Druhé kolo klubu

Tak na mňa začiatok knihy pôsobil, ako by ma ktosi dusil vankúšom - už som len rátala minúty, kedy sa konečne začne čosi diať. :) No a potom sa začalo diať až priveľa vecí naraz. Človek fakt niekedy musel prestať čítať, opäť si to celé premietnuť, zamyslieť sa...

 

Ja som predpokladala, že vo mne bude ten zbesilec Nathan Landau počas čítania neustále vyvolávať negatívne pocity a že ho roztrhnem v zuboch, ale je zvláštne, že mi skôr imponoval. A bol jednou z postáv, ktoré veľmi svojsky oživovali dej, jednoducho, svojím spôsobom ma trochu odpútaval od hrôz, ktoré Sofia prežívala v minulosti.

 

neviem, ale trocha mi prekážajú aj opisy Stingových sexuálnych predstáv a trapasov, venuje im príliš veľa času.

(Však počkaj... :lol: ) Toto mi občas skutočne padlo vhod - pri týchto pasážach som sa konečne mohla nadýchnuť, zasmiať sa a na okamih sa myšlienkovo odviazať... Stingove imaginárne sexuálne úlety trochu odľahčujú situáciu. :)

(Však počkaj... :lol: ) Toto mi občas skutočne padlo vhod - pri týchto pasážach som sa konečne mohla nadýchnuť, zasmiať sa a na okamih sa myšlienkovo odviazať... Stingove imaginárne sexuálne úlety trochu odľahčujú situáciu. :)

teraz už som sa dostal k pochmúrnejším udalostiam, ktoré pomaly odhaľujú jadro príbehu a dávam ti za pravdu, Catka Filozofka. dej je naozaj taký ťaživý, až sa to miestami zle číta. bez tých pasáží, ktoré som predtým pokritizoval, by kniha vyznela ako ponurý dokument.

 

okrem toho, tým že Stingo odhalil svoje súkromie, priblížil sa čitateľovi a stal sa oveľa ľudskejším, než keby rozprával len o svojich profesionálnych úspechoch..

Áno, presne toto som mala na mysli, valcik, moja reč. :lol: Hoci je príbeh miestami naozaj krutý, na druhej strane kniha nestratila svoju ľudskosť - našťastie. V istých chvíľach vo mne vyvoláva pocit bezmocnosti napríklad aj vzťah Sofie a Nathana a ich vzájomná, vari až chorobná citová závislosť.

 

Ale človeku občas dobre padne ten autorov humor, hoci je možno trochu príkry. Napríklad ten incident so Sofiinými zubami... :)

Ale človeku občas dobre padne ten autorov humor, hoci je možno trochu príkry. Napríklad ten incident so Sofiinými zubami... :lol:

veru, Stingo by sa mal naučiť klopať, keď vchádza do miestnosti.. :-)

 

dnes som dočítal. napriek tomu že kniha je veľmi smutná a zaoberá sa tragickými udalosťami, páčila sa mi. autor má naozaj veľmi svojský humor, postupne som si naň zvykol a zapáčil sa mi.

 

prekvapilo ma hlavne poodhalenie Nathanovho života, to som naozaj vôbec neočakával.. rátal som so smutným záverom, celá kniha k tomu smerovala a som rád, že to autor nepokazil americkým happyendom, i keď mi Sofie aj Nathana bolo naozaj ľúto.

 

neviem, či ostatní čitatelia nášho klubu neodložili knihu po prvých pár stranách, no ja som rád, že sme si ju vybrali. určite sa k nej vrátim neskôr ešte raz. teraz som niektoré Stingove myšlienky preletel rýchlejšie, ako si zaslúžili, pretože som sa hnal k rozuzleniu deja. :)

tak ja som zatiaľ asi v 3/4 knihy, čítam popri nej ešte ďaľšie dve, tak mi to ide trošku pomalšie... ale tak stručne zatiaľ:

 

Sofiinu voľbu som už čítala asi pred 5-mi rokmi, veľa si z toho nepamätám, akurát hrubú stavbu príbehu, takže v podstate ako keby som čítala po prvý krát...

