Nekonečno

Pridavam sa do publika a otvaram si pukance - Tomi mozes vysvetlovat. :agree:

strbinovy experiment ma vysvetlenie a nenajdes ziaden iny lepsi sposob kedze tam nutne ide "castica" cez oba otvory. To asi nebude tvoje vysvetlenie. Bellove nerovnosti su jednoduche v podstate ide o to ci existuje nejaka deterministicka teoria ktora by dokazala vysvetlit spravanie mikrosveta ako sa Einstein domnieval. myslel tym klasicku teroiu so skryt. parametrami.

ale ved nekaz srandu:)

prosím o trpezlivosť.

 

tak naznac,  ale skutocne si trufas na dvojstrbinovy exp. ?  No aj to skus.

 

niekde na nete je video ako kvapnu na hladinu (oleja tusim) kvapku oleja,

tá sa ale nevstrebe (tusim povrchove napetie),

ale rozkmitá hladinu,

vlny odraziace sa od stien nadobky spatne ovplyvnia kvapku (gulicku)

ktora takto "skace" na hladine,

ak pridaju 4 kvapky, tak vytvoria obrazec,

velmi podobny tomu co sa pozoruje pri mikrocasticiach...

moja interpretacia to vysvetluje v principe podobne,

a je experimentom falzifikovatelna,

a trufam si povedat, ze by vyriesila ci su tam skryte paramenne, alebo nie.

 

cim by sme z Einsteinom padli v milosť,

alebo :kladivo: ... :)

 

Pridavam sa do publika a otvaram si pukance - Tomi mozes vysvetlovat. :agree:

 

prepáčte,

pokusim sa to vysvetlit a hlavne ucelit až v blogu,

 

mam to sice uz v pdfku od 2014,

ale je to pre astrofyzika amatera prudko chaoticke 

a pre fyzika profi asi aj smiesne...

 

skor su to teda take poznamky - k tej eseji/blogu,

ale ako povedal jeden fyzik: aspon pekne graficky spracovane:

 

chystám sa na to už 4 roky,

ale medzi tým som prepadol (čistá závislosť, to som samozrejeme vtedy tak nevnímal)

počítačovej hre WoT,

 

potom som chcel dokončiť moje "magnum opus":-)

"všetko čo ste chceli vedieť o slobodnej vôli,  ale báli ste sa opýtať"

 

pomôcť mi k tomu mal aj tento dotazník:

https://trnik.blog.sme.sk/c/367015/dotaznik-ako-vnimame-slobodnu-volu.html"

ale zasekol som sa...

 

... a keď už som sa ako tak vymanoval zo závislosti na tankoch,

tak mi umrela 30.7.2017 priateľka a 20.12.2017 mama.

takze tak...

 

 

 

Samozrejme najprv chcem dokončiť tu esej o Slobodnej Vole,

tu v archive:

https://trnik.blog.sme.sk/c/370481/archiv-7.html

 

 

pokiaľ vás zaujíma táto téma a chceli by ste mi s tým pomôcť, 

veľmi to ocením.

 

potom keď to zverejním,

tak sa až vtedy pustím do "iGoTT" 

(interpretácia Gravitácie od Tomasa T...,)

a pobavím vás,)

či možno dúfam aj inšpirujem...

 

 

PS: ak dožijem, tak budete určite prvý,

s kým to budem tu konzultovať,

takže mám skôr záujem o spolupracovníkov.

ako o divákov:)

Nuz ja nechcem kazit zabavu ale to prave tie nerovnosti bellove poriesili, nie su tam skryte parametre, prave v tom je prinos a dnes sa asi nikto nesnazi hladat klasicku teoriu s ktorou by to objasnil. nevypadas vypatlany takze sa mozes aj nieco dozvediet skor ako zacnes dreveneho konika na kolene struhat :)

prosím o trpezlivosť.

