Skutočne sa narodil 24. decembra?

Mám tu pre vás jednu zaujímavosť, čo som vyhrabala zo starého časopisu.

 

Rodina, jún, 1991

NAOZAJ SA NARODIL 24. DECEMBRA O POLNOCI???

 

Traduje sa, že Ježiš Kristus sa narodil o polnoci z 24. na 25. decembra. Vezmime si na pomoc Bibliu a skúsme spolu hľadať presný čas narodenia Ježiša, tentokrát s naším známym astrológom R. Hřebačkom.

V evanjeliu Sv. Matúša, hlava 2. sa píše: ,,Keď sa potom narodil Ježiš v Betleheme Judovom za dní Herodesa kráľa, aj mudrci od východu Slnka vypravili sa do Jeruzalema, vraviac; Kde je ten narodený kráľ židovský? Lebo videli sme hviezdu jeho na východe slnka a vypravili sme sa, aby sme sa mu klaňali.“ Biblia ďalej uvádza, že v čase narodenia Ježiša sa na nebi ukázal neobvyklý astronomický jav, tzv. hviezda betlehemská. Na východe bola hviezda veľmi jasná, ktorá neušla pozornosti mudrcov. Keďže títo mudrci boli astrológovia, pomocou výpočtov zistili, že sa narodí kráľ židovský, preto sa vybrali na cestu, aby sa mu poklonili. Biblia ďalej uvádza: ,,...a hviezda, ktorú boli videli na východe Slnka, išla pred nimi, až zostala stáť nad miestom, kde bolo dieťatko.“

Aká to bola hviezda, ktorá sa rýchle pohybovala a potom zostala stáť? Čo sa už o tejto hviezde všetko popísalo. Koľko sa len o nej astonómi nadohadovali. Mohli by sa o tom popísať stovky strán. Jedni tvrdia, e to bola Halleyova kométa, ktorá sa svojím zjavom najviac podobá vlasaticiam, kresleným zvyčajne nad betlehemskými jasličkami. Iní tvrdia, že to bola nova, ďalší zase, že len obyčajná konjukcia Jupitera a Saturna. Čo hovorí o nej náš astrológ R. Hřebačka: ,,Ak biblia uvádza, že hviezda išla pred mudrcmi, poukazuje to jasne na planétu. Aj zmienka, že hviezda zostala stáť, je toho dôkazom. Planéty totiž zostávajú zdanlivo stáť na jednom mieste v okamihu, keď u nich nastáva tzv. spätný pohyb. Z astronómie vieme, že v našej slnečnej sústave máme dve jasné planéty, a to Venušu a Jupiter. Biblia píše, že táto jasná hviezda bola na východe Slnka. Východ Slnka v astrológii znamená – miesto jarnej rovnodennosti. Biblia uvádza, že Kristus sa narodil o polnoci, lebo táto hviezda zostala v polnočnom bode stáť – inými slovami kulminovala. Ale potom to nemohla byť Venuša, lebo tá na môže pohybovať len v blízkosti Slnka. Raz ju vidíte ako zorničku, inokedy ako večernicu. Zostáva teda iba Jupiter. Keď táto planéta kulminovala polnočným bodom, bol práve nultý stupeň súhvezdia Barana. Ak je u nás polnoc, u našich protinožcov je prvé poludnie. Práve tak je jesenná rovnodennosť v presnej opozícii s jarnou rovnodennosťou. Tu je teda správny dátum narodenia Ježiša Krista – narodil sa v čase jesennej rovnodennosti, keď Slnko vychádza zo súhvezdia Váh. Preto sa hovorí, že Kristus sa narodil z Panny.

Keď teda vieme, že Ježiš sa narodil 23. septembra, prečo oslavujeme jeho narodenie v čase zimného slnovratu? Vysvetlenie je dávno a dobre historicky doložené a známe. Kresťania boli v tej dobre vo veľkej menšine a museli s prispôsobiť pohanom, ktorí oslavovali zimný slnovrat.“

Pokojné a vždy krásne Vianoce, obostierajúce nás každoročne novým vábivým čarom očakávania, majú ako všetko okolo nás svoje dejiny. Z nich vari najzaujímavejší je ich vznik, Možno neviete, ale až v roku 354 n. l. vydal pápež Libérius výnos pre všetkých kresťanov, aby predvečer pohanského sviatku zimného slnovratu s stal sviatkom oslavy narodenia človeka, ktorého údelom bol spasiť ľudstvo.

