Linkman Zverejnené 19. Máj, 2006 Zverejnené 19. Máj, 2006 Čo si myslíte o tomto náboženstve ktoré v podstate je skôr filozofiou ako náboženstvom ? Mne sa v niektorých bodoch celkom aj pozdáva :lol:
game Zverejnené 19. Máj, 2006 Zverejnené 19. Máj, 2006 Mne sa v niektorých bodoch celkom aj pozdáva :lol: no... budhizmus je skôr filozofiou ako náboženstvom... aj keď patrí medzi tri najväčšie náboženstvá ... takže : budhizmus / buddhizmus/ je jedno z troch najrozšírenejších svetových náboženstiev a náboženská filozofia indického pôvodu - je náboženstvom bez Boha alebo bohov významne odlíšených od ľudstva, podľa niektorých názorov teda ani nejde o náboženstvo. sami budhisti hovoria, že budhizmus je Cesta (recept) k dosiahnutiu uvedomenia si reality a pravdy o živote. Linkman, v čom sa ti budhizmus pozdáva ? čo ťa vlastne na ňom chytilo ? s ktorými bodmi sa vieš stotožniť ? a ako vidí budhizmus veriaci kresťan ? a ako neveriaci ? sú naše snaženia a lipnutie na predmetoch tu len iluzórne, je utrpenie v živote spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom ? ako to je ?
Vic Zverejnené 20. Máj, 2006 Zverejnené 20. Máj, 2006 game Otazka porovnania budhizmu a krestanstva je dost komplikovana, ak sa chce vycerpavajuco prediskutovat. Zatial som nevidel ziadne za a proti, obmedzim sa preto na dva akoby tymto pojmom spolocne znaky a na dva markantne rozdiely. Spolocne znaky su laska a sucit, viera a myslenie, rozdiely su v stvoreni a v Stvoritelovi, ako aj v spaseni. Prvym spolocnym znakom oboch pojmov je laska, ktora zahrnuje aj sucit. „Milujte svojich nepriatelov a modlite sa za tych, kori Vas nenavidia a prenasleduju“ (Mt. 5, 44). Akoby vychadzal z tejto Jezisovej vypovede, vysvetluje Dalai Lama budhisticky koncept o sucite, ako ho zase rozumeju a uplatnuju jeho privrzenci. V budhistickej praxi ide uz od nepamati o lasku a sucit, ale v praxi Mahayana-budhizmu, ktory hlasa Dalai Lama, hra prave tento sucit jednu dolezitu ulohu. Skutocny a uprimny sucit je „slobodny sucit neobmedzovany osobnymi uprednostnovaniami“. Pribuzne pojmy su laska, trpezlivost, tolerancia, suhlas, oddanost, spolupatricnost, nezaujatost, etc. Najdolezitejsim predpokladom tohto sucitu je, ze budhisti „vsetkym citiacim bytostiam prejavuju rovnocennost a suhlas, ktore nemaju nic spolocneho s lahostajnostou , ale vyjadruju zrelu nezaujatost, ktora je nasmerovana voci vsetkym bytostiam s doverou bez presudkov“. Tu zmiznu nakoniec hranice medzi priatelom, ktoremu davam prirodzeny „pocit blizkosti“ a nepriatelom, ktory je pre mna neustale dobrym duchovnym ucitelom, lebo mi jeho exisstencia „dava prilezitost vyvinut a zlepsit moju toleranciu, trpezlivost a porozumenie.“ Aj ked su prejavy krestanskych prikazani o laske k bliznemu a k nepriatelovi ako aj budhistickeho sucitu v praxi skoro tie iste, je motivacia v obidvoch pripadoch uplne ina. Zatial co budhista si vypracuje sam svoje vykupenie tym, ze sa cvici laskou k inemu cloveku, krestan kona na zaklade svojho osobneho vztahu k svojmu tvorcovi. Laska k Bohu je v krestanskej viere vzdy predpokladom lasky k bliznemu (porovnaj aj Lk. 10, 27): „Bozia laska sa stala pre vsetkych viditelna, ked zoslal na svet svojho jedineho syna, aby sme cez Krista dostali novy a vecny zivot. Dal nam svojho syna, ktory na seba vzal vsetku vinu, aby nas oslobodil od nasej viny.“ (1. Jan 4, 9-10). Nasa laska k Bohu ako odpoved na jeho lasku sa vyjadri v istote spasenia a odpustenia nasich hriechov. Potom sme volni a milujeme svojich bliznych, „lebo nas Boh najprv miloval“ (1. Jan 4, 19). -pokracovanie-
