Očkovanie - Covid19

Ano, na ochranu jednotlivcom pred tazsim priebehom chripky ockovanie rozhodne zabera - to tu myslim nikdo nespochybnuje.

Nizky parameter ucinosti vakciny vypoveda o tom, ze samotne riziko nakazy sa az tak podstatne neznizi (so stastim na polovicku). Dolezite ale je, ze zaockovany bude mat miernejsi priebeh ochorenia, bez zavaznejsich zdravotnych komplikacii.

game, ja ockovanie proti chripke podporujem a nechcem aby to vyznelo ako argumenty proti. Ale ak su cisla spravne tak tretina zaockovanych tu chripku dostat moze. A neviem ci je to tak ze ak uz raz zabrala vakcina tak bude zaberat dalej. Ale aj 50 percent je lepsich ako zaruka chripky.  Svet nie je taky jednoduchy ze bud 100 percenta vakcina bez ziadnych vedlajsich ucinkov alebo nic.

súhlasím, ale 50 % je veľa. oveľa menšie percento dostane napriek zaočkovaniu chrípku, a nie vždy jje jasné, či už vírus ustielal v organizme.
a má ešte ďalši účinok - tým že sa snažia odhaliť kmene na budúcu sezónu, sú tie vakcíny vždy trochu rozdielne, pri dlhodobom očkovaní je telo nakoniec chránené dokonalejšie, komplexnejšie - keď to potvrdzujú ľudia, ktorí sa očkujú ja neviem, nejakých 22 rokov, prvé roky neprišla síce chrípka, ale nejaké nachladenia a iné vírusy sa trochu spravidla ozývali, ale čím ďalšie očkovania, choroby ustupovali a zaostávali.
a to sú prípady, kde človek dostával trikrát ročne angínu, dvakrát chrípku, imunita poriadne otrasená, kdejakú bronchytídu... tri roky po začiatku očkovania utrum. a takmer 20 rokov vírové ochorenia a dokonca ani pravidelné ubolené hnusné hnisavé angíny neboli - áno, viem, že to spôsobujú bacily, ale aj tak neboli.
organizmus celkovo pliagam odoláva.

@game ale cely tento cirkus je tu len z dovodu lebo sa vyhovara preco nie je solidarny aj pri ockovani proti chripke . tak tu zacali vypisovat preco je ockovanie  proti chripke div ze nie na prd a ziadna kolektivna imunita pri chripke sa neda dosiahnut 

vy dvaja @tyso @smiley o tej neexistujucej stadovej imunite proti chripke .

