slimak Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 Celkovy dlh maju 54,9 bilio. dolarov, co je 368% HDP. Ak vychadzame, ze tie cisla su spravne. Ked sa na to pozeram ako sa pozeram, ze odkial by som zacal zhodnotenie situacie.Ci uz cez hodnotu majetku a dlhu. Ci cez ine udaje, pocet zamestnancov( a vysku ich miezd ak sa nemylim median je nejakych 46000) a vysku urokov(na obyvatela to je za rok zatial 11 725 dolarov). Najviac mi vadilo ze tie cisla sa menia, tak som si ich zastavil. A pozrel sa na HDP, federalne vydavky a urok. Hadaj co najrychlejsie pribuda? V nominale za chvilku narastlo HDP o 3 460 829, vydavky 838 793 a urok 1 227 334 dolarov. Relativne HDP vzrastlo o 0,00002322%, vydavok 0,0000236% a urok o 0,00003354%. Teda rychlost 23 ku 24 a 34. Na urokoch teraz platia 25% z HDP.Ale zas celkovy dlh im klesa pozriem akou rychlostou. Klesol im o 2 498 694 dolarov co je 0,00000455, teda rychlost 5.Nechcem si predstavit ,keby im urok vzrastol o nejake 1,2 percenta.
tyso Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 dokonaly suzvuk to nebol nikdy, spory politikov s nimi su bezne vsade v EU. Politici chcu viac penazi, kedze to sa lepsie predava volicom a v tom ich CB nepodporovali.
xenocide Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 Tie kolonky kde sa ukazuje rast v realnom case netreba brat ako pismo svate. Nie je to odraz skutocnosti, ale len extrapolacia nejakeho minuleho obdobia. Taketo presne udaje z cele ekonomiky nema nikto. Konecny vysledok, trebars tyzdenne alebo mesacne je presny, ale takto minutovo nie. Ak si niekto vezme o hodinu uver 1,000,000 USD - nemaju to ako vediet, takze suma urokov v tej sekunde nevyskoci o milion. Dalsia vec je, co ktore cislo naozaj znamena. HDP je sumar produkcie v celej ekonomike. HDP nezmizne k 31.12. kazdeho roku, ale velka cast z vyprodukovaneho (okrem sluzieb) zostava a amortizuje sa postupne. Preto je dost dolezite, ze HDP je priebezny ukazovatel produkcie (spotreby) - a napriklad aktiva je sumarny ukazovatel vsetkych statkov v ekonomike. (tam ale zase nie su zapocitane sluzby, logicky)Cize ked si vezmeme trend, ktory vypocitali do roku 2015: - HDP +17%- Dlh -4%- Aktiva +21% Neviem z akych podlkladov vychadzaju a ake vzorce pouzivaju. Ale ak vynechame to ohurenie velkymi cislami, vyslo by, ze za dalsie 4 roky.... samotny statny dlh narastie, ale celkova zadlzenost celej ekonomiky klesne. HDP narastie dost a celkove bohatstvo ekonomiky (aktiva) priam velmi vysoko. Netreba to prehanat teda s mechanickym prijimanim vsetkeho. Takze trebars uroky za celu ekonomiku mozu byt naozaj 25% z HDP. Ale kedze tu mas zapocitanu aj vnutornu ekonomiku, cast z tohoto cisla je zaroven v prijmoch. A tym padom sa prejavuje aj v prijmoch z dani. Je to dobre na pohlad, ale celkovo mozu vyjst dost sialene vysledky :smilieee: Rocny rast HDP +4,25 a rocny narast majetku domacnosti o +7,425% by vyzeralo ako z optimistickej rise snov.
