Príjemné stretnutia

Mozno sa nechcel ozvat.... Len bol zvedavy.

Nie kazdy mysli ako ty.

Facebook ponuka cudzich ludi aj na zaklade mailovych kontaktov, alebo historie vyhladavania, takze si nenahovarajte :)
 

Lenze, mne to aj celkom sedi :D My zeny si vsimame viac veci, a riesime v zivote viac zbytocnych veci ako vy, muzi, takze si vieme vela veci spojit/domysliet... neviem ci mi rozumies :zubiska: Samozrejme, to neznamena ze mame pravdu... :D

vsak to, spajate, domyslate si a neviete ci mate pravdu :)

To je dobré ženy tak si nájdime nejakú tému kde by to bolo on-topic a poďme konšpirovať špekulovať nad hlúposťami. Na zaháňanie nudy je to ceľkom dobré. Ja budem mať príjemné stretnutie zhruba o mesiac takže troška som cestoval v čase ale tak teším sa naň.

niekedy sa v čakárni u lekára zíde partia ľudí, ktorí sedia ako kakabus, ani napravo ani naľavo, nedajbože sa ich niečo spýtať, to je priam obťažovanie.

niekedy sa zíde partia, ktorá sa začne prirodzene rozprávať, podobné problémy či dlhé čakanie prináša automaticky rozhovor ... dnes to bolo vskutku dlhé čakanie, a partia starších ľudí, kde sa každý rozprával s každým, kde sa dvaja páni poznali kedysi z práce, kde sa dve staré dámy našli vo svojich problémoch s deťmi, kde som ja našla človeka, ktorý mi je takmer sused /býva roky v susednej dedine/, ktorého švagrinú poznám, hoci som o nej nikdy netušila, kam patrí,
ktorý mal kedysi stavebný dozor pri výstavbe našej bytovky a ešte kdečoho, čo sa nás bytostne pred rokmi týkalo ... a ktorý pozná priateľa mojej spolužiačky - stavebného ing., maséra a liečiteľa,  na staré kolená si porobil spústu liečiteľských kurzov, na záhrade má postavenú pyramídu, a chodila k nemu hromada ľudí, ktorých poznám ...
 

desivé lavičky, dlhé čakanie, a prostocviky, ktoré ma zničili, ktoré so mnou potom pani dr. prevádzala, vykompenzovala zvláštna, celkom uvravená, rozmanitá, ale príjemná partia  príjemných ľudí.

tak toto je jedna z veci, ktorym sa vyhybam... nerozpravam, odpovedam slusne, ale minimalne, len ak je to nutne

rozhovory v cakarnach ma vyslovene irituju, nechcem vediet nic o zivotoch tych ludi a ja nemienim nic prezentovat z toho mojho

chápem a verím, Ady.

niekedy sú lepší kakabusi, ako ktokoľvek urečnený, kto proste musí, ale ani náhodou nepovie nič, čo by sa netýkalo jeho chorôb a jeho lekárov a jeho liečenia, či niečo, čo by stálo za počutie.

skúsenosti mám s obomi druhmi ... tí kakabusi sú vlastne lepší, kľudne môžem vytiahnuť čítačku a čítať.

síce sa čakárňam vyhýbam ako je to len možné, ale neviem sa im vyhnúť, a chcem nechcem, som tam dosť často ... za tie roky je toto tuším tretie skutočne príjemné stretnutie v čakárni  ... a myslím, že som písala o všetkých troch. boli niečím iné.
jeden bol staručký, osemdesiatročný pán s čítačkou, jedna bola vyše osemdesiatročná dáma, ktorá kedysi lietala na lietadlách, a včera normálni ľudia, ani jeden ubrblaný, a ten pán, ktorý viedol prím, sa rád počúval, ale mal o čom hovoriť, svoje choroby nespomenul ani jediný krát, ani svoje úzke súkromie, ani to po nikom nechcel ... stavebník - liečiteľ.
stačilo ho počúvať, človek sa dozvedel hodne a bársčo : )