Vic Zverejnené 21. Máj, 2006 Zverejnené 21. Máj, 2006 Druhym spolocnym znakom krestanstva a budhizmu je viera a myslenie. Niekedy sa nechaju pocut kritikovia krestanskeho myslenia, ze vraj „Alebo si inteligtentny, alebo si krestan!“ Viera sa tu degraduje na cisto mysticko-spiritualnu skusenost, ktora je mozna iba vtedy, ked je myslenie vypnute. Omylom niektori ludia predpokladaju, ze myslenie a viera spolu nesuvisia. Ked si niekto mysli, ze praktizovanie budhistickej viery je cisto mysticko-ezotericka skusenostna orientacia alebo krestanska viera ze je iba pre tych ludi pochopitelna, ktori nemyslia, tento sa pouci na nasledujucich vysvetleniach Dalai Lamu: „Ak nasa viera a presvedcenie sa zaklada na porozumeni, ktore sme si svojimi myslienkami vypracovali, tak je tato viera a presvedcenie velmi zrela, taketo presvedcenie je preto zrele, lebo my sme sa sami presvedcili o posobivosti a platnosti myslienok, na ktorych staviame nasu vieru. A umerne tomu je to pre nas silna motivacia nasho spravania. Preto je z hladiska budhizmu na spititualnej ceste prave inteligencia velmi vyznamna.“ Da sa zhrnut: V budhizme tvoria myslenie, viera a spravanie sa jednu jednotku. Pojmy „viera“ a „myslenie“ ako suma budhistickeho usilia o skusenosti, po vedomom a dokonalom poznani cez duchovne cvicenia a rozmyslanie, su neotrasitelne. Aj krestanska viera, ako ju vykresluje Svate pismo, je charakterizovana jednotou miery a myslenia. V jednej vyzve na krestanov pise Pavol: „Nebudte ako neskusene a nesamostatne deti, ktorymi otrasie kazdy vietor... atd.“ (Efez. 4, 14). Vzdy znova a znova varuje Novy zakon pred nespravnymi uceniami, ktore by krestanov mohli zviest: „Nenechajte sa ziadnou ideologiou a ziadnym prazdnym zvadzanim osialit. Vsetko to si vymysleli ludi, ale za ich myslienkami stoja tmave demonicke sily a nie Kristus“ (Kol. 2, 8). Preto je ohodnotenie ciest myslenia a smerov viery pomocou biblie dolezite a ziaduce. Myslenie a viera patria pre krestana spolu. Z jedneho vylucovanieho „bud - alebo“ sa stalo spajajuce „aj to – aj to“.Rozhodujuci rozdiel ale vzhladom k budhistickej viere, aj ked sa zda, ze ide o zhodu, je, ze verit znamena doverovat jednej osobe. Spolahnem sa so vsetkym, co som a mam, v mojej pritomnosti a buducnosti, na Jezisa Krista, ktory je panom mojho zivota. A o toto tazisko zivota ide aj v usili po pozani viery a myslenia, ktore znamena, „... ze vy i vo vasom zivote stale viac spoznate nezasluzenu lasku a milost nasho pana a spasitela Jezisa Krista. Lebo jemu samemu patri slava – teraz i na veky!“ (2. Peter 3, 18).
game Zverejnené 21. Máj, 2006 Zverejnené 21. Máj, 2006 Druhym spolocnym znakom krestanstva a budhizmu je viera a myslenie. Niekedy sa nechaju pocut kritikovia krestanskeho myslenia, ze vraj „Alebo si inteligtentny, alebo si krestan!“ Viera sa tu degraduje na cisto mysticko-spiritualnu skusenost, ktora je mozna iba vtedy, ked je myslenie vypnute. ... ... V budhizme tvoria myslenie, viera a spravanie sa jednu jednotku. Pojmy „viera“ a „myslenie“ ako suma budhistickeho usilia o skusenosti, po vedomom a dokonalom poznani cez duchovne cvicenia a rozmyslanie, su neotrasitelne. Aj krestanska viera, ako ju vykresluje Svate pismo, je charakterizovana jednotou miery a myslenia. V jednej vyzve na krestanov pise Pavol: ... „Nenechajte sa ziadnou ideologiou a ziadnym prazdnym zvadzanim osialit. Vsetko to si vymysleli ludi, ale za ich myslienkami stoja tmave demonicke sily a nie Kristus“ (Kol. 2, 8). Preto je ohodnotenie ciest myslenia a smerov viery pomocou biblie dolezite a ziaduce. Myslenie a viera patria pre krestana spolu. Z jedneho vylucovanieho „bud - alebo“ sa stalo spajajuce „aj to – aj to“. Rozhodujuci rozdiel ale vzhladom k budhistickej viere, aj ked sa zda, ze ide o zhodu, je, ze verit znamena doverovat jednej osobe. Spolahnem sa so vsetkym, co som a mam, v mojej pritomnosti a buducnosti, na Jezisa Krista, ktory je panom mojho zivota. A o toto tazisko zivota ide aj v usili po pozani viery a myslenia, ktore znamena, „... ze vy i vo vasom zivote stale viac spoznate nezasluzenu lasku a milost nasho pana a spasitela Jezisa Krista. Lebo jemu samemu patri slava – teraz i na veky!