xenocide Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 Inac - tie porovnania su niekedy vazne sranda. Teraz nemyslim samotny dlh, ale inu zalozku, ktora sa tyka spotreby energie. Mozeme to brat ako ukazku toho, ze vysledne cisla a pomery mozu nakoniec vyzerat zvlastne :smilieee:PRe spravnu perspektivu - HDP USA je asi 20% z celosvetoveho HDP. Spotreba energie podla zdrojov - USA z celosvetovej:- biomasa:52%- biopaliva:45%- slnecna:21%- veterna:45%- hydro:9%- geotermalna:30% To by nam USA vysly ako mimoriadne ekologicky zamerana krajina, ktora spotrebuva vacsinu z celosvetovej ekologickej produkcie energie, ze? A ked si zoberieme celkovu spotrebu energie na krajinu - USA, Cina, Rusko...zase by nam vysli USA ako mimoriadne usporna krajina, ktora na jednotku HDP spotrebuje ovela menej energie ako ostatni. Pomer HDP/ mld BTU je nasledujuci:USA: 0,22Cina: 0,17Rusko: 0,10Cize USA vyprodukuju z jednotky energie o 29% viac ako Cina a o 120% viac ako rusko (ale asi o 7% menej nez japonsko). Statistika je nastroj, neklame, akurat sa da vyuzivat kadejako :D
tyso Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 slimak, celkovy dlh je tiez dobre vediet. Ale trochu to zavadza, pre bezne posudenie ci si v probleme alebo nie potrebujes vediet nieco ine.A to je cash flow, v zasade potrebujes vediet ci tvoje prijmy su vacsie ako vydaje, dlh sa tak zmeni na konkretne splatky. Ak mas kladny cash flow, tak nie su v akutinom prusere, a to aj ked tvoje zadlzenie presahuje hodnotu tvojho majetku. A ak dokonca splatky v case pomerne klesaju ku tvojim prijmom, tak ti ani vazny problem nehrozi, mozes riesit ako to cele vylepsit :smilieee: A pri porovanani je dobre porovnavat veci, ktore maju aspon priblizne rovnaky casovy ramec, ak teda porovnavas HDP, tak treba zobrat rocne splatky dlhu, alebo jeho rocny narast. xenocide, to o USA vieme. faktom je ze ide o ekonomiku z pohladu produkcie o najviac zelenu. Kazdy presun vyroby do ciny a inde zhorsuje ekologiu zeme :D. Ale toto sa nehodi aktivistom, takze pouzivaju prepocet na obyvatela, tam automaticky priemyselne krajiny vyjdu horsie a to sa uz da pouzit.Podla nich sme vinni vsetci, kedze zijeme v priemyselnej krajine a tak mame spotrebu vyssiu ako rozvojove krajiny. Nazor ze ich okradame a preto sme bohaty sa sem tam objavuje, ale kedze sa velmi tazko dokazuje faktami, tak je lahsie tvrdenie ze sme vinni lebo produkujeme viac CO2.
xenocide Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 tyso - ved o to mi islo, ze cisla neklamu, len ich treba vediet pouzivat - co ale aktivisti akehokolvek druhu ciastocne umyselne nerobia :smilieee: Ale vzhladom na temu - dalsie dovody, preco je ta zeitgeist teoria nerealna hlupost. 1. Tvrdia, ze splatenim dlhu sa znizi mnozstvo penazi v obehu, co vyvola deflaciu, ktora je zla... Cize tu mame priklad, ked by USA napriklad (je jedno z akych zdrojov) splatili Cine dlh (dlhopisy) vo vyske USD 10,000,000,000. US dlh by sa znizil o tuto sumu. Zaroven by ale 10mld USD ziskala Cina, ktora by ich viedla na svojich uctoch. Dolarov ako penazi by neubudol ani cent. A kedze zeitgeist chapu "system" ako celu planetu - tak na celej planete by nijake dolare neubudli, len by sa presunuli z jednej krajiny do druhej. Nesposobilo by to nijaku deflaciu. Maximalne by mohli povedat, ze to sposobi deflaciu v Cine - ale ta ma teraz mimoriadne vysoku inflaciu, takze jej znizenie (hypoteticke) by bolo len pozitivne. 2. Tvrdia, ze splacanim dlhov bude ubudat penazi, co sposobi deflaciu a dalsie peniaze mozu byt pridane len ako dalsi dlh... Nateraz sa drzme len US statneho dlhu, ktory je asi 15,000mld USD. M2 je asi 9,442mld USD - takze podla zeitgeistu sa statny dlh neda splatit, lebo nie je dost penazi. Takze ak by USA zacali splacat svoj dlh - zacne ubudat penazi v obehu, co vyvola DEFLACIU. Ale USA ako stat mozu vytlacit akekolvek mnozstvo penazi sami pre seba (aj ked to vacsinou takto nerobia). Sami pre seba ich mozu vytlacit bez toho, aby boli niekoho dlh. Takze tu mame situaciu, ked USA splacaju svoj dlh - co vyvolava deflaciu. Ale zaroven USA zacnu tlacit nove dolare, co vyvola INFLACIU. A kedze deflaciaz nedostatku penazi a inflacia z novych penazi sa vyrovnaju, na konci mame uplne vyrovnany stav a nula dlhov. Cize by z pohladu USA stacilo vytlacit novych 15,000mld USD - nimi splatit svoje dlhy - tym by 15,000mld USD zaniklo - takze by objem M2 zostal taky isty a neboli by nijake dlhy :D Nejde mi o to ukazat, ako vyriesit svetove dlhy - ale o to, ze cela teoria o nedostatku penazi je postavena na hlavu, nezmyselna...a v konecnom dosledku ani neexistuje nijaky "problem", pretoze ho samotna tato teoria aj bezproblemovo riesi.
