Elektrická sila

Existuje vedecká štúdia, ktorá by preukázala správnosť Coulombovho zákona?

Prečo sa v Coulombovom vzorci na výpočet elektrickej sily náboje násobia?

Jednotkou elektrického náboja je coulomb.

1C = 1As

1As predstavuje elektrickú energiu ktorá pri prúde 1A pretečie vodičom za 1s.

Predstavte si že máte k dispozícii elektrickú energiu 102 As, čo zodpovedá elektrickému náboju 102C.

Keď energiu 102As rozdelíte medzi dve telesá v pomere 1 : 1, obidve telesá budú mať elektrický náboj 51C vďaka ktorému budú pri vzdialenosti 1m pôsobiť na seba elektrickou silou 207N.

Keď energiu 102As rozdelíte medzi dve telesá v pomere 1 : 50, Jedno teleso bude mať elektrický náboj 2C a druhé teleso bude mať elektrický náboj 100C, vďaka ktorému budú pri vzdialenosti 1m pôsobiť na seba elektrickou silou 15,9N.

Na elektrickej sile sa podieľajú elektrické náboje obidvoch telies. Ako je možné, že pri rovnakej energii i rovnakej vzdialenosti sú také veľké rozdiely v elektrickej sile?

Prečo je pre správne fungovanie katódovej trubice potrebné vysoké napätie? 

Naozaj je elektrická sila závislá od elektrického náboja, alebo od napätia?

vladimir,  to su zase zaklady fyziky zo zakladnej skoly.  Ak ich chces vyvracat, najprv by si ich mal zvladnut, inak to len vyzera na kysle hrozno.

A to ešte ani nie je celý ten "anti-vedecký" text, ako bol tuná: 

https://agud.blog.pravda.sk/2025/03/28/elektricka-sila/

pred 3 hodinami, 1vladimir pridal:

Ako je možné, že pri rovnakej energii i rovnakej vzdialenosti sú také veľké rozdiely v elektrickej sile?

nuz, zacni tym ze As nie je energia,   spravny vztah je U.I.t.    A zvysok si mozes odmerat doma, na rozdiel od gravitacie je elektrostaticka sila taka silna ze to nie je problem.
A dalej ti robi problem zakladna matematika,  to netusim ako riesit.  Ale v zasade sa pytas preco ked sucet dvoch cisel je 100, tak ich nasobok je rozdielny.    Viem ti povedat ako taka funkcia vyzera, kde ma extrem ale netusim ako ti vysvetlit ze sucet je nieco ine ako nasobenie.  

A odpoved na posledne otazky viem, ale mam obavy ze to tiez neviem vysvetlit ( v zasade na katode je este aj potencialova bariera a tak napatie musi take aby ju prekonalo.  Ale inak vysoke napatie len zvysuje prud a v starych TV dostanu elektrony dostatocnu energiu aby na luminofore svietili. Ale su aj elektronky s nizsim napatim na anode. 

A elektricka sila je colombovska alebo lorentzova sila,  takze zavisi od naboja a vzdialenosti, ale bezne pouzivame ine vztahy ako je elektricka intenzita  a potom F = E.Q,   a medzi E a U je tiez vztah ( pri kondenzatore E = U/d) , takze aj medzi napatim a silou je vztah.

pred 12 hodinami, 1vladimir pridal:

Ako je možné, že pri rovnakej energii i rovnakej vzdialenosti sú také veľké rozdiely v elektrickej sile?

Vzdialenosť je rovnaká, ale energia nie. Ak od seba vzdiališ náboje q1 a q2, vykonáš prácu. Práca na vzdialenie  nábojov v pomere v pomere 1 : 1 je najväčšia. Ak na vzdialenie nábojov v inom pomere potrebuješ vykonať menšiu prácu, potom pri rovnakej dráhe musí byť sila menšia. 

pred 18 hodinami, tyso pridal:

nuz, zacni tym ze As nie je energia,   spravny vztah je U.I.t.  

U.I.t = práca a nie energia!  As je odvodená jednotka od Ah a predstavuje množstvo energie ktorú dokáže dodať akumulátor za jednotku času. 

Môžeš mi vysvetliť, prečo sa dve tužkové batérie navzájom neodpudzujú, keď ich k sebe priložím rovnakými pólmi? 

Aj keby mali elektrický náboj iba 1C, pri vzdialenosti 1mm by mali na seba pôsobiť odpudivou silou 79618N. 

Aký máš dôkaz o správnosti Coulombovho zákona?