Citát

Iba jedna tretina dospelých v USA bola očkovaná proti chrípke v roku 2018. Niekoľko demografických faktorov vrátane mužského pohlavia, rasy čiernych a pôvodných Američanov a nepoisteného stavu predpovedali nižšiu mieru. Naproti tomu faktory, ktoré zvyšujú riziko komplikácií, ako napríklad vyšší vek a základné zdravotné ťažkosti, predpovedali vyššiu mieru. Žiadna podskupina napriek tomu nepresiahla 60% zaočkovanosť, čo je ďaleko od 80%, ktoré sa považujú za dostatočné na dosiahnutie stádovej imunity a cieľa vlády USA v oblasti zdravých ľudí. 4 Štáty s nižšou zaočkovanosťou môžu mať prospech najmä z intenzívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia. Vyššia miera zaočkovanosti proti chrípke u osôb liečených osobným lekárom zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú by postupy primárnej starostlivosti mohli hrať pri uľahčení očkovania. Predchádzajúce výskumy označili dosah pacientov, upomienky lekárov a finančné stimuly za sľubné klinické intervencie na zlepšenie zaočkovanosti.5 Návštevy primárnej starostlivosti by tiež mohli poskytnúť príležitosti na riešenie bežne citovaných obáv z vedľajších účinkov, účinnosti a infekcie získanej vakcínou u 41% Američanov, ktorí nechcú byť očkovaní.6 Za zváženie stoja aj politické kroky. Vyššie očkovanie dospelých poistencov naznačuje, že zníženie nepoistenia by mohlo zlepšením zaočkovanosti zlepšiť prístup k starostlivosti. Ponuka očkovania bez akýchkoľvek vreckových nákladov by eliminovala finančnú bariéru hlavne pre nepoistených. Mohlo by byť motivované, aby lekárne, vrátane tých, ktoré sú v supermarketoch, hrali pri očkovaní proti chrípke väčšie úlohy. Súbežná pandémia COVID-19 tiež nastoľuje otázku, či by malo byť povinné očkovanie proti chrípke, COVID-19 (keď bude vakcína k dispozícii), alebo oboje. Aj keď môže byť federálny mandát politicky zložitý, súkromné organizácie ako vysoké školy a zamestnávatelia môžu podmieniť využitie služieb alebo zamestnanie očkovaním. Agentúry verejného zdravotníctva môžu uzavrieť partnerstvo s komunitnými organizáciami v komunitách s nedostatkom služieb, aby zabezpečili kultúrne a jazykovo vhodný dosah. Trvalo nízka miera zaočkovanosti proti chrípke bude mať vážne dôsledky na kapacitu zdravotnej starostlivosti a úmrtnosť v hroziacej chrípkovej sezóne so zhodnou pandémiou COVID-19. Tieto údaje informujú, kde môžu verejné zdravotnícke agentúry a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zamerať zdroje na oslovenie skupín s vyšším aj nižším rizikom, aby sa USA priblížili k stádovej imunite.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7453691/

 urad verejneho zdravotnictva SR

Počet ľudí s chrípkou z týždňa na týždeň rastie. Podľa svetovej zdravotníckej organizácie by šírenie chrípky u nás mohlo zastaviť, ak by bolo proti nej zaočkovaných minimálne 30 percent Slovákov. Reálny stav zaočkovanosti u nás je však hlboko pod touto hranicou. Podľa epidemiológov by mohlo pomôcť, ak by očkovanie proti chrípke viac podporili známi ľudia, napríklad aj náš minister zdravotníctva.

Minimálne 30% ľudí zaočkovaných proti chrípke. Taká je hranica, akú odporúčajú epidemiológovia na to, aby sa vytvorila takzvaná kolektívna imunita. Teda, aby sa celkovo znížila chorobnosť populácie. "Čím viac ľudí je zaočkovaných, tým viac ľudí je chránených, rovnako aj tých, ktorí očkovaní nie sú," hovorí Zuzana Drobová z Úradu verejného zdravotníctva. U nás je však proti chrípke zaočkovaných oproti odporúčaným tridsiatim len štyri a pol percenta Slovákov. S takýmto nízkym percentom zaočkovanosti sa ale príliš neodlišujeme od susedných krajín.

https://www.noviny.sk/slovensko/277729-na-zastavenie-sirenia-chripky-treba-30-percentnu-zaockovanost-dosahujeme-len-zlomok

ale tyso to vie zase lepsie

tysove bludy

Citát

Vieme ze zasiahne tak 5-10 percent populacie,

V rozvinutých krajinách sa ročne v priebehu epidémie chrípky nakazí 10 – 20 % populácie

2.

Citát

Rizikove skupiny su 65+ a deti do 5 rokov.

najmä pre tehotné ženy, malé deti či seniorov. Ohrození sú aj pacienti s chronickými chorobami, ako sú srdcové a pľúcne ochorenia, ochorenia obličiek, astma, poruchy metabolizmu či imunity, aj cukrovka.

onkologicki pacienti, HIV pozitívni, pacienti pred a po transplantácii, s renálnymi poruchami.

..Nebezpečné komplikácie sa nedajú vylúčiť ani v prípade inak zdravých dospelých a detí. 
3.