ten zbytok osadenstva bol hlavne príjemný, nikto nebol morózny, ubrblaný, nedočkavý, nepapuľoval za poradie, hoci každý svojím spôsobom nejako trpel či mal bolesti, tí ľudia boli k sebe láskavý. to sa často nevidí, a v čakárňach už vôbec nie : )

to vo vlaku človek, čo často cestuje, zažije všelijaké stretnutia. kedysi som cestovala pravidelne BA - Otrokovice (na Morave, tam bola vlaková stanica, skade chodili troleje do Gottwaldova, dnes Zlína) a opačne. Nie všetky cesty boli ako tá, čo som tu popisovala, ked sa mi cigáň v nočnom poloprázdnom vlaku šroboval do kupé. Úplnou náhodou, vďaka gitare, ktorú som niesla, som sa zoznámila s partiou chalanov, ktorí chodievali takto do Ostravy a opačne. cestu sme si spríjemňovali hraním a spievaním, tí chalani hrali dobre a nezažila som, že by niektorý spolucestujúci mali niečo proti tomu, ako sme hrali. Tiež sme sa veľa rozprávali. Boli to takí drsňáci, ale boli milí. Niekedy sme sa dohodli, ako pôjdu z Ostravy a ja som potom šla na ten istý vlak, tak mi držali flek. Bývalo to fajn. ktovie, čo je s nimi dnes...

Tiež vdaka tej gitare som sa skamarátila s takým mladým sprievodcom, jazdil na osobáku BA-Breclav a späť. nebolo medzi nami nič vážne, ale videla som, že ho vždy potešilo, ked som šla tým vlakom, a ja som tiež bola rada, ked štikal lístky on, bolo to fajn.

Tiež som sa zoznámila s chalanom, ktorý bol práve na základnej vojenskej službe, ale už to mal "za pár", a náhodou bol z Gottwaldova (teraz Zlín). Hral ligu rugby, športovec. ešte kým bol na vojne, sme si písali, raz ma tuším aj navštívil. Potom to dajako zakapalo, pomaly som aj zabudla na neho, ked tu sa zrazu objavil na našom internáte pod vplyvom alkoholu, posielala som ho preč, nech príde, ked vytriezvie, ale nedal si povedať, moju spolubývajúcu vyhodil z izby a odo mňa si vypýtal niečo na jedenie, urobila som mu chleba s masťou a cibuľou, vtedy sme nemali chladničky na izbách ako je to dnes...a potraviny sme v lete mávali len také, čo sa nekazia. Masť a cibuľa patrili k základnému vybaveniu. Tak ho zožral a potom sa vrhol na mňa, že vraj pod sem ku mne. Hnevala som sa, že sa dotrepal ktovie načo po neviem ani akom dlhom čase, a ešte v takom stave. nehodlala som sa s ním muckať ani náhodou. Ja som ale uskočila, začal ma naháňať po izbe. na to, že mal pod čapicou, bol docela rýchly. keď už ma skoro mal, schytila som také bodliaky, čo mala spolubývajúca vo váze, a ako sa paprčou načahoval po mne, natrčila som mu tie bodliaky.  To mu v jeho ožratom mozgu konečne doplo, že tade cesta nepovedie, a vyšiel z izby a viac som ho nevidela. Nikdy som sa nedozvedela, prečo si akurát na mňa po takej dobe spomenul a ani prečo sa opil, keď bol športovec. Tí by predsa nemali piť...

Niekedy som bola celkom ústretová, ked sa niekto chcel rozprávať, inokedy som sa radšej tvárila neprístupne alebo rovno že spím.

Niektorým spolucestujúcim, ktorých ani môj neprístupný kukuč neodradil od pokusov o konverzáciu a ma otravovali, som odpovedala otráveným "Uhm..." a kukala som do okna alebo som si čítala časopis či knihu, ale im to vôbec nevadilo, len tárali a tárali.

Ale väčšinou som nemala problém sa porozprávať aj s neznámymi ľuďmi.