slimak Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 Ok casflow mas zaporne - narast deficitu za tie cca dva minuty 57169, teda je to narast o 0,000004395165% teda rychlost 4. Povodne som si vybral výdavky kvoli tomu,lebo ma zaujimalo, keby ze tie vydavky za tie dva minuty dali ludom(firmam,statom) na splatky uroku ci by mi to stacilo na ich uhradu. Resp. som si vsimol ze cisla pri uroku rastu rychlejsie ako vydavky. A ako xeno poznamenal ze tie uroky su vlastne aj v HDP za ten cas 3,5 miliona ,uroky boli 1,2 miliona. Ktore podla mna "realnej" ekonomike musia chybat. Stat dosypal len 57 169 dolarov. Xeno,ak by USA vazne chceli splacat svoj dlh, nemohli by mat deficit 1,3 biliona(vsetko je to z tych mojich "zamrnutych cisiel" a teda vydavky by museli zoskrtat o 37%, alebo danove prijmy zvysit o 56%. A plus nieco navyse na splatenie dlhu. Keby to chceli uhradit trebars do 10 rokov tak dvakrat tolko. Keby si natlacili 15 000 miliard novych USD, by som chcel vidiet kolko by stalo zlato a pre ludi potrebne suroviny a tovary co dovazaju.A tie predchadzajuce cisla by museli okamzite akceptovat. resp. uz by im mali len inflaciu ako v zimbabwe. Uz ma len zaujima,ake deficity federalne chcu mat ak maju dosiahnut 17 % rast HDP? Dlh znizit o 4%,teda ten celkovy co je teda 2 800 miliard?
tyso Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 to je v podstate robopolov omyl, vzdy sa mu tam dostane uvaha ze splatenim dlhu niekde zmiznu peniaze, nie to ze sa ich dostane niekto iny.Aj ked to trochu plati, CB dokazu peniaze vytvorit z nicoho a ked peniaze dostanu spat tak ich vlastne znicia. Preto CB dokazu spustit hyperinflaciu a rovnako ju dokazu zastavit. ( aj ked to dost boli :smilieee: a pokial su skutocne jedna ruka s vladou ako v Zimabwe tak to neurobia )
xenocide Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 A ako xeno poznamenal ze tie uroky su vlastne aj v HDP za ten cas 3,5 miliona ,uroky boli 1,2 miliona. Ktore podla mna "realnej" ekonomike musia chybat. Stat dosypal len 57 169 dolarov.Nie uplne... HDP je produkcia - a urok je vlastne penazny tok. Takze som nepisal, ze sa zapociavaju priamo do HDP, ale ze cisla navzajom suvisia a minus v jednej kolonke moze znamenat urcity plus v inych kolonkach. Ak je to co pises, tak sa stalo nasledujuce: - v ekonomike vzniklo novych statkov, tovarov, alebo bolo poskytnutych sluzieb v hodnote 3,500,000 - v tom istom case sa medzi uctami presunula suma 1,200,000, oznacena ako "uroky" Je jasny ten rozdiel, ze sa jedna o uplne odlisne veci - len vyjadrene v tej istej mene, v USD? Ak si ich davas do pomeru, sluzi to urcitej predstave aby si clovek uvedomil perspektivu - ale neznamena to, ze su navzajom uplne prepojene.