 

na margo toho Stingovho zdĺhavého opisovania, ktoré je tu považované za nudné: mne sa práveže ten úvod veľmi páčil, samotná postava Stinga mi je veľmi sympatická, sem-tam ovšem aj lezie na nervy, ale inak sa mi celkovo veľmi páči ako autor načal príbeh Sofie a Nathana skrz tretiu zúčastnenú osobu.

 

Zatiaľ ma najviac fascinovala kapitola o pobyte v dome Rudolfa Hessa v Osvienčime.

 

Najhlbší dojem vo mne ale zanechalo stupňovanie Nathanovej paranoje v Javorom dvore a opis jej vonkajších fyzických znakov, pocitov z "Golemovho" šialenstva...

tak konecne som sa do toho pustila aj ja :lol:

 

zatial som len na zaciatku, ked sa Stingo zoznamuje so Sofiou a Nathanom..

 

Tak na mňa začiatok knihy pôsobil, ako by ma ktosi dusil vankúšom - už som len rátala minúty, kedy sa konečne začne čosi diať.

aj na mna..zacala som to citat, sediac v ceskej pivnici pri kofole.. a nakolko som len kratko predtym docitala Tolkiena, robilo mi problem preorientovat sa z napinaveho deja na nieco pomalsie, kde sa treba aj zamyslat..ale postupne si zacinam zvykat a kniha ma uz k sebe priputava

 

okrem iného mám aj toho Demiana, tak sa celkom dosť teším

tiez som si ho pozicala, bude nasledovat po Styronovi

 

co vzhladom na hrubku knihy a nie prave vela volneho casu asi aj chvilu potrva

som rád, že to autor nepokazil americkým happyendom

Tomu som bola rada i ja - táto kniha si získala moju pozornosť najmä preto, že v nej prevláda realizmus a autor nekŕmi čitateľa rôznymi romantickými nezmyslami. :) Postavy majú svoje klady aj svoje zápory, dokonca ani Nathan na mňa nepôsobil ako stelesnený diabol; v istých chvíľach ma fascinoval jeho intelekt a zabúdala som na tienisté stránky jeho agresívnej povahy.

A asi by som sa chytala za hlavu, keby kniha skončila manželstvom Stinga a Sofie - no to určite. :) ;)

 

Zatiaľ ma najviac fascinovala kapitola o pobyte v dome Rudolfa Hessa v Osvienčime.

Mne imponoval ten incident s rádiom, keď Sofia odpadla a k životu ju prebrala Rudolfova malá dcéra, ktorá sa tesne predtým Sofii nepekne vyhrážala. Taký milý, príjemný kontrast a náhle zvrtnutie sledu udalostí. Naopak, strašne ma znechutila pasáž, kde sa Sofiu chystala sexuálne zneužiť akási odporná tučná ženská - to mi teda prišlo fakt pekne zle. :lol:

 

robilo mi problem preorientovat sa z napinaveho deja na nieco pomalsie

Myslím, že to iba začiatok knihy je tak trochu "pomalší", samotný dej je počas celej knihy pomerne dynamický (miestami až veľmi) - mne sa to fakt veľmi páčilo. ;)

 

robilo mi problem preorientovat sa z napinaveho deja na nieco pomalsie

Myslím, že to iba začiatok knihy je tak trochu "pomalší", samotný dej je počas celej knihy pomerne dynamický (miestami až veľmi) - mne sa to fakt veľmi páčilo. :lol:

 

presne tak. keď som knihu chytil prvýkrát do ruky, prečítal som pár úvodných strán a odložil som ju, neupútala ma nejako výnimočne. postupne som si však zvykol na spôsob, akým autor rozvíja dej a nakoniec som sa od toho nevedel odtrhnúť, druhú polovicu som čítal s malými prestávkami skoro nepretržite. :-)

tak teda Sofiina voľba vo mne prebudila po prvý krát schopnosť čítať aj v miestnosti, kde je pustená hudba, počuť rozhovor, rôzne šumy etc. Nikdy predtým som sa nevedela sústrediť na čítanie pokiaľ som nebola v absolútne kľudnom a tichom prostredí, ale teraz keďže som na brigáde nejako som si zvykla a nemám s tým problém. :lol:

tak ja neviem či čítam druhú knihu, alebo čo, ale vo mne Sophiina voľba tú schopnosť čítať v robote zabila... predtým som knižky v robote hltala, teraz si radšej opakujem angličtinu  :lol:

 

ale aby ste ma zle nepochopili, kniha sa mi páči, miestami, ale zväčša len časti, keď Sophia rozpráva o svojom minulom živote, o živote v Poľsku. keď rozpráva Stingo o udalostiach toho leta, je to síce celkom zaujímavé, ale rozvláčnené a naťahované, čo mi príde ako štýl, ktorý mi síce nejak extra neprekáža, ale ani mi neimponuje

 

no uvidím, zatiaľ len takto skrátene, hádam zajtra, prípadne v nedeľu už s knihou dofinišujem a pevne dúfam, že môj názor na knihu sa ešte zmení k lepšiemu

no ani mna to zo zaciatku nejako zvlast neuputalo, ale ku koncu som to hltala

a dojem vyborny

 

velmi silno na mna posobilo Sophiine rozpravanie z Osviencimu a predosleho zivota, ale uplne ma fascinovala aj postava Nathana..

 

vas napadlo, ze ide na drogach? mna to, az pokym na to Stingo neprisiel, absolutne vobec..

lolisha, neprezrádzaj takú vec nutrinke, veď je len na začiatku knihy.. :lol:

 

..inak ani mňa to vôbec počas čítania nenapadlo. síce som stále uvažoval odkiaľ sa tí jeho "démoni" berú, ale pripisoval som to nejakému ťažkému zážitku z minulosti a čakal som, kedy sa ten zážitok v deji vynorí.

 

nakoniec som bol tiež prekvapený, aj som to už v niektorom zo svojich príspevkov napísal, len nie tak priamo ako ty. :-)

uuuups..uz budem dobra :lol:

 

ja som si ale inak stale iba myslela, ze je chory

tak teda Sofiina voľba vo mne prebudila po prvý krát schopnosť čítať aj v miestnosti, kde je pustená hudba, počuť rozhovor, rôzne šumy etc. Nikdy predtým som sa nevedela sústrediť na čítanie pokiaľ som nebola v absolútne kľudnom a tichom prostredí, ale teraz keďže som na brigáde nejako som si zvykla a nemám s tým problém. :)

kebyže je nejaký smajlík s vycapenými očami tak ho sem teraz dám, lebo tiež ked som Sophiinu voľbu čítala neprekážal mi akýkoľvek "zvuk", čo je u mňa dosť neobvyklé...

 

no a kniha samotná sa mi hrozne páčila a chytila ma hned zo začiatku a ked Sophia rozprávala o Osvienčime, miestami som mala až slzy v očiach... :lol:

a ešte k tomu Nathanovi, tiež ma to vôbec nenapadlo, ale ked si to tak zoberiete dalo sa to úhadnuť...no ale ked to ani jedného z nás nenapadlo, to je asi znak, že Styron dobre vedel ako písať :)

ja som sa nechal Nathanovým príbehom oblbnúť dokonale. vôbec ma nenapadlo, že je tam niečo čo treba uhádnuť.. :-)

naozaj je to veľmi dobre napísaná kniha, aj keď niektoré veci mi zo začiatku prekážali a už som ich tu pokritizoval. ako pozerám, na viacerých ľudí to pôsobilo rovnako, zo začiatku sa vyjadrili opatrnejšie, ku koncu s nadšením. uvidíme, čo povie nutrinka až sa posunie o pár stoviek strán.

 

..desdemona, ten smajlík tu je: :lol:

Ako tak čítam rozpravy o Sofininej voľbe dostávam na to chuť. Už som dobrigádoval tak zbehnem do knižnice :lol: a vypožičiam si to nech sa môžem pripojiť.

 

/Ako sa poznám ohľadom literatúry týkajucej sa vojnovej tématiky tak sa mi to asi páčiť nebude no veď uvidím/

 

Inak už to všetci prečítali až na nutriu a mňa, ale my to už nejako doženieme tak by Bijou mohla premýšlať nad novým tretím kolom :)

No vojnová tematika...podľa mňa to ani nie je vojnová tematika, je to proste len smutný príbeh jednej ženy, ktorý sa síce odohráva na pozadí vojny, ale myslím si, že nudiť nebude :lol:

vas napadlo, ze ide na drogach? mna to, az pokym na to Stingo neprisiel, absolutne vobec..