“ (2. Peter 3, 18). Joe, ťažko quotovať z tvojho článku .... je to logický uzavretý celok, a keď chcem reagovať, musím síce ako na celok... ale skúsim postupne ... Budhizmus ... pôvodný budhizmus je etická náuka o spasení a vykúpení z utrpenia vlastnou silou ... k dosiahnutiu tohto cieľa je dôležité, aby sa zachovávalo 5 prikízaní - budhistické pätoro / panta sila/ : 1. Nezabíjať živé tvory 2. Nekradnúť 3. Necudzoložiť 4. Neklamať 5. Nepiť opojné nápoje veľký vplyv na život Indov mal Budha ... človek urodzeného pôvodu vlastným menom Gautama ... jeho učenie je známe pod menom dharma ... podľa neho je všetko na svete pominuteľné, život je samá zmena ... ... niet boha, niet duše, nie som ani ja, všetko je len klam a mam... ... a čo je v živote stále, to je len bieda a utrpenie ... to je prvá veľká pravda druhá veľká pravda hovorí o príčinách biedy a utrpenia ... tretia pravda, ako odstrániť biedu ... štvrtá hovorí o osemdielnej ceste, vedúcej k odstráneniu utrpenia ... asi toľko hovorí pôvodný budhizmus ...v našich zemepisných šírkach sa o ňom nevie veľa.. aj keď v 60. rokoch minulého storočia zapôsobil budhizmus na západný svet ako zjavenie ... hnutie detí kvetov, približovanie kultúr, objavovanie "cudzích" svetov zapôsobilo aj na časť vedcov.... indickí fyzici začali pracovať v západných laboratóriách, a západní veci písali knihy o starých pravdách ... o prepojení orientálnej budhistickej filozofie a dnešnej modernej fyziky ... nachádzali paralely medzi filozofiou východy a vedou západu ... /budem sa musieť trochu prehrabať svojou knižnicou , aby som našla príklady... čítala som to dávno.../ každé náboženstvo zrejme vychádza z toho, aby veriaci používali aj myseľ aj vieru ... " V budhizme tvoria myslenie, viera a spravanie sa jednu jednotku." v kresťanstve napriek citovaným Pavlovým listom to nie vždy platí ... a v samotnom kresťanstve boli obdobia, keď myslenie vlastnou hlavou nebolo žiaduce ... v období začiatkov prenasledovania katarov, neskorších kacírov, "odpadlíkov" ktorí sa postavili proti praktikám bohakého kléru ... viem, a chápem, že pravé učenie kresťanstva, vychádzajúce z Nového zákona, z Kristovho učenia, jeho osoby a obety pre ľudí hovorí niečo iné... možno je chyba práve v západnom myslení ... prílišnom lipnutí na pozemských statkoch, na honobení majetku, kde askéza a život mimo svetskej vravy v chudobe bol skôr výnimkou a vyslúžil si uctievanie svätcov... možno preto sa západný vedecký svet v jeden moment stotožnil s východnou filozofiou... videli v nej liečbu na všetky problémy moderného sveta... od stvorenia vesmíru až po liečbu duše... pokračovanie ... bude
Vic Zverejnené 22. Máj, 2006 Zverejnené 22. Máj, 2006 A teraz zase trochu k rozdielom: Stvoritel a stvorenie. Biblia uci, ze nebo a zem, teda cely vesmir vznikol z nicoho skrz Bozie slovo (Hebr. 11,3). Povedal a bolo to tu (1. Mojzis 1). Boh je inteligentna bytost, teda osoba, ktora sa vzdy vyznacuje dusevnou schopnostou mysliet, chciet a citit. Ako inteligentny architekt stvoril Boh vsetkych a vsetko svojim slovom, skrz Jezisa Krista. „Skrze neho bolo vsetko stvorene, na nebi i na zemi, vsetko viditelne a neviditelne...