Citát

Miesto plosneho ockovania je tak ovela vhodnejsie robit kampan cielenu na tych co chripkou trpia opakovane

Jediná bezplatná vakcína však môže zachrániť život tým, ktorí sa pre podlomené zdravie očkovať nemôžu.
 

4.

Citát

Ockovanie pomaha proti vaznym stavom ale len ciastocne chrani pred sirenim.

epidemiologovia to vidia trochu inak, nez tento nas genius

no chval sa dalej ako nevies googlit. 

A pokial nahodou budes chciet vediet ako to je, tak si precitaj fakty o chripke napriklad od who. Alebo nas zabavaj dalej, to je tiez dobre.  urazena pubertiacka sa snazi dokazat, vlastne ani neviem co. 

neviem kto ju tu urazeny pubertiak , ale ja to nebudem .

takze od zaciatku
:

Zverejnené Streda o 10:49

rozhodnut ci mat povinne ockovanie alebo nie,to je vec poriadnej cost benefit analyzy.   Pri chripke vieme ze je sezonna a kazdu sezonu iny variant ( to znamena ze cas na ockovanie je pomerne kratky,  najprv treba spravit odhad ake varianty budu, potom vyrobit vakcinu, stihnut schvalenie a ockovat pred zacatim sezony).   Vieme ze zasiahne tak 5-10 percent populacie,  a na 100 nakazenych mame 0,8 smrtelnych pripadov.  Rizikove skupiny su 65+ a deti do 5 rokov.  Okrem toho vieme ze prave tych 10 percent populacie je vnimavych a zrejme budu opakovane infikovane.  Miesto plosneho ockovania je tak ovela vhodnejsie robit kampan cielenu na tych co chripkou trpia opakovane.  Dalsi problem je ze vakcina proti chripke ma ucinnost okolo 60 percent ( a ak sa netrafime do spravnych kmenov tak aj hlboko pod).  Ockovanie pomaha proti vaznym stavom ale len ciastocne chrani pred sirenim.

Citát

Ockovanie pomaha proti vaznym stavom ale len ciastocne chrani pred sirenim.

Citát

Zverejnené Štvrtok o 09:30

smiley,  mam iste pochybnosti ze pri ucinnosti vakciny okolo 50 percent je mozne vytvorit kolektivnu imunitu. 

Citát

Zverejnené Štvrtok o 20:23

game, iste o tom ze ockovanie pomaha nie je debata. Otazka bola ci by nemala byt snaha zaockovat celu populaciu

https://www.noviny.sk/slovensko/277729-na-zastavenie-sirenia-chripky-treba-30-percentnu-zaockovanost-dosahujeme-len-zlomok

takze toto je k tvojmu nezmyslu ohladom kolektivnej imunity . si sa tu hadal do krvi .

vypocuj si a prejdeme k dalsiemu bodu , oka? pekne krok za krokom aby si tu nevysiloval

ja na rozdiel od teba netrpim predstavou ze som neomylny,  nie som papez a nehovorim ex cathedra.  A  nemam problem priznat svoje omyly.  

Tak ale podme :

Nesuhlasis s :Ockovanie pomaha proti vaznym stavom ale len ciastocne chrani pred sirenim.

A co hovori WHO :

However, among the elderly, influenza vaccination may be less effective in preventing illness but reduces severity of disease and incidence of complications and deaths. Vaccination is especially important for people at high risk of influenza complications, and for people who live with or care for the people at high risk.

https://www.who.int/en/news-room/fact-sheets/detail/influenza-(seasonal)

Cize sa mylis a doteraz si nebola schopna priznat omyl.  

Citujes clanok, kde 30 percentna zaockovanost by mala sposobit kolektivnu imunitu.    Tak podme pracovat zo zdrojmi.

https://data.oecd.org/healthcare/influenza-vaccination-rates.htm ,   mas tam zaockovanost podla krajin.   Cize podla toho comu veris, v kazdej krajine kde je to nad 30 percent sa uz chripka nevyskytuje. Tak si zoberme nemecko,  nad 30 percent a zdroj dat

https://www.ecdc.europa.eu/en/seasonal-influenza/surveillance-reports-and-disease-data

A vysledok, nie nestacilo.    A teda je to ukazka ze nevies pracovat so zdrojmi,  nevies si overit ich informacnu hodnotu.