 

A bol tam aj horoskop Ježiša Krista, znie takto:

Je družný, veselý, prívetivý a veľmi prispôsobivý. Zároveň je aj usilovný, presný, rád sa učí a má záľubu vo zvláštnostiach a podrobnostiach. Veľmi kritický a zbehlý je v reči a v ovládaní cudzích jazykov. Veľmi rád cestuje a už v mladosti sa často odcudzí rodičom. V dobe dospievania odíde do cudziny, kde sa určitý čas zdrží. Možno očakávať ťažkosti v povolaní, straty peňazí a mnohé zmeny pobytu. V ľúbostnom živote nebude mať úspech. Pre smrť milej pravdepodobne zostane starým mládencom a nebude mať deti. Bude však mať veľkú túžbu po činoch a vyniknutí. Prejaví sa u neho záujem o filozofiu, okultizmus a náboženstvo. Možno očakávať, že prerastie spoločenskú triedu, z ktorej vzišiel. Objaví v sebe organizačný talent a veľkú túžbu pomôcť ľudstvu. Veľmi bude túžiť aj po pravde a spravodlivosti. Pre slovo, reči, si často znepriatelí svojich súrodencov, susedov a priateľov. Z jeho priateľov s časom stanú nepriatelia. Často bude cestovať po mori. Ukazuje sa aj veľké priateľstvo so ženami a možnosť darov a priaznivých náhod, ktoré však nevyužije. Často bude podliehať chorobám nôh, pečene, nervov a krvi. Bude mať sklon užívať omamné látky. Jeho život bude krátky, možno očakávať zlú smrť...

počúvaj čo Ti teraz poviem ja, Chelski

Ježiš sa dokonca nenarodil roku 0

ale 4 B.C.

takže sa narodil, 4 roky predtým ako sa narodil

 

inak to prekrývanie pohanských sviatkov nie je ničím nezvyčajným

napr. aj rôzni svätý: Hubert(polovníci), Florián(hasiči), Babora(baníci)

slúžili namiesto bôžikov, aby ľudí priviedli ku kresťanstvu

toto je najpodstatnejšia informácia z celého toho skopírovaného článku :

Traduje sa, že Ježiš Kristus sa narodil o polnoci z 24. na 25. decembra.

presne o to ide, že sa traduje

sú to staré informácie a staré znalosti, biblia má v mnohých veciach pravdu, ako pred pár desiaťročiami víťazoslávne znel nadpis jednej knihy, hoci o tom už veľmi dávno nikto nepochyboval, že hlavne udalosti popisované v starom zákone majú základ v skutočnosti ....

cirkev svoje sviatky a svätostánky prispôsobila prastarým pohanským sviatkom a prvé kostoly stavala na miestach starých pohanských kultových miest ...

dátum narodenia ježiša sa dokonca odhadoval na 7 až 4 p. n.l. a dodnes nie je presne určené kedy, asi ani nikdy nebude, rovnako ako dátum jeho smrti, preto je veľká noc pohyblivý sviatok ...

nad betlehemskou hviezdou samotnou sa špekuľuje už stáročia, pripisovali ju od komét po konjukciu kdečomu, presne ako to robí ten astronóm v článku, ale to skutočne nie je nič nové ... ten článok je jedným z vysvetlení

toto je najpodstatnejšia informácia z celého toho skopírovaného článku :

 

presne o to ide, že sa traduje

sú to staré informácie a staré znalosti, biblia má v mnohých veciach pravdu, ako pred pár desiaťročiami víťazoslávne znel nadpis jednej knihy, hoci o tom už veľmi dávno nikto nepochyboval, že hlavne udalosti popisované v starom zákone majú základ v skutočnosti ....

cirkev svoje sviatky a svätostánky prispôsobila prastarým pohanským sviatkom a prvé kostoly stavala na miestach starých pohanských kultových miest ...

dátum narodenia ježiša sa dokonca odhadoval na 7 až 4 p. n.l. a dodnes nie je presne určené kedy, asi ani nikdy nebude, rovnako ako dátum jeho smrti, preto je veľká noc pohyblivý sviatok ...