 

 

 

niekde na nete je video ako kvapnu na hladinu (oleja tusim) kvapku oleja,

tá sa ale nevstrebe (tusim povrchove napetie),

ale rozkmitá hladinu,

vlny odraziace sa od stien nadobky spatne ovplyvnia kvapku (gulicku)

ktora takto "skace" na hladine,

ak pridaju 4 kvapky, tak vytvoria obrazec,

velmi podobny tomu co sa pozoruje pri mikrocasticiach...

moja interpretacia to vysvetluje v principe podobne,

Tvoja interpretácia je spôsob, ako spojiť našu empiricku skúsenosť s nameranymi výsledkami. Matematika kvantovej fyziky nič také nepotrebuje. Nepotrebuje žiadne medium, kvapalinu, olej, povrchové napätie. Jediné s čím narába je pravdepodobnosť polohy a hybnosti, alebo energie a času. Schrodingerova rovnica popisuje hustotu pravdepodobnosti polohy a hybnosti častice v čase. Takáto interpretácia nie je až tak v rozpore s našou empiricku skusenostou a dá akceptovať. Kvadrat hustoty pravdepodobnosti nám hovorí, kde casticu s najväčšou pravdepodobnosťou detekujeme. No pokiaľ ju nedetekujeme, nachádza sa vo všetkých stavoch súčasne. Inak by sme difrakčný obrazec nedostali. A to je v rozpore s našou makroskopickou empiricku skúsenosťou.

Ale ista podobnost tam je co sa tyka tej vody, ak to tak myslel.

 

KM ale potrebuje preistor a cas mimochodom, ani jeden pojem nemame dost dobre zmaknuty. V tych dvoch entitach cas a priestor je schovane viac ako si myslime. A v energii a hybnosti je schovane tiez viac ako vieme, to sice aparat Km neriesi ale priroda ano

Možno je chyba v tom, že časticu si v QM stale predstavujeme ako hmotný bod. Naproti tomu nemáme v QM žiadny problém považovať pole, za spojitú veličinu. V euklidovskom priestore v krabici, v ktorej sa nachádza častica, existujú iba diskrétne hodnoty jej energie. Ak hmota zakrivuje priestor, teoreticky existujú tiež iba diskrétne hodnoty energie, v ktorých sa hmota telesa môže v tomto zakrivenom priestore nachádzať. Tychto diskretnych stavov je nekonečne veľa a pravdepodobnosť ich obsadenia klesá s rastúcim polomerom k nule. Teleso si určuje počiatočné podmienky, (krabicu v ktorej existuje), svojou vlastnou hmotnosťou. Pritom existencia kľúdovej hmotnosťi môže byť iba makroskopická fikcia, na úrovni elementárnej častice. Pri Schwarschildovom polomere aplikovanom na hmotnosť elementarnej častice by rozmery známych elementárnych častíc boli menšie ako Planckova dĺžka, takže nie je problém ich v kludovom stave považovať za hmotné body. Výsledná pravdepodobnosť pohybujúcej sa častice je teda súcinom pravdepodobnosti možných stavov hmoty v zakrivenom priestore a pravdepodobnosti z Schrodingerovej rovnice.

No ako kto si predstavuje ale casticu si tak v KM nepredstavujeme nie je to hmotny bod. Castica je specka entita a predstavy ze to je ako gulicka su v urcitych momentoch nespravne a to vieme, ze je to nespravne. V teorii superstrun su to vibrujucie "struny". A da sa povedat ze vsetko co sme objavili uz nejak v prirode je, spravanie sa vody je dobry priklad (vlnove spravanie) no zaroven sa tvoria kvapky ako u KM korpuskula. Hmottnost v KM vystupuje a je to vlastnost ktora suvisi s Higgsovym polom.

Este ma napadlo tono, mas mozno takyto problem. KM je statisticka ale preco je statisticka? ved tu ide o svet kde dominuje chaos taktiez je to obrovsky subor kde interaguju castice. Takze je to presne ako termodynamiky, takkze preto štatisticka fyzika. A este by som povedal ze cely aparat KM pouziva nam uz dobre zname veci, neodovodili sme ho z nejakej novej na ktoru sme prisli, mne kvantovy svert nepride az tak zahadny, co je naozaj zahadne, resp. o tom moc nevieme je ten priestor a cas. 