A dalej podme k poctom pripadov.  A zoberme si Slovensko.

zdroj https://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_chripkovej_sezony_a_zaockovanosti_2017_2018.pdf

Chripka zasiahla 7,6 percenta populacie.

Cize zase mas problem pri praci zo zdrojmi.     Miesto urazania sa teda nauc citat a pracovat s google. 

A len tak bokom,   z textu ktory napisal redaktor TV JOJ na zaklade rozhovoru s hovorkynou bez odkazu na iny zdroj by ti malo byt jasne ze ide o velmi slaby zdroj.  A verit ze toto hovoria epidemiologovia znamena ze mas fakt problem chapat kvalitu textu. A ked sa nim ohanas, tak to je smiesne a ztrapnujes sa.  Ale ved ok, zabavaj nas dalej.

Keď je niekto zaočkovaný, to neznamená, že istou mierou nemôže vírus naďalej šíriť. Hlavný benefit je, že neochorie. Ale vírus môže šíriť. Ale výrazne menej ako nezaočkovaný. Skutočný účinok sa prejaví až keď budú zaočkované min. 2/3 populácie v regióne, nestačí, aby boli zaočkovaní len židia v Izraeli.

Očkovanie musí napredovať, do jesene zostáva niekoľko mesiacov, ďalšia vlna by mohla udrieť na prelome septembra a októbra a vtedy by sa účinok očkovania už mohol prejavovať. Naplno ale nie, svoje predpoklady korigujem a myslím, že takto o rok by sme mohli byť za tým. Za predpokladu, že rôzne mutácie zase nepoprehadzujú predpoklady.

pred 4 hodinami, tyso napísal:

Citujes clanok, kde 30 percentna zaockovanost by mala sposobit kolektivnu imunitu. 

Tych 30% je pravdepodobne naivny odhad vychadzajuci z reprodukcneho cisla chripky R=1.3 :

R'  =  ( 1 - p ) * R = (100% - 30%) * 1.3 = 0.9

Predpoklada 100% ucinnost vakciny, co je mimo realitu.

Mňa prekvapuje, ako matematicky presne prebiehali vlny. Najskôr v Británii, Írsku, Belgicku, Izraeli, Česku, Slovensku, potom v Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Rumunsku, Bulharsku, Grécku, neskôr v Lotyšsku, Estónsku, Litve...

https://www.google.sk/search?q=covid+data&sxsrf=ALeKk00_8mxQiBaxqaNcqDeme0Usl_YMQg%3A1622373862110&source=hp&ei=5nWzYKfZA8ajkwXclYewBg&iflsig=AINFCbYAAAAAYLOD9kQaY2Hi8jtWBUA_dQEvv9Mwsi3R&oq=covid+data&gs_lcp=Cgdnd3Mtd2l6EAMyBAgjECcyBAgjECcyBAgjECcyBQgAEMsBMgUIABDLATIFCAAQywEyBQgAEMsBMgUIABDLATIFCAAQywEyBQgAEMsBOgcIIxDqAhAnOgkIIxDqAhAnEBM6AggAOggIABDJAxDLAToFCAAQkgNQmgpY-x9giSloAXAAeACAAcwCiAHtCZIBBzIuNy4wLjGYAQCgAQGqAQdnd3Mtd2l6sAEK&sclient=gws-wiz&ved=0ahUKEwin5PbNpfHwAhXG0aQKHdzKAWYQ4dUDCAc&uact=5 