...

 

 

Drahí bratia sestry....Pokoj s Vami

 

Nielen katolicka Cirkev sa ztotožňuje s dátumom a časom narodenia, ale aj samotná Matka Ježiša Krista to potvrdila.

 

Boh Vám žehnaj v pravde a dobrej vôle. br.Milan

Nemyslim, ze by sa katolicka cirkev niekedy vyjadrila, ze pozna presny datum narodenia. A tiez pochybujem, ze interview s Pannou Mariou je autorizovane :lol:

dátum narodenia ježiša sa dokonca odhadoval na 7 až 4 p. n.l. a dodnes nie je presne určené kedy, asi ani nikdy nebude, rovnako ako dátum jeho smrti, preto je veľká noc pohyblivý sviatok ...

nad betlehemskou hviezdou samotnou sa špekuľuje už stáročia, pripisovali ju od komét po konjukciu kdečomu, presne ako to robí ten astronóm v článku, ale to skutočne nie je nič nové ... ten článok je jedným z vysvetlení

 

Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesíaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.

 

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa Mt 12,40, kde sa píše: "Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci", musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9: "A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok.

 

http://sk.wikipedia....i_a_vzkriesenia

 

Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme. Úmrtie sa kladie do obdobia rokov 27-36 v Jeruzaleme.

 

Nepoznáme presný dátum jeho narodenia, ani jeho smrti. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín. K tomu sú dôležité nasledovné mimobiblické zaručené údaje v rokoch:

 

• Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Evanjeliá Marka a Jána nehovoria o narodení nič, a evanjelium Matúša a evanjelium Lukáša podávajú navzájom rôzne príbehy o jeho narodení. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2:11; Lk 1:15; 2,1 a nasl. Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred n.l. Tomu však odporuje zmienka o Quirniusovom sčítaní v Lk 2:2, ktoré bolo v roku 6 n.l. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred n.l. Lebo mudrci - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov.

Ohľadne dátumu narodenia v rannom kresťanstve existovali rôzne tradície. Niektorí kresťania narodenie Ježiša neoslavovali a odmietali takéto oslavy ako pohanský zvyk^[1]. Medzi tými čo oslavovali, najrozšírenejší bol dátum 6. januára, a neskôr sa do popredia dostal dátum 25. decembra (avšak zďaleka neboli jediné^[2]). Obidva však vychádzajú z povery že bohovia sa rodia (resp. sú počatí) a umierajú v rovnaký deň. V tomto prípade za "zrod Krista" považovalo počatie (oplodnenie Márie duchom svätým), a samotné narodenie teda pripadalo o 9 mesiacov neskôr. Pre dátum narodenia 6. január by počatie a smrť Krista takto vyšla na 6. apríl, ktorý bol tradičným začiatkom sviatku ukrižovania^[3], a ktorý sedí na ukrižovanie počas sviatku Pesah v roku 30 nl^[4]. Pri dátume narodenia 25. decembra (zimný slnovrat) počatie a ukrižovanie pripadá na 25. marca (jarná rovnodennosť). Toto datovanie vychádza zo slnečnej symboliky (Ježiša Kresťania v tomto období často identifikovali so slnkom), ako hovorí najstarší dokument spomínajúci tento dátum, De Pascha Computus^[5]. Najstaršia priama zmienka o 25. decembri ako dátume jeho narodenia pochádza až zo štvrtého storočia, za vlády prokresťanského cisára Konštantína^[6], a ten istý dokument hovorí o 25. decembri aj ako o oslavách pohanského božstva "neporaziteľného slnka", Sol Invictus^[7]. Dátum 25. december sa postupne rozširuje, najmä na západe Rímskej ríše. V oblastiach na východe Rímskej ríše, kde bola cisárova moc menšia, sa doteraz zachoval dátum 6. január.

 

http://sk.wikipedia.org/wiki/Je%C5%BEi%C5%A1_Kristus#D.C3.A1tum_narodenia_a_.C3.BAmrtia