Škoda že ja to mám príjemné kým nikoho nestretnem. Mohlo by sa to volať že príjemné a nepríjemné stretnutia. Teraz ako som dal výpoveď nechcem stretnúť toho zákerného človeka krorý je kolega a zároveň sused. Už mám neprijatý hovor od neho ale spal som mobil bol na ticho... Iný berie brigádu (druhé zamestnanie ako nutné zlo) ja sa teším že môžem byť aj na takom pracovisku kde sa cítim dobre, som medzi cudzími ľuďmi ktorých nepoznám, a mám to ako únik z domu aby som nestretol toho človeka... Ja mám príjemné stretnutia práveže po tých brigádach tam zažívam to čo doma a v práci nezažijem. Ľudia sa ku mne chovajú normálne nemusím stále argumentovať, vysvetlovať, ťahať sa z problémov... Úplne iný svet.

Zablokuj si hovory prichádzajúce od neho, nemusíš brať jeho telefonáty. To nie je tvoja povinnosť. Ak sa aj stretnete, vôbec sa s ním nemusíš baviť. Nevieš ho poslať do hája, že na neho nemáš čas? ved nemusíš byť vulgárny, stačí, ak budeš rozhodný. nazdar, nemám čas na dišputy, a kráčam včerty. Kam sa ponáhľaš? To nie je tvoja starosť, nemám čas, povedal som nazdar. A viac nereagujem a idem ho hája. nemôže ťa predsa chytiť pod krk a nútiť k rozhovoru. A keby si aj zrovna bol doma a prekvapil ťa, tak sa zober a chod do inej miestnosti, nech sa baví s fotrovcami, ak mu chýba konverzácia. Vôbec nie si povinný mu vysvetľovať, prečo sa s ním  nebavíš. ved on to aj tak dobre vie.

Konecne prijemne stretnutie! Prechadzal som sa po sidlisku a stretol som parik psickarov. Ich pes ma hned poskakal a tak sa mi prihovorili ze sa ospravedlnuju a ja ze v pohode ja mam rad psov a hladkal som ho. Spoznali ma (zase neviem odkial lebo ja mam vzdy taky problem ze mna poznaju ale ja ich nie, asi nemam pamat na tvare ci co) a ze ako sa mam, kde pracujem, tak bolo mi trapne pytat sa kto su a skade ma poznaju tak som sa tvaril sa ze viem kto su a odpovedal na otazky a potom mi dievcina povedala ze do firmy kde robi (tiez je to v nasom meste) hladaju vyrobnych robotnikov a 800 brutto je nastupny.

Konecne prijemne stretnutie! Prechadzal som sa po sidlisku a stretol som parik psickarov. Ich pes ma hned poskakal a tak sa mi prihovorili ze sa ospravedlnuju a ja ze v pohode ja mam rad psov a hladkal som ho. Spoznali ma (zase neviem odkial lebo ja mam vzdy taky problem ze mna poznaju ale ja ich nie, asi nemam pamat na tvare ci co) a ze ako sa mam, kde pracujem, tak bolo mi trapne pytat sa kto su a skade ma poznaju tak som sa tvaril sa ze viem kto su a odpovedal na otazky a potom mi dievcina povedala ze do firmy kde robi (tiez je to v nasom meste) hladaju vyrobnych robotnikov a 800 brutto je nastupny.

tak to ja ked stretnem niekoho, koho z videnia poznám ale neviem skade, pokojne sa opýtam, na tom nič nie je.

A ty ešte váhaš? Ak sú tam miesta, tak šup šup, napíš životopis a dones ho tam hoc aj osobne a peši!!! Možno sa narobíš, ale proti tvojmu súčasnému platu si budeš žiť aKO LORD. A budeš si ôcť dovoliť aj kočke nejaký darček občas kúpiť či pozvať ju na dve ceci. A ty váhaš???!!!