Vlny boli iba časovo posunuté. Ťažko to vysvetliť iba karanténou a lockdownom. Určite v týchto krajinách neboli rovnaké podmienky. Rovnako sa tam nenakazilo  50% časť populácie, čo je matematicky podmienkou poklesu, ale podstatne menej. A krivka sa v každej krajine "zlomila" skôr a dnes sa už v týchto krajinách o pandémii nedá hovoriť. V Izraeli by sa to mohlo pričítať na vrub očkovanie, no v iných krajinách bola vtedy preočkovanosť nízka. Rovnako v súčasnosti v Indii, alebo v Bangladéži, kde si dosť dobre neviem predstaviť dodržiavanie karanténnych opatrení. A krivka sa už aj tam "zlomila". Nikto nevie, kedy sa objaví nová vlna a aký bude mať priebeh. Sú to len dohady. Pozrite si Taiwan, alebo Vietnam, ktorý bol doteraz vzorom. Iba Čína sa tomu vymyká a jediná zrejme zostane vzorom.

@tyso ty si mantinel ? v tom videu sa priamo vyjadruje Epidemiologička Krištúfková

Citát

A len tak bokom,   z textu ktory napisal redaktor TV JOJ na zaklade rozhovoru s hovorkynou bez odkazu na iny zdroj by ti malo byt jasne ze ide o velmi slaby zdroj.  A verit ze toto hovoria epidemiologovia znamena ze mas fakt problem chapat kvalitu textu. A ked sa nim ohanas, tak to je smiesne a ztrapnujes sa.  Ale ved ok, zabavaj nas dalej.

https://www.researchgate.net/profile/Zuzana-Kristufkova

@smiley ja apriory riesim  nezmysly ohladom  dosiahnutia kolektivnej ( stadovej) imunity :-)  doverujem aj SK lekarom ( zrejme tych 30% odvodili od urcitych aspektov) ale znova opät k tej NEEXISTUJUCEJ KOLEKTIVNEJ IMUNITE ak sa ti nepaci vyjadrenia a cisla Slovenskych epidemiologov

Citát

Iba jedna tretina dospelých v USA bola očkovaná proti chrípke v roku 2018. Niekoľko demografických faktorov vrátane mužského pohlavia, rasy čiernych a pôvodných Američanov a nepoisteného stavu predpovedali nižšiu mieru. Naproti tomu faktory, ktoré zvyšujú riziko komplikácií, ako napríklad vyšší vek a základné zdravotné ťažkosti, predpovedali vyššiu mieru. Žiadna podskupina napriek tomu nepresiahla 60% zaočkovanosť, čo je ďaleko od 80%, ktoré sa považujú za dostatočné na dosiahnutie stádovej imunity a cieľa vlády USA

v oblasti zdravých ľudí. 4 Štáty s nižšou zaočkovanosťou môžu mať prospech najmä z intenzívnejších zásahov v oblasti verejného zdravia. Vyššia miera zaočkovanosti proti chrípke u osôb liečených osobným lekárom zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú by postupy primárnej starostlivosti mohli hrať pri uľahčení očkovania. Predchádzajúce výskumy označili dosah pacientov, upomienky lekárov a finančné stimuly za sľubné klinické intervencie na zlepšenie zaočkovanosti.5 Návštevy primárnej starostlivosti by tiež mohli poskytnúť príležitosti na riešenie bežne citovaných obáv z vedľajších účinkov, účinnosti a infekcie získanej vakcínou u 41% Američanov, ktorí nechcú byť očkovaní.6 Za zváženie stoja aj politické kroky. Vyššie očkovanie dospelých poistencov naznačuje, že zníženie nepoistenia by mohlo zlepšením zaočkovanosti zlepšiť prístup k starostlivosti. Ponuka očkovania bez akýchkoľvek vreckových nákladov by eliminovala finančnú bariéru hlavne pre nepoistených. Mohlo by byť motivované, aby lekárne, vrátane tých, ktoré sú v supermarketoch, hrali pri očkovaní proti chrípke väčšie úlohy. Súbežná pandémia COVID-19 tiež nastoľuje otázku, či by malo byť povinné očkovanie proti chrípke, COVID-19 (keď bude vakcína k dispozícii), alebo oboje. Aj keď môže byť federálny mandát politicky zložitý, súkromné organizácie ako vysoké školy a zamestnávatelia môžu podmieniť využitie služieb alebo zamestnanie očkovaním. Agentúry verejného zdravotníctva môžu uzavrieť partnerstvo s komunitnými organizáciami v komunitách s nedostatkom služieb, aby zabezpečili kultúrne a jazykovo vhodný dosah. Trvalo nízka miera zaočkovanosti proti chrípke bude mať vážne dôsledky na kapacitu zdravotnej starostlivosti a úmrtnosť v hroziacej chrípkovej sezóne so zhodnou pandémiou COVID-19. Tieto údaje informujú, kde môžu verejné zdravotnícke agentúry a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti zamerať zdroje na oslovenie skupín s vyšším aj nižším rizikom, aby sa USA priblížili k stádovej imunitehttps://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7453691/