 

A k predstave o spajani OTR a KM, ak ani jedna nie je uplna teoria, to je ako keby si chcel Maxwel. rovnicami popisat atom tak dojdes k fatalnemu vysledku, tam konci platnost ELM, takze my mozeme robit co len chceme urcite nejaka teoria vyssieho radu by mohla prist v buducnosti, pretoze nejak sa to deje..

tomi zjavne si nasiel co su vlny a ze sa objavuju. km. ale pri dvojstrbinovom experimente ide o dve rozporne veci: elektron postupne vytvori interferencny obraz a to aj ked strielas po jednom elektrone. ak sa ho pokusis lokalizovat tak sa ti podari ale potom uz nevytvori interferenciu.

Vies ale v com je tyso ta zahada? tto je asi nespravna interpretacia toho co sa dej:

1. predpoklad priestor je prazdny nereprezentuje nic len velkost - to je nasa predstava aktualna a este ze sa vie zakrivovat, a ktomu este aj spojite zakrivovatň

2. strialas jeden foton, no ale strelit jeden foton niekam je zaujimava vec ako to je technicky realizovatelne? Lebo ty sice detekujes fotonasobicom nejaku casticu jednu, ale cele sa to deje viac menej statisticky. A co teda strielame? Urcite ak to budeme chapat ze nejaky ohraniceny objekt ktory putuje priestorom tak sme v koncoch a nikdy sa z toho logicky nemozeme dostat von. Ked povieme vystelili sme jeden foton ktory bol dtekovany a potom nevieme co vlastne putuje tym priestorom, urcite je tu problem v tom co to za objekt putuje a ako vypada ten objekt ked sa nan nepozerame. 

 

2. strialas jeden foton, no ale strelit jeden foton niekam je zaujimava vec ako to je technicky realizovatelne? 

 

Nemusíš na dvojštrbinu "strieľať" fotón, môžeš použiť napríklad elektrón. A v tomto prípade nie je problém technicky zabezpečiť, aby boli emitované iba jednotlivé elektróny za sebou.

Este ma napadlo tono, mas mozno takyto problem. KM je statisticka ale preco je statisticka? ved tu ide o svet kde dominuje chaos taktiez je to obrovsky subor kde interaguju castice. Takze je to presne ako termodynamiky, takkze preto štatisticka fyzika. 

 

Štatistika je asi rozumný matematický prístup, ako popísať aj gravitáciu. OTR je makroskopická teória, ale výsledky strednej hodnoty štatistického prístupu by mali korešpondovať s makroskopickými. Predstava, že zakrivenie časopriestoru sa uplatňuje iba pri silných poliach je nezmysel. Zakrivenie časopriestoru nie je niečo, na hranici abstrakcie. Trajektória našej zeme je geodetická krivka v slnkom zakrivenom časopriestore. Takže bez zakrivenia časopriestoru by sme tu ani my neboli. Newtonov gravitačný zákon nemôže v plochom časopriestore fungovať. Správny štatistický popis musí byť v zhode s klasickou fyzikou a na overenie nepotrebujeme LHC, alebo extrémne silné gravitačné polia. Často sa zakrivený priestor interpretuje pružnou plochou s guľôčkou, ktorá pružnú plochu deformuje. Trajektória - geodetika , po ktorej sa pohybuje testovacie teleso je krivka na tejto deformovanej ploche. Ale to je zavádzajúci príklad, preto, že po tejto krivke by sa mal rovnako pohybovať aj fotón. Ak by to bola pravda, fotón by sa pohybovať po rovnakej trajektórii, ako naša Zem.

To ani tak neslo, mozes poslat fuleren zvazok atomov a budes mat interferencny obrazec, ale iste je ze pokial je tto v neurcitej polohe presuva sa to ako vlna, teda voda je krasny priklad ako medium z ktoreho sa potom rekombinuju kvapky. Kebyze som pri takom experimente tak by som chcel doslova co najlepsie vidiet zvazok atomov ako ohraniceny objekt tesne po vystrele a potom ho nechat prejst cez nejaky otvor. Tym sa da vylucit jedna specialna vec.