Minule som potreboval ísť do banky, vložiť peniaze na účet a vybaviť nezrovnalosť, keď mi banka niečo strhla, čo strhnúť nemala. Peniaze som vložil na pokladni, prešiel som k inému stolu, kde vybavím tú nezrovnalosť, už som sa "tešil" ako si zgustnem na tom, že ma banka zase okráda o niečo... :D Ale sedela tam taká mladá (asi nemala ani 30), pekná a milá bankárka, že ma hneď prešla chuť niekoho spucovať za tú nezrovnalosť :D Tak ako sme pozerali kde je problém, uznala, že to bolo neoprávnené od banky, vypísali sme reklamáciu, hneď sme sa dali do reči, ako keby sme neboli v banke, ale na nejakom stretku :D pýtala si kde pracujem, či som už bol na dovolenke atď :) Ako som odišiel, tak až potom mi doplo, že ja somár, mal som možno niečo skúsiť...... ale kašľal som na to. Dnes som išiel do banky znovu, opäť tam bola, vložil som peniaze na účet, opäť sme sa dali do reči a potom povedala niečo v zmysle, že bude rada, keď prídem aj nabudúce, že takých milých, príjemných a usmievavých klientov ako som ja, tam nemajú často (takže, to že ja som agresívny sú len fámy, lži a klamstvá :D), tak ako sme pokračovali, spýtal som sa jej, či ju môžem niekam pozvať na niečo, a ona že je zadaná... :( No čo už, možno niekedy vo veľmi vzdialenej budúcnosti :) Škoda! Ale som rád, že som sa aspoň o to pokúsil.

 že takých milých, príjemných a usmievavých klientov ako som ja, tam nemajú často (takže, to že ja som agresívny sú len fámy, lži a klamstvá :D), 

Axel,

hej, si milý, príjemný, usmievavý, a občas možno aj  :D agresívny    :smile3:  :happyroll:  

nás včera navštívila švagrinka s priateľom, neter s manželom a ich trojročná rozkošná dcérka. bola prekvapená, že som spoznala Mášu a medveďa    :D na jej šatičkách. bolo to veľmi príjemné stretnutie, porozprávali sme sa, nasmiali  do sýtosti. 

Sárka nám zaspievala aj anglicky, zatančila, vystískala nás.  :poletujem:  :jump:

tiež sme zažili príjemné stretnutie, ako som už spomínala, strávili sme tento predĺžený víkend na chate neďaleko RS, že zoznamovacie stretnutie s tatinom dcérinho priateľa. A bolo to veľmi fajn, aj sme popili, aj sme sa nasmiali, je to veľmi príjemný a bezprostredný človek a veľmi pohostinný, pohoďák; naozaj som sa tam dobre cítila a aj ked sme ho videli prvýkrát v živote (a dúfam, že nie posledný), pripadalo mi to ako keby sme sa už dlhšie poznali. A furt bolo o čom rozprávať. Aj a Flinstonom sa mali o čom baviť, obaja sú domáci majstri, obaja majú vzťah k záhradke, obaja sú zruční remesdelníci; myslím, že sme si "sadli" do nôty.

Len mi robí starosti, ako mu to my oplatíme, určite že hio chceme tiež pozvať k nám - len asi mu nedokážeme ponúknuť až taký super program, záhradu už nemáme, takže grilovačka nehrozí, na plávanie on nie je, takže ani jazero nehrozí, nanajvýš prechádzka k jazeru a nejaký výlet do lesa na hríby, možno že by sa mu to páčilo, čo aj viem?

Ale naozaj to bolo príjemné stretnutie.

niekedy sa zadaria naraz aj dve prijemne stretnutia :D

Hoci pri spomienkach sa treba vratit az do praveku:

Ako deti sme boli susedia, ja teda len taki prazdninujuci, ani byvali naproti. Ona bola najmladsia z piatich surodencov, len o rok mladsia odomna. S jej starsou sestrou a bratmi sme na zahrade pri ohniku skusali prve akordy na gitarach a popijali vinko vytiahnute z rodicovskej pivnice. Ako stredoskolaci sme uz mali ine prazdninove cesty a ona sa po skole odstahovala "za Ural". Za niekolko poslednych desatroci sme sa stretli mozno 5x. Zhodou okolnosti naposledy pred par tyzdnami. A to je dobre, lebo inak by som ju v lesnom prostredi (kde by som ju necakal) asi vobec nespoznal...