robopol Zverejnené 2. September, 2011 Autor Zverejnené 2. September, 2011 to je v podstate robopolov omyl, vzdy sa mu tam dostane uvaha ze splatenim dlhu niekde zmiznu peniaze, nie to ze sa ich dostane niekto iny. Aj ked to trochu plati, CB dokazu peniaze vytvorit z nicoho a ked peniaze dostanu spat tak ich vlastne znicia. Preto CB dokazu spustit hyperinflaciu a rovnako ju dokazu zastavit. ( aj ked to dost boli :smilieee: a pokial su skutocne jedna ruka s vladou ako v Zimabwe tak to neurobia ) No to nie je robopolov omyl, to je vaš omyl, ktorý prameni z nepochopenia tvorby penazi, konkretne multiplikačného procesu. penazná baza (money base) dodaná do ekonomiky sa prostredníctvom KB multiplikuje. To znamená dochádza k tvorbe nových penazí. proces je jasný suma 10000 Usd pri rezerve 10% vytvorí dalsie peniaze v hodnote cca 9 násobok (money base). A ked tie to peniaze vytvorené na niekoho "DLH" sú reálne peniaze pripísané dlzníkom na účet a dostávaju sa do ekonomiky. kontrakcia úverových penazí , je opačný proces, kedy tie peniaze vytvorené multiplikáciou zanikaju až po uplne vyplatenie dlhov sa dostane k (money base). Ak odhliadnem od úrokov. Takže lekcia o tvorbe penazi pre ekonomických expertov.
tyso Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 lenze vyplatenie dlhu znamena ze niekto dostane peniaze, ( ten co pozical). A to znamena ze ich moze minut :smilieee:Ty stale sledujes len peniaze, nie skutocne aktiva za tym a tak tam vidis fiktivny problem. Vytvorene peniaze su kryte aktivami, to ze niekedy je menej penazi, nevadi kedze ich mozeme vzdy takto vytvorit. Uz na zaciatku som ti hovoril ze kazda faktura, ktora nie je okamzite zaplatena vytvara peniaze a banky su len :trhovisko: kde sa taketo veci deju.Keby dnes zmizli vsetky peniaze ( napriklad hyperinflaciou), tak je to len komplikacia, kedze sa vymena tovaru bude robit zlozitejsie. Neznamena to znicenie aktiv. Uz vies ze penazi je vzdy menej ako naseho bohatstva, a to co je podstata je vyroba a obchod. Peniaze to len ulahcuju, nie su podstatou.
slimak Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 OK, tak to uz dotiahneme do konca. Ludia zarobili 2,5 miliona(HDP 3,5) danove prijmy boli 889 393(inak vyssie ako vydavky,nechapem preco ten deficit a dan vychadza 40%,ale nech ak chce stat mat nulovy deficit tak take dane by aj mali), banke pride na ucet 1,2 miliona a 200 tisic da na bager co mu zrusi jeho aktiva,platy a najom. 500 tisic si vyberie na dividendach a kupy od nemca akcie, 500 tisic necha v banke na nove pozicky. Ak sa ma celkove zadlzenie znizit tie nove pozicky budu musiet byt nizsie ako tie vyplatene. Odkial tie peniaze chcete dat do tej ekonomiky, ked sa stat ma prestat zadlzovat a ludia znizit zadlzenie? Na rast HDP je jednoduchost vypoctu zabudnime(a realitu), nieco natlaci stat inflacne. znizilo sa zadlzenie obyvatelstva o 1,16miliona(total personal debt). Su to bludne cisla, lepsie by bolo keby som ich mal po dvoch mesiacoch. Ci za rok. Ale skuste napisat svoju predstavu ako by sa to dalo splatit realne podla vas.Inak M2 sa znizila o 10,4 miliona dolarov.
robopol Zverejnené 2. September, 2011 Autor Zverejnené 2. September, 2011 Neviem o com píšeš tyso. Ake a koho aktivá? a hyperinfláciou zmiznu peniaze? to je čo za nezmysel. hyperinflácou klesne hodnota penazí. Co tu mam dokazovat multiplikaciu penazi? Mas tam jasne napísane ako peniaze VZNIKAJU aj ZANIKAJU. Este na poste si to tvrdil, teraz sa tvaris ako keby si to nevedel. a ked chce dlznik vyplatit uver musi zarobit peniaze a splati úver. Vtedy tie peniaze v tej KB zaniknu. Tym vyplatením sa dlh zruši. A faktura nie su ziadne nove peniaze. Faktura je NAROK na peniaze, nie peniaze. Mozu sa medzi sebou zapocitat faktury, tak ako sa môžu započítat vzájomné dlhy. vystav si fakturu na niekoho a chod si za to niečo kupit, som zvedavy ako pochodis. A pokial tu budete svorne pisat nezmysly, že peniaze ked sa splatia dlhy v systeme neubudaju pri multiplikačnom efekte, tak priamo klamete, pretože to si môže ktokolvek pozriet v ucebnici pre stredoskolakov.