 

Nie ze sa uplatnuje iba pri silnych poliach ale nemozes napr od tej teorie chciet a vztiahnut to napriklad na cely vesmir, kedze mame tuto teoriu lokalne preverenu, alebo chciet s nou popisovat cierne diery, uz sme sa o tom bavili tak to bolo myslene tak ako s ELM nepojdes na atom

Termodynamika sa dá popisovať štatisticky, ako súbor atomov, molekúl a tiež makroskopicky cez stredné hodnoty stavových veličín. Pre gravitáciu môžeme urobiť to isté, vytvoriť podobný matematicky model. Formálne je v zhode s klasickou fyzikou a OTR. No aký má takéto úsilie zmysel. Potvrdíť to, čo už poznáme. Dá sa odstrániť singularita, ale to je málo. Napríklad fotóny s vlnovou dĺžkou lambda nemôžeš dostať do krabice s rozmermi menšími, ako lambda/2. Takže žiadnu formu energie nemôžeš stlačiť do singularity, lebo tam neexistuje kvantová hladina. Podobne ako v prípade fotónu v krabici.

robopol,  myslim ze technicky uz zvladneme poslat len jeden foton.  Ale elektron ci proton su nazornejsie na ukazku problemu.    Pretoze o svetle este mozeme filozofovat co to je ale my sa skladame z protonov a elektronov.  O tom ze existujeme asi nepochybujeme a napriek tomu  sa elekron chova divne.  Ked ho sledujeme chova sa vzorne ako castica napriklad v bublinkovej komore ale ked nie tak sa chova ako vlna.  A povedat ze presiel cez obe diery ? Ja tomu neviem uverit, rovnako ako neviem uverit ze mesiac nemusi byt ked sa nanho nepozerame.  

nuz ale tak to musi byt, kebyze nepresiel oboma otvormi tak musis scitat pravdepodobnosti cez jeden otvor a druhy a sme tam kde sme nechceli byt, bez interferencie. O to horsie ked takto prejde cela molekula, co je uz zlozeny utvar, alebo cely atom. Takze na vyeriesenie tejto zahady sa musime nutne vzdat predstav ze to leti ako gulka z pusky ked je to v neurcitej polohe. o to zaujimavejsie je to, ze keby si sa pozrel na fuleren tesne po vystrele tak ho "zhmotnis" vies ze leti ohraniceny objekt ale ako to potom dalej je, straca ci nestraca svoju neurcitost, toto je klucove a nikde sa o tom nepise, len o tom ze ak ho detekujeme  kadial presiel co sa nasledne deje s pravdepodobnostami.

 

Keby sa vedelo, ci ten objekt ked je raz urcena jeho existencia v nejakom ohranicenom pasme, ci sa zase nejak nerozlozi (podla KM pokial neinteraguje dalej s nicim tak je zas neurcity) tak sa nam zas rozprestrie ako vlna a putuje inak, ono by sa tym dalo vylucit ci ten objekt este skor ako prejde cez otvory ci nestrati interferenciu, to su podla mna pekne ubahy co by sa este s tym dalo robit bez paralelnych vesmirov co to povazuj za dokaz ze ich je viac.

robopol, matematiku chapem ale neverim :),   to radsej beriem de Broglieho predstavu ze je tam nejaka pilotna vlna co prejde oboma.  Aj ked viem ze to zase vedie k inym problemom.  Jedine co teda chapem ze elektron nejako vie  o druhej diere a ze tato vedomost je nejako spojena s vlnami.  A ze mame nastroj ako to zapisat a spocitat.   Ale co to znamena neviem a asi nie som sam :)