“ (Kol. 1,1 6). Toto ucenie o stvoreni vsetkych veci a bytosti osobnym Bohom je zakladom krestanskej viery. Preto z toho vyplyva, ze za vsetko, co robim, som zodpovedny tomuto stvoritelovi. Sam Dalai Lama ako popularny zastupca tibetskeho budhizmu nam krestanom pripomina niektorymi uz davno zabudnute biblicke ucenie o stvoritelovi a o stvoreni. Prenho ako pre mimostojaceho budhistu pri pozorovani biblie stoji mimo kazdu pochybnost, ze biblia samozrejme vychadza z toho, ze vsetci ludia boli stvoreni na obraz Bozi a preto vsetky tvory „bez vynimky boli stvorene tym istym Bohom“, lebo pre krestana spociva cely metafyzicky svetonazor vo viere v stvorenie a v Bozieho stvoritela, ktory je vsemocny a vseveduci a tym aj absolutna a konecna pravda. Mnohi krestania zial obetovali svoju, ako si myslia, ze iba pre deti prijatelnu vieru v jedineho stvoritela, v prospech naturalistickej vyvinovej filozofie evolucie. Namiesto osobneho a inteligentneho architekta vesmiru, biblickeho Boha, nastupila priroda, ktorej sa pseudovedeckym dokazovanim pipisuju stvoritelske schopnosti. Dalej Dalai Lama hovori, ze medzi stvoritelom a clovekom existuje „osobne, priame spojenie“, ktore nam dava „pocit blizkosti a dovernosti“ s nasim stvoritelom. Dalai Lama, ktory ako budhista na ziadny pad nesmie zdielat nahlad na bozskeho stvoritela, prichadza k uzaveru, ze na tomto mieste musi zostat protiklad medzi budhizmom a krestanstvom. V samotnom budhizme menovite neexistuje takyto osobny stvoritel, ku ktoremu by som mal priame, osobne a doverne vztahy. Budhista sa drzi namiesto toho etickeho systemu, ktory ma riadit jeho spravanie. V tradicii budhizmu Mahayana existuju tiez bohovia. I samotny Budha sa uctieva ako Boh. Vedla toho existuju aj svati, tzv. bodhisatwovia, ktori sa tiez stali Budhami, t.zn. stali sa celkom osvietenymi. Oni sa ale zriekaju vstupu do nirwany – tak sa oznacuje zakoncenie existencie na zemi - , aby sa znova reinkarnovali do jedneho urciteho cloveka, aby vsetkym inym ludom pomohli ako sprostredkovatelia k vykupeniu. Aj Dalai Lama sam seba rozumie ako jedneho Bodhisatwu, z reinkarnacie Boha Chenrezi, a je svojimi privrzencami uctievany ako bozska bytost.
Vic Zverejnené 22. Máj, 2006 Zverejnené 22. Máj, 2006 Iny rozdiel medzi krestanstvom a budhizmom je priznacny vo vykupeni resp. spaseni. V budhizme rozhodujuce je ucenie Budhu - styri vzacne pravdy a osemnasobna cesta. V styroch pravdach je povedane, odkial pochadza utrpenie a aka je cesta k oslobodeniu od utrpenia, ktore konecne vedie k spaseniu a k nirwane – zhasnutiu. Osemnasobna cesta na prekonanie utrpenia navazuje na stvrtu pravdu, ukazuje, ze existuje vychodisko z utrpenia ako konkretna cesta. Tato cesta stavia na kazdeho praktikujuceho budhistu vysoke eticke poziadavky, ktore sa daju zvladnut iba najvyssou koncentraciou. Koncentrovana a pravidelna meditacia a neustale konanie dobra je iba nieco pre ludi inteligentnych s obrovskou davkou vole, iba taki dosiahnu uplne osvietenie, poznanie, slavu, vlastne vyslobodenie a vykupenie. V krestanskej viere prinasa spasenie osobny Boh stvoritel. On tak miloval ludi, ze zoslal na svet svojho jedineho syna (Jan 3, 16; 2. Kor. 5,19-21; Kol. 1, 19-20), aby pre nase hriechy zomrel na krizi. Skrz svoje zmrtvychvstanie nam moze dat novy, vecny zivot. Bozia laska k ludom, ktori su prirodzene proti nemu (Kol. 1, 21), ho k tomu priviedla, aby ich vykupil. Sami od seba my ludia nedokazeme splnit eticky Bozi standard. Pred nim a pred nasimi bliznymi zostavame vinni a nedokonali, a tym aj vyluceni zo slavy, lebo Boh ziada od nas ludi perfektnu cistotu. „Lebo v tom sme vsetci ludia rovnaki: Vsetci su hriesni a nemaju co preukazat, co by sa Bohu mohlo pacit“ (Rim. 3,23). Oslobodenie a spasenie cloveka je mozne iba pricinenim vykupitala Jezisa Krista. Skrz svoju vieru si mozeme toto vykupenie osobne narokovat. „Svojou smrtou nas Kristus zmieril s Bohom, takze mozete raz stat peed Bohom bez hriechu a skvrny“ (Kol. 1,22). Jasne, ze aj krestan je za svoj zivot a za svojich spoluobcanov zodpovedny, lebo „unho plati samotna viera, ktora sa ukaze v nezistnej laske“ (Gal. 5, 6). Ze sa toto v zivote krestanov nie vzdy dodrziava, nemoze zdevalvovat tuto poziadavku krestanskej etiky. Laska, to zn. dovera v Boha a poslusnost voci Bohu s laskou k bliznemu, to je podstata krestanskej viery (Lk. 10, 27).