tyso Zverejnené 2. September, 2011 Zverejnené 2. September, 2011 za fakturu bezne nakupujes, to je normalna finacna operacia.A ja s tebou suhlasim ze peniaze tak ako sa chapu v najlikvidnejsich agregatoch M0 a M1 skutocne vznikaju a zanikju. Ale od zaciatku tvrdim zeto je len obraz skutocnych tovarovych vztahov a teda to nie je take podstatne.Moze to viest k narastu inflacie a nasledne k deflacii, kedze tam vstupuje cas a tak to moze suviest s cyklami kriz. To v zasade tvrdi rakuska skola. Ale ziadny problem ako ho tam vidis ty, tam nie je. Ak sa splatia dlhy tak nenastane ziadny koniec sveta.
robopol Zverejnené 2. September, 2011 Autor Zverejnené 2. September, 2011 Ja bezne za fakturu nenakupujem. A ja hovorim o konci sveta? a kde vidim teda problém? prave si ho napísal, inflácia a deflácia. ten dlh sa nedá zničit tak jednoducho ako sa domnievate, je sučastou penaznej zásoby a ked zmizne, tak zmiznu z uctov peniaze, tych čo sporia. jedine riešenie je to nalievanie, ale to je dalsi aspket. tým nalievaním zväčšuju money base a možnosť ďalšej multiplikácie tých penazí z CB. Nezaniknú iba peniaze z CB naliate do systemu. No a jadro problému je to, že ked niekto príde do banky tak banka mu požičia peniaze, urobi to tak, že mu pripise na ucet peniaze. potom sa dostanu k niekomu inemu co predal nieco a vlozi ich do banky. Pre banku je to vklad a banka napise svoj záväzok na ucet vkladatela. Teda podla definicii bankoveho systemu su to nove peniaze, ktore zas môže požičat. Hlupe hlavy sa hadali na poste, že to tie peniaze nie su stale tie od toho co ma uver, TEDA DLH (co sa tyka vylucne iba multiplikacneho aspektu penazi). Takto je napožičiavaných skutočne veľa penazi. Definícia menového agregátu je: http://cs.wikipedia....9_agreg%C3%A1ty je to teda suma penazi v obežive + peniaze na účtoch vkladatelov. A tie vklady pochadzaju z niekoho dlh, teda to čo banka požičala. ked zmiznu dlhy, zmiznú vklady, za predpokladu, že CB nenaleje do systemu nove peniaze, novu penaznu zasobu. Ta nova penazna zasoba sa dostava najmä do KB ako zvýšené aktívum. K ludom je to zdlhavy proces. to by si banky museli kupit niečo z tých penazi, aby sa dostali k ludom (bez niekoho dlhu). Napr. tak ked si kupuje akcie a pod. A znova ten co ma peniaze este pred inflaciou, ktore tieto peniaze mozu vyvolat ma vyhodu. K ludom sa dostavaju už inflačne peniaze, už z následkami zvýšenia cien. A prečo su dlhy väčšie ako penazna zasoba? najdes tyso odvahu na odpoved?
robopol Zverejnené 2. September, 2011 Autor Zverejnené 2. September, 2011 Podme dalej pozrime sa na operacie na trhu. CB nakupi dlhopisy od niekoho, alebo kupi nove dlhopisy vydane statom. Ak CB tvrdi, že v buducnosti chce predat tie dlhopisy tak stiahne množstvo penazi z obehu, keby cena bola ako na zaciatku alebo dokonca vysia ako ich CB nakupila a predala rovnake mnozstvo dlhopisov, tak stiahne viac penazi ako tam naliala. banky a ine subjekty, ktore zarabaju na rozdiele cien v minulosti verzus buducnosti. Ak banka kupi akcie od niekoho tak ich naleje tým čo ich predali. Ak ich potom preda si ziskom stiahne viac penazi ako tam vložila. O všetkých subjektoch na burze sa da tvrdit, o subjektoch, ktorí chcu získat peniaze na burze špekulaciami, tak sa da povedat, že nevytvaraju väčšiu peňažnú zasobu. Burza je pre nich "zerový systém". ked niekto zarobí niekto prerobí. Ziadne nalievanie cez burzu nie je trvale. Tak ako banky a spekulanti kupuju cenne papiere tak ich aj predavaju. comprende financni geniovia? Mimochodom tovarova vymena rastie pretože populacia rastie a je teda z dovodu deflacie mat v systeme viac penazi.