Daj odkaz na vedeckú štúdiu, ktorá by jasne preukázala správnosť Coulombovho zákona.

pred 6 minútami, 1vladimir pridal:

Môžeš mi vysvetliť, prečo sa dve tužkové batérie navzájom neodpudzujú, keď ich k sebe priložím rovnakými pólmi? 

Možno preto, že je rozdiel medzi elektrickými pólmi a magnetickými pólmi? 

pred 56 minútami, 1vladimir pridal:

U.I.t = práca a nie energia

hm,  a teba na skole nenaucili ze praca a energia maju rovnake jednotky ? Vies,  skutocne ti chybaju zaklady,  Amper hodina je naboj a teda kapacita baterie.   Je kua rozdiel ci dostanes 1 Ah pri napati 1,2 voltu alebo pri 1000 voltoch.

pred hodinou, 1vladimir pridal:

Aký máš dôkaz o správnosti Coulombovho zákona?

vies,  kedze ide  o bezne skolske pokusy, tak je to overene tak niekolkomilionkrat.    https://www.iit.edu/sites/default/files/2019-11/coulomb_s_lawrev.pdf

 

pred hodinou, irb pridal:

Možno preto, že je rozdiel medzi elektrickými pólmi a magnetickými pólmi? 

problem je inde, keby si mal dve nabite gule s nabojom 1C tak sa budu odpudzovat alebo pritahovat. Ale baterky su trochu ine zariadenia, tam je vonkajsi naboj  nula alebo skoro nula,  a aby vedeli dodavat prud, tak musia mat uzavrety obvod.  Ale to by sme museli prejst do elektrochemie a nevidim zmysel to vladimirovi vysvetlovat.

pred 22 hodinami, tyso pridal:

Je kua rozdiel ci dostanes 1 Ah pri napati 1,2 voltu alebo pri 1000 voltoch.

Práve si priznal, že elektrická sila je závislá od napätia a nie od náboja!

pred 22 hodinami, tyso pridal:

Ale baterky su trochu ine zariadenia, tam je vonkajsi naboj  nula alebo skoro nula, 

Elektrický náboj nula má iba stará vybitá batéria. Keby bol u novej batérie elektrický náboj nula, nedala by  sa z nej odoberať energia.

Existuje vôbec reálne elektrický náboj? Čo to vlastne je?

pred 2 hodinami, 1vladimir pridal:

Práve si priznal, že elektrická sila je závislá od napätia a nie od náboja!

hovorime sice o energii, ale mam pocit ze netusis o com hovoris.

pred 2 hodinami, 1vladimir pridal:

Keby bol u novej batérie elektrický náboj nula, nedala by  sa z nej odoberať energia

ked povies :) ale realita je ina.  V baterkach je chemicka enregia, az ked sa ta vycerpa, tak z nej nepojde odoberat energia.   Ale nejdem do elektrochemie,  takze si ver comu chces. 

pred 22 hodinami, tyso pridal:

V baterkach je chemicka enregia,

Môžeš mi vysvetliť, čo rozhoduje o tom kedy a ako rýchlo má dochádzať k chemickým reakciám v batérii? 

mohol by som sa pokusit ale nejdem sa pokusat hadzat hrach na stenu.

Dňa 1. 5. 2025 at 8:10, irb pridal:

Existuje vôbec reálne elektrický náboj? Čo to vlastne je?

To je tak hlboka otazka ze v skutocnosti odpoved neexistuje.  Ale mame rozne urovne odpovedi,  
1. Elektricky naboj je kvantovany,  vieme teda najst len nasobky jednotkoveho naboja. 
2. Elektricky naboj sa zachovava ( celkovy sucet sa nemeni)
3.  Zachovanie elektrickeho naboja je spojene s U1 symetriou

Odpoved je teda ze dnes je to sucast modelu fyziky a v nom je naboj realny a ma dosledky, ktore vieme merat.  Ale je to stale model, a model je len nasa predstava. 

Dik za reakciu.

Ja sa tomu nijako moc nerozumiem, ale keď som si to začal vyhľadávať na nete a skúšal som to pochopiť, vyvstala mi otázka - aký je vlastne vzťah medzi nábojom a napätím?

Viem si predstaviť, že nejaké objekty sa v elektrostatike dajú nabiť nejakým nábojom - zavesené na šnúrkach sa potom od seba odtiahnu. 

Ale existuje nejaký náboj aj v tom chemickom monočlánku (ktorý už nepatrí do elektrostatiky)?