game Zverejnené 22. Máj, 2006 Zverejnené 22. Máj, 2006 Iny rozdiel medzi krestanstvom a budhizmom je priznacny vo vykupeni resp. spaseni. ...cesta k oslobodeniu od utrpenia, ktore konecne vedie k spaseniu a k nirwane – zhasnutiu. ...Tato cesta stavia na kazdeho praktikujuceho budhistu vysoke eticke poziadavky, ktore sa daju zvladnut iba najvyssou koncentraciou. ... pre ludi inteligentnych s obrovskou davkou vole, iba taki dosiahnu uplne osvietenie, poznanie, slavu, vlastne vyslobodenie a vykupenie. V krestanskej viere prinasa spasenie osobny Boh stvoritel. On tak miloval ludi, ze zoslal na svet svojho jedineho syna (Jan 3, 16; 2. Kor. 5,19-21; Kol. 1, 19-20), aby pre nase hriechy zomrel na krizi. Skrz svoje zmrtvychvstanie nam moze dat novy, vecny zivot. Bozia laska k ludom, ktori su prirodzene proti nemu (Kol. 1, 21), ho k tomu priviedla, aby ich vykupil. Sami od seba my ludia nedokazeme splnit eticky Bozi standard. Pred nim a pred nasimi bliznymi zostavame vinni a nedokonali, a tym aj vyluceni zo slavy, lebo Boh ziada od nas ludi perfektnu cistotu. ...... tento rozdiel je mimoriadne veľký ... znamená, že praktizujúci budhista sám celý svoj život / alebo všetky / ... silou vôle pracuje na sebe, pestuje svoju vôľu, svoje Ja, je silnejší a lepší a koncentrovanejších každým stupňom svojej cesty... Budha kázal, že všetky veci v materiálnom svete sú len ilúziou vrátane ega a že svetské pôžitky sú nestále a v konečnom dôsledku predstavujú sklamanie. V budhizme nie je ego trvalou entitou , ale niečo, čo je podrobené zmene kvôli lipnutiu na predmetoch, ktoré sú vo svojej podstate netrvalé a iluzórne... utrpenie v živote je spôsobované túžbou po predmetoch dostupných ľudským zmyslom... preto treba odstrániť tento smäd poznaním, že to všetko nie je pravé Ja a že sa ma to v skutočnosti vôbec netýka.... že pracujem ja na sebe ... že keď chcem dosiahnuť nirvánu, konečný cieľ, dokončenie kolobehu, ukončiť utrpenie večného sklamania a ilúzií ... musím ja, budhista byť dobrým človekom, koncentrovaným, s nesmierne silnou vôľou ... naproti tomu, v kresťanstve nás vykúpil Ježiš Kristus... sami sa môžeme modliť za Syna, ktorého Otec poslal na smrť ... rosdíme sa vinní, sme vinní, môžeme byť dobrými, môžeme byť zlými... iluzórny a čiernymi farbami vykreslované stupne žiadneho kresťanského pekla nezapôsobili na kresťanov tak, aby prestali páchať zlo ... boh nás miluje tak, že za nás obetoval svojho syna ... a kresťanom zostáva modliť sa a pasívne sedieť a čakať na posledný súd... stačí vyspovedať sa z hriechov, aby sme vyšli očistení a mohli začať odznova zhrešiť ... Nový zákon a život Ježiša Krista je pre kresťanov kniha kníh ... Milujúci Boh, ktorý " tak miloval ludi, ze zoslal na svet svojho jedineho syna (Jan 3, 16; 2. Kor. 5,19-21; Kol. 1, 19-20), aby pre nase hriechy zomrel na krizi. " v Starom zákone Židov trestá a zosilea oheň a síru a potopy a niekoľkokrát chce vyhubiť svoje dielo, s ktorým nie je spokojný .... a zrazu miluje ľudí, vlastného jediného syna obetuje pre ľudí, ktorých miluje .... nebudem citovať z biblie ... možno neskôr ... ten rozpor tu je ... starý zákon je o tisícročia starší, vychováva ľudí, vysvetľuje svet, do života pridáva etiku a morálku ... a boh skúša a trestá ... pretož ľudia sú ľuďmi, ľudia hrešia, ľudia si ubližujú, ... až zoslal na zem trpieť a ukrižovať svojho syna.... a keď sa pozrieme po tomto svete, ... jeho obeť bola zbytočná .... toto je veľký rozdiel: pasívne čakať, až nás niekto vykúpi, alebo sám silou vôle a nesmiernou koncentráciou sa prepracovať k vyšším stupňom bytia... pokračovanie ... bude