robopol Zverejnené 2. September, 2011 Autor Zverejnené 2. September, 2011 slimak Na tvoje otazky ako zaplatia tie dlhy su bezmocni obaja. len pisu ze to problem nie je, vsak QE. Ale obaja nevedia ako tie peniaze dostat priamo k dlžníkom a ludom. A potom je tu druha vec, kto to vlastne chce znizit dlhy cez QE, uz si o tom niekedy pocul hovorit niekoho z CB. Ja nie. chcu len startovat titanik. Potapajuci sa titanik. Hlavne ze QE, nalejme do bank a a banky si ich nechaju tym sa dlhy znizia? ale kdeze, potrebuju sa dostat k dlznikom. A to je cez QE v terajsej podobe čiste psycho. A nalievat statom to iba podnecuje este väčšiu korupciu a moc statu.
slimak Zverejnené 3. September, 2011 Zverejnené 3. September, 2011 Opozícia voči zlatému štandardu rastie najmä z radov obhajcov štátu blahobytu, ktorí si uvedomujú, že zavedenie zlatého štandardu je úzko spojené s nemožnosťou chronicky míňať a viesť rozpočtové deficity. Ak sa nechceme baviť v akademickom žargóne, štát blahobytu nie je nič iné, ako mechanizmus, ktorým vláda konfiškuje bohatstvo produktívnych členov spoločnosti, aby si mohla dovoliť financovať obrovskú škálu svojich sociálnych programov. Za výraznú časť konfiškácie je zodpovedné zdaňovanie. Etatisti si rýchlo uvedomili, že ak si prajú udržať politickú moc, musia dane obmedziť a vydať sa cestou masívnych programov deficitného míňania, čo znamená požičiavanie si peňazí vydávaním vládnych dlhopisov. Opustenie zlatého štandardu umožňuje používanie bankového systému ako prostriedku nelimitovanej expanzie dlhu. Pri jeho absencii neexistuje spôsob ako uchrániť naše úspory pred konfiškáciou prostredníctvom inflácie. Momentálne neexistuje oficiálny bezpečný uchovávateľ hodnoty, pretože ak by existoval, vláda by zakázala jeho držbu tak, ako to spravila u zlata počas Veľkej hospodárskej krízy. Ak by sa napríklad každý rozhodol prekonvertovať všetky svoje bankové vklady na striebro, zlato, meď alebo hocičo iné a následne by odmietol akceptovať kreditné karty ako platbu za výrobky a služby, bankové depozity by stratili svoju kúpnu silu. Finančná politika štátu blahobytu vyžaduje, aby vlastníci bohatstva nemali žiaden spôsob ako ochrániť svoje aktíva. Deficitné míňanie je jednoducho schéma konfiškácie bohatstva. Zlato stojí v ceste tohto zákerného procesu. Vystupuje ako ochranca vlastníckych práv. Ak si raz toto uvedomíme, nebudeme mať problémy s pochopením antagonizmu centrálnych plánovačov voči zlatému štandardu.http://finweb.hnonline.sk/c3-52738780-kP0000_d-vlada-zlata-by-statu-uskodila-span-class-koment-komentar-span
slimak Zverejnené 4. September, 2011 Zverejnené 4. September, 2011 Ked sme mali za priklad Finsko ,ako znizovalo svoje zadlzenie k HDP, si mozte pozriet ako im to hdp ci uz realne ci nominalne rastlo. http://www.gecodia.com/Finland-GDP-Growth-Rate_a481.html 4-5% realne, nominalne rasty HDP. Nominalne svoje zadlzenie neznizili, aj ked mali rozpoctove prebytky. Preco aj. Druhy link http://www.economonitor.com/edwardhugh/2010/10/04/bubble-trouble-in-finland/ Tu som chcel ukazat ako im za to obdobie vzrastla zadlzenost obyvatelstva. And the pressure is mounting, since household debt in Finland rose to 107 percent of disposable income at the end of last year – up from 65 percent in 2000.Zadlzenost obyvatelstva vrastla viac ako ako HDP za to obdobie. Ale mate tam aj percentualne medzirocne rasty zadlzenia, ci cez rast cien nehnutelnosti za dlhsie obdobie si to viete pekne pozriet. Staty nebudu znizovat svoju zadlzenost,nemaju dovod alebo moznost. Pzrite si najnovsie vyzvy sefky MMF. Pre rast potrebuju podporovat ekonomiku, teda ziadne ci minimalne skrty. 1
tyso Zverejnené 5. September, 2011 Zverejnené 5. September, 2011 sic "Staty nebudu znizovat svoju zadlzenost,nemaju dovod alebo moznost", maju moznost aj dovod. Ale tiez maju dovod to nerobit, kedze prestat zit nad pomery znamena ze musia prestat uplacat volicov. Aj u nas ludia tlieskali srotovnemu, obdivuju stavbu dialnic ( nepostavena dialnica je najdrahsia), chcu aby stat pridal dochodcom, ucitelom, lekarom. To je ten skutocny dovod preco staty maju problem znizit zadlzenie.napriek tomu ze kazdy ekonom vie ze statne zadlzovanie vytlaca z trhu sukromne investicie a tak znizuje udrzatelny rast. Ale statne vydaje vytvaraju dojem rastu, podobne ako ked zacnes z pozicky financovat svoj zivot. To nie je vlastnost finacneho systemu ale socialneho statu. To je skutocny problem.