Mňa napadlo iba to, že Nathan nie je v poriadku po duševnej stránke - veď tie pestvá, čo vystrájal, svet nevidel... :lol: Ale z celej knihy som si obľúbila práve Nathana a bolo úplne prirodzené, že v ňom Stingo videl svoj vzor a staršieho brata. Páčili sa mi tie bláznovstvá, čo občas stvárali so Sofiou; napríklad si na seba navliekli nemoderné šatstvo a šli v ňom provokovať ľudí na ulici - sranda chlap. :)

mne sa veľmi páčil koniec. Žiadny trápny happyend, ktorý by tú knihu pokazil (napokon, to sa pri Sofiinej voľbe ani nedalo očakávať), všetko skončilo tak ako malo, nič iné sa stať ani nemohlo...

 

Za najväčšie plus považujem ale skutočnosť ako autor ukazuje vzťah Sofie a Nathana - dvoch labilných osôb, každej z iných dôvodov, dvoch šialencov - ktorých šialenstvo pochádza z úplne odlišného súdka a pritom sa v konečnom dôsledku ani príliš nelíši, vyústi v to isté konečné riešenie. Milujem tematiku duševných chorôb, zvrátených zákutí ľudskej mysle, pitvania "toho zlého" obsiahnutého v každom človeku, v niekom v nebezpečnej miere...

 

tak by Bijou mohla premýšlať nad novým tretím kolom

bijou už dlho rozmýšľa, už má aj navyberané, ale až moc, tak ide spraviť ešte výber... :lol:

no ani mna to zo zaciatku nejako zvlast neuputalo, ale ku koncu som to hltala

a dojem vyborny

vas napadlo, ze ide na drogach? mna to, az pokym na to Stingo neprisiel, absolutne vobec..

lolisha, neprezrádzaj takú vec nutrinke, veď je len na začiatku knihy.. :lol:

valcik, na to si ako prišiel? :) keď som písala svoj príspevok, bola som v dobrých troch štvrtinách knihy :) a tie drogy ma teda nenapadli vôbec, som si myslela, že aký som ťuťko, keď to tam ešte Stingo písal, že čitateľa to určite už dávno napadlo

jaj, neuvedomil som si aké čitateľské tempo máš ty a phersu. :-)

potom je všetko v poriadku, keď sa nič neprezradilo.

 

mňa oklamalo aj Nathanovo zamestnanie, vlastne všetko okolo Nathana bolo pre mňa prekvapením. a to som si doteraz fandil, že dokážem pri čítaní predvídať všetky zápletky a chytáky..

tie drogy ma teda nenapadli vôbec, som si myslela, že aký som ťuťko, keď to tam ešte Stingo písal, že čitateľa to určite už dávno napadlo

presne to :lol: som si pomyslela, ze to som az taky blb, ze ma to nenapadlo...ja som tusila, kvoli tym vycinom, kde ziarlil na Sofiu, ze moze byt choromyselne paranoidny..ale nie az do takejto miery a drogy som uz vobec necakala

 

 

mňa oklamalo aj Nathanovo zamestnanie, vlastne všetko okolo Nathana bolo pre mňa prekvapením. a to som si doteraz fandil, že dokážem pri čítaní predvídať všetky zápletky a chytáky..

jj :)

tak napokon koniec knihy ma trošku poopravil v názore na knihu, naklonila som sa k mierne pozitívnym dojmom :lol: myslím si, že koniec Sophie a Nathana bol akoby logickým vyústením, potom všetkom, by bolo príliš divné, keby sa to skončilo jednoducho útekom Sophie a Stinga a Nathanovým zavretím do liečebne...

 

veľmi sa mi páčila myšlienka z konca knihy o Osvienčime, pri ktorej ma aj vo vyhriatom autobuse plnom horúceho vzduchu absolútne zamrazilo a po celom tele som mala zimomriavky

"Povedzte mi, kde bol v Osvienčime boh?"

"A kde bol človek?"