To druhe stretnutie je z ineho sudka.
Na tej istej akcii v lese, uz v nedelu rano tak stojime v hluciku kamaratov a zena naproti je mi nejaka povedoma. Ale kedze spoznavam mnozstvo ludi a mam problem priradovat tvare-ludi-udalosti, musim obcas pristupit aj k ponizujucemu priznaniu a otazke - kto si ???

Tentokrat som si tipol miesto a udalost... a spravne. Takze niekedy v tom praveku sa uskutocnilo - povedane recou filmarov - dost velmi "blizke stretnutie tretie druhu". Romanticka noc pod hviezdami. A teraz vidim pred sebou zrelu zenu, stale krasnu a pritazlivu, aj ked nejaka vraska okolo oci tam uz je.

Nerozoberali sme to, lebo pravek je sucastou dejin, ona teraz bola s partnerom a ja s manzelkou. Ale som rad, ze som sa uplne sprosto nespytal, odkial sa pozname. Predsa len, na prijemne stretnutia by sa nemalo zabudat ani po mnohych rokoch.

a pisal som vtedy zamilovane basnicky, nieco bolo aj pre nu:

Kamienok

Zas mi napadali kamienky do topánok,
vyzul som, vytriasol som,
len ten jeden -
zaryl sa pod kožu a omína!

Nechám ho tam,
nech sa vrastie,
prenikne do krvi,
bude kolovať cievami od hlavy k päte,
                    k hlave, k hlave.

Vyťahujem bielu zástavu.

***
postieral som kvapky rosy z trávy
a jednu som ti preniesol na pery
pošteklil ucho stebielkom
všetko len tak zľahka
aby si myslela
že stále spíš
a len sa ti sníva
tá prebdená hviezdnatá noc

***
umenie odísť
zbaliť sa a bez obzretia
niekoľko váhavých krokov
kým začnú spievať vtáci
kým niekto rozfúka uhlíky
a slnko rozptýli hmlu
v ktorej som sa rozplynul

***
nepátraj po mne
som ako dym
zaveje vietor
oči rozslzím
zaveje vietor
odfúkne dym
odchádzam
o viac neprosím

Ešte som si spomenul na jedno príjemné stretnutie - na Daňovom úrade!! :D Volala mi daňováčka, nech sa zastavím poopraviť isté údaje v daňovom priznaní. Kludne to mohla nechať tak, ale ochotne mi vysvetlila čo treba prepísať, bolo to trochu zle vyplnené, sama povedala, že jedna časť na daňovom priznaní je trochu zmätočne vytlačená, a málo znalí tam môžu zapísať údaje, ktoré by tam vlastne ani nemali byť. Ušetrila mi nejakých 700-800 eur.

Príjemné stretnutie s personalistkou z pracovnej agentúry ma prekvapilo v tom že sám by ma to ani nenapadlo ale kamoške som sa pýtal na robotu a vtedy som sa dopočul že naberajú ludí do firmy dakde pri Trnave čo vyrába sedačky pre automobilky, vozia do práce aj z práce smenové autobusy grátis a 800 v hrubom + gastráče + odmeny... Kokooos keď ma vyhodia idem tam! Tak to bola príjemná správa, ktorú som sa dozvedel náhodou a bolo to príjemné počúvať. Ináč ja mám aj príjemné NEstretnutia lebo už som dlho nestretol žiadnych feťákov a asociálov čomu sa veľmi teším takže príjemné je aj nestretávať istých ľudí.

 Kokooos keď ma vyhodia idem tam! 

každý jeden tvoj potenciálny zamestnávateľ by mal toto vidieť prv ako ťa prijme!!!! aby videl aký máš vzťah k práci ty filcka lenivá!