a dufam ze sa nejdes dalej strapnovat ako tuto tyso

takze taky podruznu drobnost  ze to neplati. tu neberies do uvahy.  No jo, keby si mlcala tak si mohla byt za naivku.  Ale prosim, ak potrebujes silou mocou dokazat ze si  skutocne hlupucka, prosim.

A opat kto je autorom vety "Minimálne 30% ľudí zaočkovaných proti chrípke. Taká je hranica, akú odporúčajú epidemiológovia na to, aby sa vytvorila takzvaná kolektívna imunita. "  Chapes ze to nepovedala Kristufkova ale je to text redaktorky ? Urcit kto co hovori, to sa trenuju deti na zakladnej skole.  

Sancta simplicitas. 

mimochodom, tých tridsať percent zaočkovanosti nie je nová vec... nečakajte odo mňa linky, o tomto som kdesi čítala pred viac než tridsiatimi rokmi, odborníci to vedeli, keď na dnes zabudli, to je iný problém.

a dokonca o tom píše Merle vo svojom románe Muži pod ochranou - použil to tam: keď sa pri nejakej pandémii zaočkuje tridsať % obyvateľstva, nastáva spravidla lámanie a spomalenie pandémie.

tam je tých 30 %

nezabudli, len je to mytus.  Zalezi to od choroby aj vakciny.  Pri osypkach je aj 90 percent malo.

Blue, je velmi dobre vediet rozlisit nazory od faktov.

Ano, kazdy by si prial, aby plosnym ockovanim chripky dosiahla kolektivna imunita. Tieto nazory (resp. zbozne priania) si viackrat  uviedla.

No a potom su fakty, ako realne dopadli konkretne pokusy s plosnym ockovanim chripky: ani pri jednom sa nepodarilo chripkovu epidemiu uplne eliminovat. Dalej mas merania nizkej ucinnosti vakciny proti chripke, ktora je nedostatocna na kolektivnu imunitu.

Ono aj o Yetim je na internete popisanych vela nazorov, ale dolezite su fakty: bol skutocne pozorovany? A to iste plati aj pre kolektivnu imunitu chripky: pozorovali sme ju niekde aj realne, alebo sa o nej len keca?

@tysos kym sa bavis , koho ty v kuse urazas ty hlupak ?

Citát

A opat kto je autorom vety "Minimálne 30% ľudí zaočkovaných proti chrípke. Taká je hranica, akú odporúčajú epidemiológovia na to, aby sa vytvorila takzvaná kolektívna imunita. "  Chapes ze to nepovedala Kristufkova ale je to text redaktorky ? Urcit kto co hovori, to sa trenuju deti na zakladnej skole.  