game Zverejnené 24. Máj, 2006 Zverejnené 24. Máj, 2006 trochu odbočím ... ale iba zdanlivo ... rozdiel medzi "západným" a "východným" myslením je zjavný v prístupe k problémom ... náboženstvá, ktoré zrejme majú niekde niečo spoločné, len sa na svojej ceste rozišli, zasahujú do každodenného života... do prístupu k životu, ... nie je všetko ideálne, iste... preľudnenie a hory odpadkov, ktoré človek vyprodukuje, urobia svoje ... to, že v Japonsku , kde je nedostatok priestoru, z odpadkov vytvárajú umelé ostrovy, patrí inde ... podstatný je prístup k práci, k prírode, a k pracovným a vedeckým problémom... nejde mi tu momentálne o posudzovanie náboženstiev, ani o rozdiely medzi budhizmom a kresťanstvom.... v tejto téme sme sa dostali dosť ďaleko ... jednoducho vo mne evokuje jeden poznatok, ktorý vyšiel najavo, keď sa Japonci behom niekoľkých desaťročí dostali na prvé priečky vo vedeckom svete... je to o samotnom prístupe a západnom a východnom - orientálnom nazeraní na svet ... raz som kdesi čítala : spôsob práce japonských vedcov je pre nás zvláštny a čudný a ich spôsob myslenia sa od nášho veľmi líši ... keď západní vedci riešia nejaký problém, pokúšajú sa ho rozložiť na jednotlivé jednoduché komponenty, potom s ich pomocou nachádzajú a zostavujú najvhodnejší model riešenia celého komplexného problému ... japonský vedec postupuje úplne ináč... pre neho je vedecký problém čosi ako "čierna diera" , ktorú nemožno rozložiť na jednotlivé časti, lebo sa zvonku javí ako indiferentná... preto najprv trpezlivo zisťuje, čo do diery vchádza, a čo z nej vychádza ...je to typický ázijský - holistický pohľad na svet ... japonský vedec sa týmto stáva vlastne súčasťou tej svojej čiernej diery a tým vlastne intuitívne chápe, čo sa v nej odohráva ... tento rozdiel v náhľadoch na riešenie problému je "vrodený" ... podobne ako prístup k prírode, rovnako prístup k náboženstvu ... teraz je jedno, že japonský zen budhizmus len vychádza z budhizmu a pretvoril sa na japonský obraz ... či sú pôvodní šintoisti, či sa viery miešajú, či sú bez viery ... ľudia náboženstvo, svoju vieru žijú, narodia sa do nej, a prijímajú so všetkým, čo svet dáva... patria do nej kamene a piesok, a harmónia medzi prírodou a človekom... alebo sa ľudia svojmu náboženstvu "učia" , veria v dobro a zlo, len žiť podľa toho je často problém ... nežijú "v harmónii" ... pre východného človeka je prirodzené, čo západný dávno zabudol a znovu sa musí učiť ... hm... zrejme je to trochu komplikované a zdá sa to byť vzdialené problému, ktorým sme sa tu zaoberali ... preto si zrejme aj východ aj západ cení Dalai Lámu... pretože chápe ... a vie jasne pomenovať problémy a rozdiely ... pretože vie ... pokračovanie ... bude
Vic Zverejnené 25. Máj, 2006 Zverejnené 25. Máj, 2006 Nase vedomosti o Budhovi a jeho uceni sa opieraju o tri pitaka (kose), zbierky svätych pisomnosti, ktore maju väcsi objem ako biblia. tieto boli ale az neskor dane do jednej zbierky, po storocia zostavene a doplnene. Vyskumu sa podarilo v tychto zbierkach pochopit podstatu, ktora s najväcsou pravdepodobnostou pochadza od Budhu, narodeneho asi 560 pred Kr. Zaklad viery, ktory bol uz naznaceny, tvoria styri pravdy: Cely zivot je utrpenie;Kazde utrpenie ma svoj dovod v "smäde";Odstranenie tohto smadu vedie k odstraneniu utrpenia, k preruseniu retazca znovunarodeni;Cesta k tomuto oslobodeniu je sväty chodnik z osmich casti, spravna viera, spravne myslenie, spravne konanie, spravny zivot, spravne usilie, spravne uvedomenie, spravne vniknutie do seba.Europanovi, ktory sa zamysli nad touto skratenou formou vyznania viery, musi na prvy pohlad udriet do oci, ze nikde nie je rec o Bohu, ale iba o utrpeni ako zakladnej zivotnej skutocnosti cloveka. V skutocnosti je budhizmus vlastne, nech to znie akokolvek paradoxne, jedna ateisticka viera - aspon v jej POVODNOM zneni. V Europe pod vladou krestanstva je v popredi teizmus, viera v osobneho Boha a tym sa spaja kazde nabozenstvo automaticky s existenciou Boha. Kto je zvykly uvazovat v tychto intenciach, musi mat s "ateistickym nabozenstvom" urcity rozpor. Budhizmus (aj ine nabozenstva, napr. jainske) nepozna osobneho Boha a uci nas, ze taketo nahlady su pritesne. Ukazuju nam, ze mozu existovat nabozenstva v najrozmanitejsich castiach sveta, ktore veria v moralne usporiadanie sveta, v ideal zmyselnej dokonalosti, v znovuzrodenie a spasenie, a preto su pravymi nabozenstvami.V neskorsich vyvojoch sa ale predsa samotnemu Budhovi pripisuje bozie uctievanie, co sam Budha kedysi dorazne odmietol.