Keď mám dve platne, jednu medenú a druhú zinkovú v slanom roztoku a vytvorí sa medzi nimi napätie - dá sa tam nejako hovoriť o náboji? Alebo vôbec nie? 

iste, v chemickom clanku sa vymiena naboj  zloziek,   https://sk.wikipedia.org/wiki/Galvanický_článok  pocas chemickej reakcie a kedze sa pocas nej vytvaraju kationy a volne elektrony, tak tie elektrony mozes pouzit mimo clanku ( ale ked chces pokracovat, tak ich musis vratit na druhu stranu aby reakcia mohla pokracovat).   Takze mas tam tam naboj na katode a anode ale slaby, takmer nemeratelny.

A k napatiu a naboju,   to je trochu zlozitejsie.    V jednoduchych prikladoch elektrostatiky  je to len funkcia naboja a vzdialenosti ( a materialovych konstant).  Ale obecne to zavisi od prudu, magnetizmu ( a teda vsetkych maxwelovych rovnic).    Za zakladne veliciny tak povazujeme intenzitu elektrickeho a magnetickeho pola, 

Takže POLE je niečo, čo v istom zmysle ideovo zastrešuje ako náboj tak aj napätie aj prúd? 

ano,  ELM pole je nas model,  napatie a prud su len pojmy odvodene v nom.  Naboj sice nie ale je to ako keby len okrajova podmienka jednej rovnice.

Dňa 2. 5. 2025 at 9:06, tyso pridal:

mohol by som sa pokusit ale nejdem sa pokusat hadzat hrach na stenu.

Takúto výhovorku môže použiť iba ten čo netuší ako fungujú batérie!

Dňa 2. 5. 2025 at 9:17, tyso pridal:

Odpoved je teda ze dnes je to sucast modelu fyziky a v nom je naboj realny a ma dosledky, ktore vieme merat.  Ale je to stale model, a model je len nasa predstava. 

Konečne priznávaš, že dnešná fyzika je založená iba na predstavách, ktoré nemajú nič spoločné z realitou. 

Fyzika nema nic spolocne s realitou???

Šibe ti?

Spochybnime aj Ohmov zakon???

pred 1 hodinou, 1vladimir pridal:

Konečne priznávaš, že dnešná fyzika je založená iba na predstavách, ktoré nemajú nič spoločné z realitou. 

Nepravda.

Nič takého nepriznáva.

Fyzika je však veda a veda sa vždy vyjadruje pomocou predstáv, myšlienok a ideí. Inak to nejde.

Každý experiment je následne nutné dať do predstáv a do myšlienok, do matematických rovníc, ktoré sú reprezentantami oných predstáv.

Ale absolútne neplatí, že by to nemalo nič spoločné s realitou - naopak. Keďže realita je dianím, tak fyzika je transformáciou tohto diania do predstavovej a ideovej roviny.  Vychádza z neho, nachádza v ňom zákonitosti a opisuje ho svojimi prostriedkami - predstavami, myšlienkami, vzorcami, rovnicami, ideami.

vladimir,   je to mozne.  Nase predstavy su modely,  a ako sa hovori "vetky modely su zle ale niektore su uzitocne".  A ja na rozdiel od teba poznam aj ine modely,  ale neviem ako povedat ktore su "realnejsie".   Uzitocne modely nam umoznuju predpovedat co sa stane a to je  nasim kriteriom aby sme ich pouzivali alebo zamietli.  
A experiment je sposob ako to urobit, to je nase spojenie s realitou nech je co to cokolvek. 

Dňa 4. 5. 2025 at 8:17, Hellé pridal:

Spochybnime aj Ohmov zakon???

Ohmov zákon je jeden z mála fyzikálnych zákonov ktoré sú správne a dajú sa bez problémov overiť.

pred 10 hodinami, tyso pridal:

A experiment je sposob ako to urobit, to je nase spojenie s realitou nech je co to cokolvek. 

Daj experiment, ktorý preukáže správnosť Coulombovho zákona.

dal som ti aj povodny experiment.    zmeni to video zo skolskeho pokusu ?  

postup pre skolsky experiment:  https://fys.kuleuven.be/pradem/handleidingen/012-03760e.pdf

A ty veris ze ampermeter a voltmeter funguju ?  Ale potom musis verit aj coloumbovmu zakonu, inak by sa nedali kalibrovat,

Ale dnes sa meriame permitivitu vakua,  to vedie k ovela presnejsim vysledkom,   konstanta v Coloumbovom zakone je totiz 1/ (4. pi. e0)  a permitivitu vakua meriame inak.