nie je to text redaktorky , citovali Kristufkovu

Zdravotné poisťovne hradia očkovanie každému, kto sa rozhodne chrániť svoje zdravie a očkovacia látka je účinná a bezpečná," zdôraznila predsedníčka SEVS Zuzana Krištúfková. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča 30-percentnú zaočkovanosť populácie, ktorú sa Slovensko zaviazalo splniť v roku 2017. "V sezóne 2016/17 malo záujem o očkovanie iba 4,4 percenta všetkých obyvateľov, čo je jeden z najhorších výsledkov v Európe," skonštatovala Krištúfková.

https://www.lekari.sk/denna-sprava/Tyzden-ockovania-proti-chripke-upriami-pozornost-na-jeho-dolezitost-a-vyhody-18210.html

chapem ze si nevies priznat ze si obycajny hlupak, ale uz sa prestan zhovadovat .

nedaj sa vysmiat.   Tento text Kristufkova nepovedala.  Ak nie si schopna z reportaze ani zistit kto co povedal, tak  venuj zahradke a nie komentovaniu vedy a politiky.  To co povedala Kristufkova  je spravne ale je to nieco ine,  okrem toho ziadala aby sa do propagacie zapojil minister. Naozaj  nie si schopna citat s porozumenim.  

A je zabavne ak sa sama usvedcis ako hlupana a obvinujes z hluposti ostatnych.   Takto sa spravaju deti v materskej skolke. 

pred 38 minútami, tyso napísal:

nezabudli, len je to mytus.  Zalezi to od choroby aj vakciny.  Pri osypkach je aj 90 percent malo.

dokonca 97 %, pokiaľ si dobre pamätám, aby bola celá spoločnosť chránená a choroba sa mohla zaradiť medzi porazené.
preto sa majú diať plošné očkovania, ktoré informator nemôže ani cítiť, lebo pošliapavajú slobodu voľby.

mimochodom, nevyskúšali sme to ešte s covidom, tridsať percent populácie zďaleka nie je zaočkovaných :) a nehovorí to o tom, že po tridsiatich percentách zmizne pandémia, len sa spomalí. keď musí preskakovať tretinu zaočkovaných, je to dokonca celkom prijateľný dôsledok.

@gameaj SUKL hovori o 30% pri chripke
( zrejme je to ta min. hranica) https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/liekove-riziko/liekove-riziko-48-2017?page_id=4468

Citát

Očkovanie proti chrípke je v Slovenskej republike nedostatočne využívaným  preventívnym opatrením. Zaočkovanosť celkovej populácie by mala dosiahnuť hodnotu 30 %. V SR sa zaočkovanosť sleduje od roku 1996. Najvyššia úroveň zaočkovanosti sa zaznamenala v chrípkovej sezóne 2008/2009, kedy dosiahla 12,8 %. Odvtedy zaočkovanosť proti chrípke v celkovej populácii postupne klesá. V chrípkovej sezóne 2016/2017 dosiahla 4,4 %.  V Slovenskej republike ročne zomiera v súvislosti s chrípkou v priemere 17 osôb. Spravidla ide o neočkované osoby s chronickým ochorením. Očkovanie predstavuje účinnú špecifickú prevenciu pred vírusmi chrípky, môže zabrániť ochoreniu, jeho komplikáciám a zbytočným úmrtiam na chrípku.

ale to nie je gro , pointa je ze tyso rozsiruje ze ockovanie proti chripke nechrani pred jej sirenim .

@tysomedia necituju tu epidemiologicku , lebo si to ty povedal ,

tak ako vakcinacia proti chripke nechrani pred jej sirenim , ani sa vdaka ockovaniu proti chripke nevytvara kolektivna imunita lebo znova si to ty povedal ty si to ODHALIL

@smiley

Citát

No a potom su fakty, ako realne dopadli konkretne pokusy s plosnym ockovanim chripky: ani pri jednom sa nepodarilo chripkovu epidemiu uplne eliminovat.

o akych faktoch ty pises?? kde , na ktorom kontinente sa podarila uplna zaockovanost proti chripke a napriek tomu sa ju nepodarilo eliminovat?!? co si zase vymyslas za blbosti? jedinu uspesnejsiu zaockovanost mali japonci ked zaviedli povinne ockovanie u skolakov .

no na rozdiel od teba chapem co je citacia, co povedala jedna aj druha, co je redakcny text a tak. A kedze ty nie, tak skus diskutovat na temy kde chapanie textu nie je nutna podmienka. 