dead Zverejnené 28. September, 2006 Zverejnené 28. September, 2006 Myslim si ze budhizmus zasiel omnoho dalej ako ktorekolvek ine nabozenstvo. Vsetky ostatne ponukaju vecnost ako vykupenie, budhizmus ponuka ako vykupenie koniec. Ani hierarchia "vyssich" bytosti nieje natolko jasna, vsetky su obetou systemu, tak ako clovek. Zasadne rozdiely, pre ktore mi je budhizmus sympatickejsi a samozrejme aj nedostupnejsi.
secretka Zverejnené 25. Apríl, 2012 Zverejnené 25. Apríl, 2012 Táto téma už dlhé roky "zapadá prachom", tak ju trošku ju oprášim .... ... síce iným smerom "ako bola na začiatku", ale po toľkých rokoch to už "téme vadiť" snáď nebude. Budhizmus vznikol v Indii a neskôr sa táto filozofia rozšírila do ďalších oblastí Ázie, predovšetkým do Číny. Najväčšia budhistická stavba sa nachádza na Jáve, na exotickom ostrove patriacom Indonézii. Veľkolepý chrám Borobudur vznikol zhruba okolo roku 800 a historici odhadujú, že práce na stavbe chrámu trvali takmer celé storočie. Chrám je zložený zo šiestich štvorcových terás, ukončená je troma kruhovými terasami a celá stavba je "posiata" 2672 reliéfnymi panelmi a 504 sochami Budhu. Chrám je vysoký 34 m a z vtáčej perspektívy pripomína trojrozmernú mandalu – harmonické spojenie kruhu a štvorca. Päť spodných štvorcových terás symbolizuje Zem, tri vrchné kruhové terasy nebo. Architektom Borobuduru bol Gunadharma, ale tak ako o vzniku chrámu, tak aj o jeho živote sa vie veľmi málo. Výskumy na stavbe odhalili veľmi často používaný pomer vzdialeností 4:6:9, takže je evidentné, že Gunadharma ho používal na celej stavbe. Kráľovská dynastia využívala palác iba dve storočia, potom ho z neznámych dôvodov opustila. Je možné, že dôvodom bola sopečná erupcia, ktorá bola na Jáve pomerne častá. Chrám pokryl sopečný prach, pohltila ho džungľa a na dlhé roky upadol do zabudnutia. Síce sa o ňom hovorilo v ľudových bájach, ale málokto veril, že existuje aj v skutočnosti. Až začiatkom 19. storočia ho objavili Briti, v ktorých správe Jáva v rokoch 1811-1816 bola. Neskôr Jáva prešla do správy Holandska a krajina tulipánov sa postarala o prvé reštaurátorské prace chrámu. Indonézska vláda s podporou UNESCO na rekonštrukčných prácach pokračuje do dnešných dní. _________________________________ V blízkosti Borobuduru sa nachádzajú ďalšie budhistické, a tiež hinduistické chrámy. V priebehu výskumných prác začiatkom 20. storočia bolo zistené, že tri budhistické chrámy v oblasti – Borobudur, Pawon a Mendut – boli postavené v priamej línii. Táto skutočnosť môže byť náhodná, avšak takéto zarovnanie chrámov môže mať spojitosť s "ľudovými rozprávaním", že kedysi dávno bola medzi Borobudurom a Mendutom cesta dláždená tehlami s múrmi po oboch stranách. Všetky tri chrámy – Borobudur, Pawon a Mendut sú si podobné svojou výzdobou a pochádzajú z rovnakého obdobia, čo tiež môže naznačovať, že medzi chrámami existovala nejaká rituálna väzba. ......... Zdroj: 21. století extra 1/2012 http://www.google.sk...5yKIILl4QSq8_xG 1
secretka Zverejnené 23. Október, 2012 Zverejnené 23. Október, 2012 Priniesli budhizmus do Tibetu dve nevesty? Vlády nad Tibetom sa Songcän Gampo /asi 605;617 – asi 649/ ujal po svojom otcovi v roku 630 a stal sa jedným z najvýznamnejších vládcov tejto ázijskej krajiny. Preslávil sa predovšetkým ako šíriteľ budhizmu. Na jeho úspechu majú podiel dve ženy – jeho manželky - Wen-čcheng /Gjaza/ a Bhrkutí /Balza/ - ktoré si priviedol zo susedných krajín. Niekoľko rokov potom ako zasadol na trón, poslal Gampo nepálskemu kráľovi Amšuvarmanovi svojho ministra s darmi a listom, v ktorom vyjadril svoje prianie oženiť sa s jeho dcérou. Skoro