Jump to content

Recommended Posts

Lydži

Väčšina z nás má, alebo mala dlhotrvajúcejší vzťah (viac ako 1 rok). Spoznali ste, aký je ten druhý, keď sa uvoľní, ako sa správa k iným ľuďom (okrem Vás) ...

 

Popri vlastnostiach, kvôli ktorým ste si s ním/ňou začali, vidíte aj vlastnosti, o ktorých ste netušili.

 

Otázka:

Ako sa Váš vzťah vyvíja ďalej? Musí sa partner prispôsobiť Vašim požiadavkám? (Myslím oblasti, ktoré nie sú pre spoločný život rozhodujúce - dochvíľnosť, mliaskanie pri jedle, účes...) Ste ochotní zmeniť sa aj Vy podľa jeho potrieb?

 

Ktoré vlastnosti nie ste v žiadnom prípade schopní tolerovať? A ktoré by ste boli ochotní znášať do konca života, len aby ste s tým človekom mohli byť?

 

Stalo sa, že vlastnosť, ktorú ste u partnera vôbec nechceli, ste prijali z lásky k nemu? Našli ste človeka, ktorý by za to stál? Ja áno. Nechcela som, aby môj nastávajúci fajčil. No priznal sa mi až vtedy, keď som ho mala tak rada, že som sa radšej zmierila s tým, ako s rozchodom.

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

to nie je jedna otázka... to je veľa otázok ...

 

Lydži je skromná ... nechce nič iné, len recept na tú zázračnú substanciu, ktorá pritiahne k sebe dvoch ľudí ... a udrží ich tam ... :lol:

 

 

vzťah, ktorý má fungovať, je o vzájomnej tolerancii ... nikdy nie o tom, že jeden sa bude prispôsobovať, a ten druhý vyžadovať...

sú veci, ktoré rozčuľujú celý život ... rovnaké pohyby, slovo, ktoré sa používa pričasto, návyky, ktorých sa ten druhý nevie zbaviť ... občas rozčuľujú viac, občas menej ... a bývajú dôvodom na hádky ... len ich netreba brať príliš vážne ... :)

 

nejde o zmenu podľa jeho či jej potrieb... zmena zrejme nie je to správne slovo ... keď dvaja ľudia chcú spolu existovať, musia si dať dostatok slobody, dostatok lásky, dostatok porozumenia pre slabosti toho druhého, zobrať na seba svoj diel zo všetkého ... obaja ... a to všetko v tom správne vyváženom pomere ... všetci máme nejaké "nežiadúce" vlastnosti ... dajú sa trochu otupiť, odsunúť do úzadia ... keď nám ten druhý za to stojí ...

 

a musia to chcieť obaja ... jeden na to nestačí ...

 

vo fungujúcom vzťahu dávajú a ustupujú obaja ...

Share this post


Link to post
Share on other sites
Lydži

game

 

presne si to trafila. Chcela som to tak nejako napísať, že takto by mal správny vzťah fungovať, ale nevedela by som to tak pekne.

 

Je mi jasné, že vo vzťahu sa musia OBAJA prispôsobiť, podľa svojich možností a vôle. Ale každý má svoje hranice. Ako píšeš, veci, ktoré sú za hranicami, občas rozčuľujú viac, občas menej ... a bývajú dôvodom na hádky. Znamená to, že ani jeden nechce ustúpiť. Ale prečo? Je také ťažké zmieriť sa s tým? Či je ťažké robiť/nerobiť to? A o čo vlastne ide? To ma zaujíma. Čo (pre jedného nedôležité) dokáže druhého vytočiť?

A zase čo, čo je pre mňa dôležité, dokážem tolerovať? Nie znášať a robiť pre to hádky, ale skoro až ignorovať.

 

V podstate mi ide o odchýlky v charakteroch, trpezlivosti, znášanlivosti ... o spoznávanie.

Share this post


Link to post
Share on other sites
game

Znamená to, že ani jeden nechce ustúpiť. Ale prečo? Je také ťažké zmieriť sa s tým? Či je ťažké robiť/nerobiť to? A o čo vlastne ide? To ma zaujíma. Čo (pre jedného nedôležité) dokáže druhého vytočiť?

A zase čo, čo je pre mňa dôležité, dokážem tolerovať? Nie znášať a robiť pre to hádky, ale skoro až ignorovať.

 

V podstate mi ide o odchýlky v charakteroch, trpezlivosti, znášanlivosti ... o spoznávanie.

 

neznamená to ... v tých "drobnostiach" nejde o ústupky... je to trochu zložitejšie ...

 

dvaja ľudia sa spoznajú, chodia splu, žijú spolu... zo začiatku sa každý ukazuje v tom najlepšom svetle... aj keby toto konštatovanie teraz niekto popieral, alebo sa niekto snažil správať prirodzene, úplne prirodzené to nie je nikdy...

