Exaktné vedy

včera mi počúvaní poviedky E. A. Poe-a - O šizení jak exaktní věde

opäť raz napadlo,

prečo sú za exaktné vedy a vedy všeobecne zväčša považované len vedy prírodné

a vedy spoločenské, humanitné, . . . sú tak odsúvané na vedľajšiu koľaj, resp. sú považované za pseudovedy - pavedy

čo je pre Vás kritériom vedy - exaktnej vedy?

ktoré sem patria a ktoré nie? samozrejme by bolo dobré napísať aj prečo?

Exaktne vedy stoja na hypotezach, ktore sa overuju exaktnymi experimentami. T.j. pri ich overovani nieje nijaka subjektivna zlozka. Cloveku, ktory s hypotezou nesuhlasi vyjde presne taky isty vysledok, ako cloveku, ktory s nou suhlasi (ak nahodou vyjde rozdielny vysledok, tak je experiment postaveny zle).

Pri humanitnych vedach sa vnasa do teorii obrovske mnozstvo subjektivneho nazoru. Humanitne vedy su skor o interpretacii dejov okolo, nie o ich exaktnom popise.

Za pavedy su povazovane preto, ze sa v nich nedeje vedecka cinnost v zmysle hypoteza->experiment->potvrdenie/vyvratenie, ale v zmysle hypoteza->publikacia.

Aj humanitné vedy by sa dali zmeniť na exaktné, stačilo by akceptovať možnosť neobmedzeného experimentovania na ľuďoch, skupinách ľudí, etnikách, národoch, civilizáciách. Postupne sa k tomu dostávame, prieskumy a ankety sú vytláčané pokusmi na jednotlivcoch (obrovoľníkoch) v reálnych, nie laboratórnych, podmienkach. Pribúdajú nové smery prinášajúce vyššiu exaktnosť do humanitných vied (napr. neuroekonómia).

A možno už účastníkmi takých experimentov sme, len o tom nevieme...

Okrem priameho experimentu je pri humanitnych vedach problem s privelkym poctom premennych.

Zoberme si len taku ekonomiu - ta musi pocitat s miliardami jednotlivcov, stovkami milionov firiem, zdruzeni, organizacii,ad hoc zoskupeni, skupin. Kazda z nich ma ine charakteristiky a kazda sa sklada z komponentov, kde prebiehaju samostatne rozhodovacie procesy. Ich vzajomne vztahy su exponencialne, nejde len o niekolko jednoducho charakterizovatelnych vztahov.

Na druhej strane fyzika - co z nijakeho pohladu nie je jednoducha veda - ma pocet vsetkych castic a interakcii o niekolko radov nizsi a zaroven vacsina z tychto komponentov s ktorymi pocita je dost presne definovatelnych.

Teda jeden zo zakladnych problemov je ten, ze musime spracovavat privela vstupnych udajov o ktorych samotnych toho vela nevieme. Preto su vsetky humanitne vedy ovela subjektivnejsie. Bez moznosti exaktneho formulovania a overovania teorii je nevyhnutne pracovat s intuitivnym chapanim a vysvetlovanim skutocnosti.

To ale prirodzene neznamena, ze je mozna akakolvek blbost. Stale velka cast teorii a hypotez je aspon ciastocne overitelna aspon pozorovanim.

Stale velka cast teorii a hypotez je aspon ciastocne overitelna aspon pozorovanim.

jj

napr. deduktívna metóda

teória -> hypotéza -> pozorovanie -> zamietnutie/prijatie hypotézy

a nie prijatie hypotézy na základe pocitu

Skor by som povedal, ze najprv je "hypoteza" (predpoklad) a az potom "teoria"..

