takto. je veľmi šikovný a všetko sa veľmi rýchlo učí, takže si myslím, že ani toto by nebolo nič, čo by sa nevedel naučiť a pochopiť. takže toľko zatiaľ o deťoch z našej famílie. Som hrozná, že nepíšem samé chválospevy. babka by sa vo vnúčatách mala vidieť. ja ich mám rada, ale vidím aj to, čo ma nenadchýna. Asi nebudem tou rozprávkovou babičkou.