@tyso

citaj hlupak

Citát

Rôzne stránky systematicky šíriace virálne hoaxy, konšpirácie alebo rôzne demagogické tvrdenia o zdraví (napríklad neslávne známy Blabladatel), sa obháňajú tvrdeniami, že očkovanie proti chrípke má efektivitu maximálne 1,5 %. Je to samozrejme nezmysel. Čo vieme o účinnosti chrípkových vakcín naozaj? V prvom rade to, že ich účinnosť sa mení.

Účinnosť chrípkovej vakcíny z roka na rok kolíše v závislosti od toho, ktoré kmene sú aktívne a aktivita ktorých sa predpovedá. Závisí taktiež na tom, kto sa nechá zaočkovať. Napríklad, ak sa veľa detí nenechá zaočkovať, a dominantným virálnym kmeňom sa stane taký, ktorý je obzvlášť škodlivý voči deťom, ale menej voči dospelým, účinnosť vakcíny bude nižšia aj v tom prípade, že sa predpokladalo rozšírenie takéhoto kmeňa. Naopak, ak je dominantným kmeňom H1N1 (prasacia chrípka) a experti zamerajú vakcíny práve naň – a čo je nemenej dôležité, zaočkovanosť populácie bude dostatočne vysoká – účinnosť vakcíny bude v ten rok veľmi vysoká.

Zistenú účinnosť vakcín proti chrípke skresľuje - a to negatívnym smerom - skutočnosť, že sa meria pomocou rozšírenia chrípke podobných ochorení, z ktorých nie všetky sú spôsobené chrípkovým vírusom.

Otázku účinnosti chrípkovej vakcíny skúmalo takmer 24-tisíc výskumov s rôznou metodikou prevedenia, tým pádom aj rôznou mierou spoľahlivosti výsledkov. V tak veľkom počte výskumov sa prirodzene nájdu niektoré s náhodnými odchýlkami od väčšinových zistení. Selektívne prehrabávanie sa vo vedeckej literatúre umožní nájsť také výskumy, ktoré nenašli výrazné benefity. Ibaže celkový pohľad na literatúru je iný. Vidíme ho v metaštúdiách, ktoré hodnotia dáta veľkého množstva výskumov spĺňajúcich isté stanovené kritériá. Metaštúdie sú v rámci pyramídy vedeckého dôkazu najvyššie. Ide o najspoľahlivejšie výskumy.

Napríklad metaanalýza z roku 2012 zistila efektivitu (efficacy) v 69 percentách prípadov. Najväčší prínos pozorovala pre deti, naopak, najmenší, pre starých ľudí. Zo systematickej revízie z roku 2010 však vyplýva, že dáta pre túto vekovú kategóriu pochádzajú z nedostatočne kvalitných výskumov.

Napriek stredne vysokej účinnosti treba pamätať, že očkujeme nielen jedincov, ale nepriamo celé populácie. V USA tak v sledovanom 6-ročnom období dosiahol počet odvrátených ochorení v závislosti od roku 1,1 milióna až 5 miliónov, v prepočte to bolo prinajmenšom 7700 - 40 400 hospitalizácií ročne. Príčinou je efekt tzv. skupinovej imunity, ktorý dokáže výrazne znížiť pravdepodobnosť silnej epidémie. Podľa odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by preto malo byť zaočkovaných aspoň 30 % populácie.https://invivomagazin.sk/myty-a-zavadzanie-o-ockovani-proti-chripke_388.html

tolko k tvojim bludom ze mas este vobec chrbtovu kost sa ozyvat ( a pre tvoje info, in vivo je jeden z najlepsich na Sk )