Však ja som len rád že viem o tejto možnosti keby ma vyhodili tak nepôjdem zase do SBS za minimálku ale hentam radšej. Keď už môžem za viac tak pôjdem za viac. Takže k téme: Je streda a prenos čísla trvá 5 pracovných dní, kde sa víkend neráta. Najskôr požiadám o prenos do funfonu zajtra takže skôr ako budúci týždeň štvrtok nebudem mať prístup na net z vlastného zariadenia. Takže sa asi predsa len vrátim ale len vďaka tomu že si funfón nechá zo seba robiť hlupáka, keď sa im môže jeden zákazník vrátiť X krát a stále dostane bonus ako nový zákazník. Však už aj tie ženy v Orange ma poznajú už keď vojdem vedia o čo mi ide. Ale nič s tým nezmôžu lebo systémovo je to tak nastavené že sa to dá...

K tým pracovným pozíciám cez agentúry.... aby si bol v obraze.... všetko čo ponúkajú je len v rovine teórie, ak zarobíš 800, tak to len so všetkými možnými nadčasmi a príplatkami. Pre agentúru je dôležité len to, aby dohodila nového roboša a inkasovala provízie, takže v inzeráte nasľubujú aj také bludy, že gastráče v hodnote 5€ a ubytovanie zadarmo. Takže aby nakoniec z toho nebolo nepríjemné stretnutie na úrade práce. Predtým než niečo začneš ospevovať, skús si najprv pogúgliť reálne skúsenosti tých, čo naleteli na takéto ponuky.

Ano sú na profesii komentáre k tej ktorej ponuke a tam na český panasonic kam som chcel ísť prvýraz zarábať 600 nadávali dosť. No takže k stretnutiam. Téma by sa mohla volať príjemné a nepríjemné stretnutia lebo ja mám len tie nepríjemné. Šiel som z elektra na bicykli s novým setopboxom domov a trúbilo na mňa neznáme auto s Bratislavskými ešpézetkami. Keďže som ho nepoznal idem ďalej a ako ma obiehalo mi zo zadu mával ten nepríjemný sused čo mi prebral pivnicu a ohováral všade kde sa dá. Ale auto šlo rýchlejšie tak prešli okolo ja som zaostal ale oni potom zastavili pred jedným domom (k niekomu išli) začali vystupovať z auta, medzitým som ich dobehol a ten sused začal máávať na mňa kričať že nazdár a už zaujal taký postoj že očakáva že zastanem podám ruku atď. Ja som mu povedal že nemám čas ponáhlam sa a on zase nahodil agresívny tón že nemáš čas?! Takým tónom jak keby mi to zazlieval. Takže ďalšie nepríjemné stretnutie za mnou.

minulý týždeň sme mali výročné stretko po maturite. Veľmi príjemné a veselé chvíle som prežila s našou bývalou triedou, zaspomínali sme si, každý povedal, čo má nové od poslednej stratávky, skratka bolo fajn. Nikto nebol sťatý "pod obraz Boží", čo tiež bolo fajn, ale my sme boli slušná trieda. Všetci boli poznateľní, aj tí, ktorých som nevidela vari 20 rokov a na poslednej stretávke neboli...mohli by sme sa aj častejšie vídať a menej formálne, skôr niekde vonku v sobotu či tak, určite by to bolo fajn. A niektorí sme sa tiež na tom zhodli.

Dnes ráno k nám prišiel do kancelárie človek ohľadom ekonomického poradenstva.  Prizriem sa   lepšie, čo nevidím?  Človek s ktorým sme sa nevideli 35 rokov. Bol spolužiakom môjho brata

a jeho sestra bola mojou spolužiačkou ešte v ZDŠ. Rozumeli sme si.  Chodili sme spolu neskôr aj  na diskotéky, zábavy.   Pekne hral na gitaru.  Ona pekne maľovala. Potom sa ich celá rodina odsťahovala do zahraničia. 

Teraz po rokoch sa on, aj so svojou ženou vrátili na Slovensko. Žiaľ, dozvedela som sa, že jeho sestra pred 9 rokmi zomrela pri dopravnej nehode. Bola to správna baba, milá, veselá, dobrosrdečná. Škoda mladého života. 

Dnes, akoby sa nám čas zastavil,  pospomínali  sme si na študentské časy, porozprávali  ako sa máme, čo sme prežili za tie roky, bolo toho veru pekného, ale aj smutného.Tak,  ide život.

Som  rada, že sme sa stretli.