robopol Zverejnené 5. September, 2011 Autor Zverejnené 5. September, 2011 Znie to pekne, ale vlastnost finančného systemu to je tiež :D finančný system UMOZNUJE zit na dlh. tento system je o tom ako dostavat peniaze do obehu, tie sa dostávajú do obehu hlavne vo forme dlhu, požičiek, úverov. Banky sa snažia požičiavat peniaze. Ale stale si nezodpovedal otazku ako zlikvidovat terajšie dlhy. ty navrhuješ šetrenie, čo vyvolá ešte horšie splácanie dlhov. A staty si prekrývaju stare dlhy novými. Každý úver je však iba dočasné riešenie a v budúcnosti sa tie peniaze z obehu stahuju, splacaním úveru. Dostavaju sa spät do bank. Tyso no skus ukazat, AKO? mame tu spravny predpoklad a ten znie. PENIAZE sa dostavaju do obehu do realnej ekonomiky "prostriedok na vymenu tovarov a služieb" najmä vo forme niekoho pôžičky. Nie je to nevýznamne %. Aj teraz chcu zachranovat grecko dalsou pozickou. Tak ako to je tyso? ci sa rad vyhybas otazkami, ktore idu k podstate?
tyso Zverejnené 5. September, 2011 Zverejnené 5. September, 2011 Naopak, stale sa snazim ist k podstate a nie k vedlajsim javom.Takze k setreniu:Zoberme si najprv jednoduchy priklad, mas dvoch vyrobcov a jeden poskytne dodavatelsky uver. Ten druhy ziska peniaze a pouzije ich na nakup od prveho. Na prvy pohlad vyborne, zvysi sa dopyt po jeho vyrobkoch, moze dvihnut ceny. Vytvori doknca vyssi zisk, ked vsak pride k splacaniu, tak naopak dopyt poklesne, musi znizit cenu a aj tak nepreda to co pred pozickou.To je to comu hovorim casove rozlisenie, takyto dlh len preniesol buducu spotrebu na dnesok ale nevytvoril nic nove a dostali sme len hospodarsky cyklus, ozivenie a nasledne recesiu. Tu mas pravdu ze splacanie toho co sme nevytvorili prinesie pokles a problem. To je cena za zle hospodarenie a cim dlhsie to budeme oddalovat dalsimi dlhmi, tym to bude horsie.Neexistuje finacny system, ktory by branil zlym rozhodnutiam a brat si uver na finacovanie dlhov takym je. Aj keby neboli banky a mali by sme zlaty standard, tak nezodpovedne vlady sa mozu zadlzovat. Robili to vzdy v minulosti, od cias egypta :D
robopol Zverejnené 5. September, 2011 Autor Zverejnené 5. September, 2011 No tak konecne nejaka mala zhoda. To je však dôležité tvrdenie. Splácanie dlhov vedie k tomu, že sa peniaze dostávaju spät do banky. Banky sú tie nosné, čo požičiavajú peniaze. Ked su peniaze u nich, tak nekoluju v ekonomike na "vymenu tovarov a sluzieb". Tu je strasne dôležité, že peniaze na účtoch v banke, ktoré nie su použité na výmenu tovarov a služib v podstate neprispevajú k toku v realnej ekonomike. Ako keby ani neboli. Su potencialne v zálohe. Je aj to pravda, že splacaním dlhov v takomto financnom systeme vytvara tie cykly inflácie a deflácie. To je to podstatne o čo šlo. Potom sú tu isté návrhy, ktoré tu dal xenocide o QE, takto sa peniaze môžu no nemusia dostat do reálnej ekonomiky na výmenu tovarov a služieb. Okrem toho to vedie k iným problémom. Takže peniaze postavené na dlhu nie je MOJ vymysel, je to hola realita, ktoru ste obaja popierali. Tu skutočne treba vidiet, že úverová expanzia, peniaze ako niekoho dlh vchádzajú do realnej ekonomiky, vytvaraju bubliny, infláciu a POTOM z princípu finančného systému pri KONTRAKCII úverových penazi dochádza k opačnému javu. Teda k nedostatku a deflacii. A