 

sú to dvaja úplne cudzí ľudia, prinášajú si zo svojich rodín a domovov návyky, zvyky, určitú formu komunikácie, niečo, čo aj pri najväčšej vzájomnej náklonnosti je tomu druhému cudzie ...

 

tí dvaja si môžu povedať : toto mi nehovor každé ráno, nedávaj sem kľúče, alebo ich dávaj len na jedno miesto ... toto sú tie každodenné drobnosti, ktoré sú také vžité, že ten, kto ich robí, ich nevníma... ale toho druhého môžu privádzať o rozum... a naopak ...

 

tu nie je veľmi kam ustupovať... len sa uchýliť k zdravému rozumu ...

buď kvôli nejakej navyknutej hlúposti a permanentným hádkam kvôli tomu sa zničí ináč fungujúci vťah, alebo budeme ticho, ale predsa len z času na čas si povieme svoje ... trebárs s humorom...

 

stále je to o tolerancii, o tom, či je také dôležité, že niekto stále a roky ukladá metlu dolu hlavou, že sa jej štetiny rozídu na všetky strany a po chvíli sa s ňou nedá zametať , a budeme kvôli tomu kričať a hádať sa... alebo mu strčím zničenú metlu do ruky ... na, toto ti hovorím stále, ale darmo ... zničil si, kúp mi novú ...

v dlhodom vzťahu sú také všedné drobnosti tie, ktoré robia vzťah vzťahom....

 

možno si chcela počuť niečo iné ... každý jeden vzťah je špecifický , a všade to funguje trochu ináč...

a nikdy to nebude úplne bez hádok, a nikdy nebude každý deň nedeľa...

Share this post


Link to post
Share on other sites
chorche

Moj problem vo vztahoch je asi prilisna tolerancia. Niezeby som chyby nevidel, vidim ich zretelne. Ale toto ma naucilo riesit veci inak. V zasade je malo veci, kvoli ktorym by som musel obetovat vztah. Prehliadam malickosti. Ale ked ide o zasadne veci, treba nastolit diskusiu. Napokon: V kazdom vztahu je to tak. Vylozit kartay na stol treba, komunikovat treba, ked sa niekomu nieco nepaci, nech to povie a uvidi, aky to bude mat vysledny efekt.

Share this post


Link to post
Share on other sites
starsi

Niekedy mám dojem, že ľudia chú byť klamaní

Share this post


Link to post
Share on other sites
chorche

Ono niekedy je to aj "potrebne", ale nie v zasadnych veciach.

Share this post


Link to post
Share on other sites
henka

ja nechcem byť klamaná -len o niečom nechcem vedieť :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
chorche

Ved zatajovanie skutocnosti nie je loz, pokial nejde o nejake zasadne veci.

Share this post


Link to post
Share on other sites
fiore

Každý vzťah dotvárajú väčšinou práve tie drobnosti.

Na veľkých rozdieloch sa dokážu partneri oveľa skôr pohádať, lebo sú očividné.

Zato drobnosti dokážu postupom času vzťah rozleptať práve preto, že človek má tendenciu nad nimi mávnuť rukou.

 

Ja som sa takto vďaka predošlému vzťahu stala hnusne netolerantnou. Stala som sa presne takou mrchou nad ktorými sa muži rozčuľujú, že chcú všetko a nie sú ochotné ustupovať.

Zaslúžila by som si po nose, ja viem.

Namiesto toho som si našla partnera (či on mňa?) s ktorým máme rovnaké ešte aj zlozvyky.

A to robí vo vzťahu strašne moc.

Nemôžem mu ich vyčítať, lebo mi proste nevadia..... robím ich aj ja.

Iste, je tam pár vecí, v ktorých človek ustúpi, to svoje veľké NIKDY si prispôsobí a poohýba podľa potreby.

Vtedy si zvyknem materialisticky pozrieť na plusy a mínusy.

Dokážem sa s týmto zmieriť na oplátku za to, že s ním budem môcť ešte nejakú tú večnosť byť?

Zatiaľ mi stále vychádza jednoznačne áno. Tak držte palce. :lol:

Share this post


Link to post
Share on other sites
sumeru

Cacane povedane, fiorlinka :lol:

 

Ja mam zas taku divnu teoriu. Clovek musi poznat najprv sam seba, uprimne a bez prikraslenia, aby sa skutocne dokazal zniest so svojim partnerom. Ked tak obcas smirujem ine pary, tak som dosla k zaveru, ze drviva vacsina ludi hlada dva typy protajskov. Jeden je "a´la jeden z rodicov", alebo "dokonalost". Ani jedno nefunguje, lebo nehladame obycajneho cloveka.