Ale aj voda sa tak sprava, ked jej das do cesty otvory, tak prejde oboma naraz a na konci sa dolupne kvapka, to je ta nasa detekcia castice. Ja sa na to pozeram ako na objekt ktory sa dokaze rekmbinovat a rozprestriet v nejakej oblasti ze sa mozno nesiri ani castica ani ten objekt ale len "informacie" o nej. to je nieco ako keby si pustil zlozitu vlnu ktora je suctom roznych subvln a ta melodia v nejakom pasme je ako vlnovy balik a to chapeme potom ako casticu ktora ma ohraniceny objem

Richard Feynman vraj povedal: „Kto si myslí, že rozumie kvantovej mechanike, nerozumie kvantovej mechanike.“  Pamätám sa, na prvej prednáške z QM nám prednášateľ povedal: „Počas prednášok vám nenakreslím na tabuľu ani jediný obrázok. Iba matematiku, pretože obrázok v QM by bol vždy nesprávny a zavádzajúci.“  Neviem, či je to správny prístup a rovnako, či je nutné vždy hľadať nejakú interpretáciu. Názorne vysvetľovať QM je zrejme podobné, ako sa snažiť od narodenia slepému, popisovať dúhu. Určite si slepí pod týmto pojmom, na základe ostatných zmyslov, emócií a rozumu, niečo konkrétne, ako dúha interpretuje. Podobne je to aj s interpretáciou ostatných fyzikálnych pojmov. Pojem energia si každý interpretuje skôr ako prácu, ktorú zmyslovo dokážeme pochopiť. No tú istú energiu, ako ekvivalent hmotnosti už asi ťažšie. Akýkoľvek pojem, ktorý začneme rozpitvávať, stratí svoj obsah. Tak, ako slovo predstavuje nejaký objekt,  je slovo iba abstrakcia. A keď to slovo rozdelíme na písmená, stratí sa aj objekt aj jeho abstrakcia. Je zvláštne, že pre deti už od dvoch rokov, je abstrakcia rovnako prirodzená, ako realita.

Tono,

 

feynman to myslel trocha inak ako to vyznelo, proste nevidel dobre priklady vysvetlenia ako to porovnat ale zaroven sa nechcel dopustit chyby aba to ludia stotoznovali. Ja si myslim ze nejak to je a je to popchopitelne pre ludi, robit z toho zazrajky je podla mna rovnaka chyba ako povedat ze to je takto. Tak isto aj porozumenie aj interpretacia sa vyvija v case a feynma tu uz nie je. 

Existuje podľa vás nič?

 

 

vraví sa, že ak by sme sa zmenšili tak,

že by jadro atómu napr. vodíka - PROTON malo veľkosť pomaranča cca 10cm priemer,

tak najbližsí elektrón by bol cca 10km vzdialený(možno menej možno viacej)

to je detail, ale kludne tu mierku uveďte na pravú mierku.

ďajujem

 

tým sa argumentuje, že h ota je vlastnprázdno,

to dáva pochopiť hustotu bieleho trpazlíka či neutronovej hviezdy,

 

takže čo je medzi protonom a elektronom?

je tam nič?

alebo (a nebudem spojlerovať)?

nuz vselico a dost zavisi od toho ako sa pozeras, podla predstav QM je to zaplnene virtualnymi casticami a cim je mensia mierka tym viac. bezne sa to vola kvantova pena. ale zase tato predstava vedie pri vypocte k nekonecnam. sice s tym vieme cosi robit ale matematicky to nie je uspokojive. a tak zrejme nam nieco do skladacky chyba.

Pravdepodobnosť elektrónu na kvantovej hladine má Gaussovske rozloženie. Takže z určitou konečnou pravdepodobnosťou sa elektrón nachádza aj v tom "prázdnom" priestore.

 

P.s. zomrel Stephen Hawking. Možno sa už dozvedel odpovede...

Od koho tono? Pravze on prisiel a otvorene zacal pisat ze jeho predstava je o tom ze vesmir sa kreoval sam, a ja mam uplne ten isty nazor nezavisle na nom, ale dospel som k tomu istemu, bozikovia tu boli a hlavne pre iny ucel..