teraz co robia. Zachranujú to tak, že chcu vyvolat dalšiu ešte väčšiu bublinu uverových penazí A ZARVEN chcu šetrit, aby vladali splacat stare dlhy. JE to presne ta antilogika k čomu tento system politikov privádza. A treba si uvedomit a to je ucel mojej debaty tu. ZE TU NEJDE LEN ZLE ROZHODNUTIA. TOTIZ ten system ich nepriamo nuti k tomu co robia. Nevedia sa zbavit dlhu, pretože peniaze su na tom dlhu postavene. No ci sa vam to paci alebo nie, ked chcete splatit úvery tak vám peniaze odidu spät do bank, jednoznacne ubudne z vkladov. To je zakonitost, to nie su slepe vykriky do tmy. to je preukazatelna zavislost. A QE je jedina moznost ako to nejak zvratit. Ale nesie to obrovske mnozstvo problemov. A ja som tu dal možnost ako to urobit v terajsom systeme. Ked uz QE tak nie len nepriamo povzbudzovat ekonomiku a vytvarat lepsie uverove prostredie, mensie uroky a pod. Jednoducho financny system je tmarstvo najväčšieho stupna. Nie je mozne aby masa ekonomov hovorila, treba toto a druha masa presný opak.
tyso Zverejnené 5. September, 2011 Zverejnené 5. September, 2011 a teraz si pozrime druhy jednoduchy priklad, ked si pozicias nie na spotrebu ale na investicie.V takom pripade vsak k recesii nedojde, kedze pri splacani mas viac penazi ako by si mal bez pozicky, aj ked pozicku vratis tak tvoj dopyt je vacsi ako bez nej. A vsimni ze problem cyklu vznikol bez ohladu na peniaze, bol to dosledok toho ze si minul buduce peniaze teraz. Docasne si zvysil dopyt za cenu poklesu v buducnosti. Ci to bolo cez banku alebo ako obycajna pozicka, to nemalo vplyv.Problem teda nie je v bankach, ale v zlom rozhodnuti si pozicat. Finacny system len lahko umoznuje si najst toho co ti pozicia, nesie tak rovnaku vinu ako kazde zjednodusenie. Umoznuje lahsie robit chyby,
robopol Zverejnené 5. September, 2011 Autor Zverejnené 5. September, 2011 ale to čo su zas za reci. tym ze mas investiciu tak mas viac penazi? A kedy tyso konecne budeme hovorit rovnakou recou. Uz sme sa dohodli co su peniaze, nie su to tvoje investicie ani tovar ci sluzby. Tak prosim pekne POZICKA je pozicka a peniaze v konkretnej hodnote sa ti nenakotia ako kraliky. Mas v systeme sumu, ktoru si si pozical, na aky ucel si ju pouzil je vedlajsie. Inflacia vznika ked je viac penazi na určite mnozstvo tovarovej výmeny, deflácia opak. A riadi sa to dopytom a ponukou. Ak je dopyt väčši ako ponuka, tak cena rastie a naopak. ak chces postavit z pozicky fabriku na vyrobu tovarov pouzijes peniaze na stavbu fabriky a vybavenia az po bod kedy fabrika bude vyrabat nejaký tovar. Tým že si dostal do systemu nove peniaze kupil si na stavbu fabriky tak si vytvoril "tovarovu vymenu". Ak by teraz napr. sa zvysili investicie do stavby fabrik a vybavenia, tak to povedie k narastu cien za tie vymenne tovary, zvysil sa dopyt k ponuke. Takže aj investiciou vyvolas nárast cien.Vobec nie je dolezite stale investovat, dolezite je kolko je tovarov a sluzibe, ktore nemaju svoj dopyt. Iba tam sa oplati investovat, kde je vyssi dopyt k ponukem, alebo tam kde investiciou vznika "konkurencna vyhoda". Mna už toto unavuje stale dookola popierate, že nejde o problem s penaznym systemom a zvalujete to vsetko na nezodpovednost a neviem co vsetko. Vas vobec nenapadlo, že mame zly system.
Odporúčané príspevky