Obcas ma napada, ze vlastne dohodnute sobase v minulosti mali jednu vec do seba - clovek sa musel zmierit s tym, co "prislo".

Vztah je aj o tolerancii, o tom niet pochyb. No obavam sa, ze len malo ludi chape skutocnu hlbku toho slova. Napriklad "ustupovanie" nie je o tolerancii. Vacsina ludi chape ustupovanie ako porazku. Alebo potencialnu zbran: "Ja som ti uz s-krat ustupil/-a, kukaj, aky/-a som uzasny-/a" apod. Tolerancia je o tom, ze clovek nemusi ustupovat - nie je dovod.

Hadky su takisto len zasterkou jedneho faktu - kricime, lebo mame pocit, ze nas nie jej pocut. Zaujimave je, ze sa nikdy nezamyslame nad tym, PRECO nas nie je pocut. Napriklad moj otec - ten krici okamzite, aj ked ide len o to, ze mi vysvetluje, ako sa zatlka klincek. Teda, uz nekrici. Niekolkokrat som mu potichu povedala, ze ho POCUVAM a viem, o com HOVORI. No trvalo to dlho - kym som mu neporozumela, teda - jeho komplexu.

A tak.

Share this post


Link to post
Share on other sites
Guest
This topic is now closed to further replies.

  • Similar Content

    • Kikincuk
      By Kikincuk
      Dobri den chcel by som poprosit o radu co by som mal spravit vzdy ked sme vonku s istími kamaratmi tak si zo mna vzdycky utahuju robia si zo mna srandu atd... a uz mi to docela vadi a som s toho aj dost smutný . co by ste spravili na mojom mieste ?
    • informator
      By informator
      Naco vlastne ten projekt "za slusne slovensko" bojuje a komu odkazuje, ze ma byt slušny? Mne to doteraz pripada, ze tou neslusnou skupinou ma byt iba terajsie vladne zoskupenie a tou slusnou skupinou su iba ucastnici a organizatori pochodov za "slusne slovensko". Cudne.....prezentuju sa ako nepoliticke hnutie, tak si myslim, ze by mali ziadat aj slusnost v mediach, slusnost a dodrzovanie etickeho kodexu od novinarskej obce, slusnost od tzv. umelcov, co sa predvadzaju na namestiach (asi maju radi potlesk), slusnost od opozicie (Matovica a +, Sulika a +, Kollara a +. Gorila vyniesla do sveta politiky napr aj Matovica, tak som zvedavy koho do politiky vynesie tato "uvedomela" stredoskolska mladez....hm....nakoniec sa tak uz asi zacina diat......
       
      https://slovensko.hnonline.sk/1722623-vznika-politicka-strana-za-slusne-slovensko-organizatori-demonstracii-o-tom-nevedia
       
      .......Magda Želeňáková si registrovala znacku "Za slušné Slovensko". S organizatormi protestov,  rovnakeho nazvu, sa neobtazovala o tom ani porozpravat  :) ........a naco aj, ved decka sproste jej dobre posluzili a mozno aj niekomu s pozadia :)
    • Tomáš
      By Tomáš
      Nedávno sa stal incident že si dvorila dvojica kde muž nemal auto a zarábal menej ako žena. Zo začiatku sa stretávali neutrálne že obaja pricestovali spojmi do mesta v strede trasy. Prechádzky, rozhovory, zmrzlina, káva... Časom to prešlo do vážnejšieho štádia a mali niekam ísť a chlapík sa nemal ako dostať (nešiel spoj) tak navrhol ženskej nech príde poňho a na tom sa vlastne povadili že ako si to predstavuje že aby žena chodila za chlapom, pravidlá dvorenia hovoria že muž má byť aktívny atď. Neskôr sa povadili na ďalších veciach keď žena očakávala že ju bude muž pozývať a on dal poznámku resp. naznačil že on nemá také finančné možnostu ako ona a zase sa povadili na pravidlách dvorenia...
       
      Aký na to máte názor vy? Malo by to byť rovnocenné alebo alebo vždy to bude údel muža preberať inicuatívu bezohľadu na jeho možnosti?
    • Sniper
      By Sniper
      Na výber mám tieto dva televízory, podstatné je či má niekto skúsenosť s podobnými značkami a typmi, čo by ste odporučili.

      Samsung LE32B350
       
      rozlíšenie 1366x768 DVB-T tuner (mpeg4) HD Ready 1080 24p Real Movie zvuk SRS Trusurround HD pamäť TXT 1000 strán 2xHDMI

      LG 32LH2010


      rozlíšenie 1366x768 jas 500 cd/m2 odozva 5ms technológia Smart energy saving MPEG4 repro Mark Levinson 20W
×
×
  • Create New...