na to sa z Nepálu vydáva sprievod s budúcou tibetskou kráľovnou, ktorá so sebou vezie sošku Budhu. S novou ženou po boku sa Gambo usiluje o rozkvet svojho kráľovstva. Po čase sa začína zaujímať o ďalšiu princeznú, vnučku čínskeho cisára Tchaj-cunga /595-676/. Záujem o čínsku princeznú však má aj vládca Thorkkiki, ktorého však Gambo v boji porazí ... ale vybojovať nevestu si však musí aj u čínskeho cisára. Do Tibetu si napokon čínska princezná priváža okrem vecí svojej osobnej potreby tiež posvätnú sošku Budhu. Obe nevesty vyslovili svoje prianie postaviť chrám na uloženie svojich sošiek Budhov ... po dokončení chrám dostáva meno Rasa Thulnang-cuglakhang /neskôr známy ako Džókhang/. Jeden z vchodov je obrátený na západ k Nepálu, zatiaľ čo druhý vchod smeruje k východu, k Číne. V roku 649 sa Gampo so svojimi kráľovnami zdržiava v kraji nazývanom Phänpo, kde vypukla neznáma epidémia a Gampo, ktorý je neskôr známy ako prvý tibetský budhistický kráľ, na túto nemoc zomiera. ........ Zdroj: History revue 11/2012 http://sk.wikipedia.org/wiki/Songc%C3%A4n_Gampo http://nando9.wz.cz/songcangampo.html 1
secretka Zverejnené 20. Január, 2013 Zverejnené 20. Január, 2013 Kto bol kráľ Vaishravana? Vaishravana /tibetsky Namthösä/ je jedným zo štyroch budhistických nebeských kráľov, /strážcov svetových strán/. Je strážcom severnej strany, vládcom "podzimného" obdobia a vlastníkom nesmierneho bohatstva. Vydychuje z úst jedovaté pary, a preto musí mať ústa neustále zatvorené. V pravej ruke drží vlajku víťazstva a v ľavej indickú šelmu a jedovaté hady. Farba kráľa Vaishravana je zlatá, či žltá, ale niekedy aj biela. Jazdí na voze v podobe leva a stojí na démonoch. Je tiež pravdepodobne najdôležitejším a najuctievanejším zo všetkých štyroch kráľov, pretože je nielen strážcom hojnosti, ale tiež ochrancom viery a vesmíru. Králi svetových strán sú obľúbenou ikonografickou zložkou výzdoby tibetských chrámov. . Zdroj: 21. stoleti 2/2013 http://www.google.sk...iw=1041&bih=734
jose Zverejnené 20. Január, 2013 Zverejnené 20. Január, 2013 Vie niekto ako vysvetluje budhizmus vznik vesmiru, zivota a cloveka a co bude s nami po jeho zaniku, prip. ci toto ma budhizmus vobec vyriesene?
game Zverejnené 20. Január, 2013 Zverejnené 20. Január, 2013 pokiaľ viem, budhizmus toto nemá a nemusí mať vyriešené.budhizmus na to celé nazerá ináč, nie je to náboženstvo v zmysle viery v nejakého boha, skôr sústava filozofických prepojených úvah, dokonale prepojený život vesmíru a človekahoci aj budhizmus má zopár delení, budhistom všeobecne vôbec nie je vzdialený kozmologický model vzniku sveta ani evolúcia ...súvisí to so samotným učením, na otázky, či je svet večný či nie, nepotrebuje budhista odpoveď a Budha mu ju ani nedávaako je život človeka akousi osciláciou medzi životom v ničote a znovuzrodením, až do prípadného dosiahnutia nirvány, tak sa vesmír rozpína a zmršťuje extrémne dlhú dobu, nemá koniec a nemá začiatok ... Budha hovorí, že vesmír sa rozpína von, a potom dosiahne bod, kde sa pohyb vracia až k bodu jeho smrti, a tento pohyb trvá donekonečna ... bytosti vznikli na tejto planéte a tu žijú svoje reinkarnácie a tu prebieha ich zmena v iné bytosti, týka sa to nielen tejto planéty, ale každej, kde je život ... považuje sa to za veľmi hrubú evolučnú teóriuveľmi zhruba, chcelo by to budhistu : )
Odporúčané príspevky
Vytvorte si účet alebo sa prihláste, aby ste mohli písať príspevky
Ak chcete odoslať príspevok, musíte byť členom
Vytvoriť konto
Zaregistrujte si nový účet v našej komunite. Je to ľahké!
Zaregistrovať si nové kontoPrihlásiť sa
Máte už konto? Prihláste sa tu.
Prihlásiť sa teraz