Napriklad:

1. Predpokladam (hypoteza), ze ponuka nejakeho tovaru a dopyt po tomto tovare maju vplyv na jeho cenu

2. Formulujem teoriu, kde zadefinujem ponuku, dopyt, cenu, ich vzajomne zavislosti

3. Pozorovanim v praxi overujem, ci sa v realite cena naozaj takto sprava - ci po zmene ponuky/dopytu dojde k zmene ceny

4. Podla nutnosti teoriu upravim, zamietnem, potvrdim

Nakolko vsak pozorovanie neprebieha v uplne kontrolovanom prostredi, vzdy musime vsak pocitat s mnozstvom vplyvom, ktore nie su sucastou teorie, resp. ani o nich nevieme. Ale o to vacsia sranda to je :byebye:

pri deduktívnej metóde - kvantitatívnom výskume

- máš na začiatku Teóriu - teoretický (praktický) problém

- hypotézy navrhujú, aké spojenie medzi premennými by sme mali nájsť

- potom to pozorovanie - zber dát

- a nakoniec prijatie/zamietnutie hypotézy

tak-tak

neprebieha v sterilnom prostredí, čo je problém niektorých sociálnych vedcov uzavretých v "laboratóriu" nechcejúc si zašpiniť ruky

samozrejme treba počítať s rôznymi skresleniami, kt. však môžeme potlačiť postupmi zabezpečujúcimi

reliabilitu-spoľahlivosť a validitu-platnosť merania výskumu

vzdy musime vsak pocitat s mnozstvom vplyvom, ktore nie su sucastou teorie, resp. ani o nich nevieme.

prečo prírodní vedci nepovažujú humanitné, spoločenské, . . . vedy za exaktné

veľmi dobre to popísal E. A. Poe v jedne zo svojich poviedok

Skrátka, nestretol som ešte čistého matematika, ktorému by sa dalo veriť ďalej ako po rovnosť odmocnín, alebo takého, ktorý by potajomky nemal za článok viery, že x2+px sa absolútne a bezpodmienečne rovná q. Skúste, prosím, povedať takému pánovi, že podľa vás sa v určitých okolnostiach x2+px nemusí celkom rovnať q, a len čo to pochopí, o čo vám ide, straťte sa mu čím rýchlejšie z dosahu, lebo vás istoiste bude chcieť zraziť na zem.

Nie ze by za exaktne neboli povazoavne - oni exaktne ani nie su.

Vo fyzike, ak si zadefinujes presne prostredie, tak dokazes prakticky presne predpovedat vysledok. (pokial nezajdeme do extremov mikro a makro vesmiru, kde ma fyzika tie iste nedostatky - privela ndefinovanych neznamych)

Psycholog, doktor, ekonom, nikto z nich nema sancu sa ani priblizit k exaktnosti bezneho chemika ci matematika.

Nuz a k tomu citatu - matematika v zasade plati. Nejde o to, ci si ja myslim, ze nejaky vztah plati - on plati, alebo nie. Alebo je nespravny, pretoze se v nom nieco nespravne, alebo chýba.

Matematika ako taka je vlastne fantasticky prostriedok - a pokial dodas dostatok spravnych vstupnych udajov, vo vacsine pripadov sa dokaze dopracovat z vysledkom velmi blizkym realite.

Humanitne a spolocenske vedy nedokazu dodat tieto udaje. Je dokonca otazne, ci to niekedy vobec bude mozne.

jasné

matematika stojí na vrchole, o tom niet pochýb

nerád by som taktiež posudzoval, kt. vedy sú exaktnejšie

proste chcem len povedať, že v matematike sa 1+1 vždy rovná 2

v spoločenských vedách to neplatí,

lebo v procese "ščítavania" ti tam niekto prihodí ďalšie čísla - už spomínané skreslenie

ak máš však presne popísané ako máš postupovať, aby si sa tomuto skresleniu vyhol

alebo ho aspoň čo najviac potlačil, môžeš ju považovať za exaktnú

teda aspoň čo sa postupov týka, pretože na mnohé nepresnosti sa prichádza pomocou opakovaných výskumov

V humanitnych vedach plati priblizne:

1 + 1 + nejake divne cislo + este divnejsie cislo + nieco co com nemam ani sajnu = viac alebo menej ako 2, pripadne presne 2 :byebye:

S nadsazkou. Velmi decentnou :niee: