Výhovorky

V núdzi býva niekedy dobrý každý argument. Ale občas keď je nedostatok relevantných argumentov prichádzajú na rad aj výhovorky.

 

Ako ste na tom? Zvyknete sa často vyhovoriť? Pri akých príležitostiach, na čo, prípadne na koho sa odvoláte, keď má byť niečo po vašom, alebo sa vám niečo nechce, nedarí, neviete alebo keď na niečo zabudnete? A kedy radšej vyjdete hneď s farbou von?

priznám sa, že sa občas vyhováram. aký argument použijem, to závisí od situácie. vždy, ak sa chcem niečomu vyhnúť, alebo ak sa dostanem do situácie v ktorej sa necítim dobre, snažím sa to najprv okoliu vysvetliť a uvediem aj ozajstný dôvod, kvôli ktorému to tak je. ak to druhá strana nepochopí, nadľahčí alebo za každých okolností trvá na svojom stanovisku a nerešpektuje môj postoj, siahnem po výhovorke a vybavím to takto.

 

tiež záleží na tom, s kým v tej chvíli komunikujem. iné je to pri známych ľuďoch, ktorých dobre poznám a inak sa zachovám ak ide o cudzieho človeka, o ktorého spôsoboch a výchove nemám vysokú mienku. iné je to pri vážnej situácii, v ktorej ide o dôležitú vec (vtedy sa prekonám a urobím niečo i proti svojej vôli) a iné je to ak o nič nejde, vtedy si občas pomôžem i výhovorkou.

 

výhovorku najčastejšie použijem, ak ma nahovárajú na niečo, čo ohrozí moje pohodlie - vtedy som unavený, vyčerpaný, alebo nemám čas, pretože práve robím niečo dôležité. je to akási moja obrana pred tým, čo robiť nechcem. : )

ak ide o to, aby bolo niečo po mojom, vtedy väčšinou ustúpim, na dosiahnutie svojho cieľa výhovorku nepoužívam.

ale áno, používam výhovorky ...

zvyčajne tak úbohé, že im nemôže veriť nikto ... a zvyčajne vtedy, keď som niečo zabudla urobiť, niečo som nerobila tak, ako sa malo, zabudla som napísať, dopísať, pripísať ... teda zvyčajne v práci, podobné som používala kedysi v škole, to nebolo príliš často, málokedy som do školy niečo nespravila ... a keď už, nastúpili úbohé výhovorky, a postupne som sa naučila priznať, že som jednoducho zabudla ... takto nejako to funguje dodnes

niekedy proste zazmätkujem a použijem tú najúbohejšiu výhovorku pod slnkom ...

niekedy aj pravda znie ako výhovorka ...

keď sa mi niečo prieči, niekam sa mi nechce, zvyčajne nastúpi únava alebo bolesť hlavy - to druhé spravidla ani nie je výhovorka, v poslednom čase stále častejšie pravda ...

 

a nejaká originálna výhovorka ? skutočne som tuším žiadnu originálnu nikdy nevymyslela :lol:

Moje výhovorky tiež nebývajú príliš dôveryhodné a pokiaľ je to možné snažím sa im vyhýbať. Ak ich používam, ide väčšinou o nevinné výhovorky, ku ktorým sa uchýlim pre vlastné pohodlie, keď na niečo zabudnem, alebo ak chcem niečo odmietnuť a zvyčajne sa vyhovorím na okolnosť, ktorá má na situáciu iba druhotný význam, niekedy tiež na nedostatok času, únavu...

 

niekedy aj pravda znie ako výhovorka ...

To sa mi tiež stáva a v takých prípadoch niekedy býva výhovorka prijateľnejšia...

Nikdy sa nevyhováram. Výhovorky typu "nemám žiadny čas" nie je výhovorka, pretože nikto nevie čo všetko robím okrem toho čo ostatní vidia.

vyhovaram sa v podstate len sam sebe :lol:

druhym zvyknem na rovinu povedat ze nie, preto lebo :) aj ked mozno obcas to je troooosicku vymysel, ale v konecnom dosledku ten vymysel zrealizujem, takze to nieje vyhovorka :)

Keď už sa musím vyhovoriť, tak sa snažím výhovorku založiť na pravde, ale že je to síce pravda čo poviem, no nie vždy celá, to už je druhá vec... Ale všeobecne neviem sa dobre vyhovárať a už vôbec nie originálne...aspoň si na nič takého nepamätám...

Paci sa mi zaradenie temy "vyhovorky" do kategorie spolocenske vedy... :lol:

uhm, psychológia :lol:

 

taká dobrá výhovorka, ani nie príliš vzdialená od pravdy, je občas rovnako potrebná ako milosrdná lož ... občas je to menej kruté ako čistá pravda ... hm ?

Ozaj, načo sa vlastne treba vyhovárať ? Ja tak nerobím. Hovorím stále to, čo si na základe dovtedy zistených faktov myslím s tým, že viem poopraviť názor na základe ďalších faktov. Nič nie je nemenné a všetko sa vyvíja. Jediným kritériom je azda iba čas. Keď ho dožijeme. :lol:

Dobra az kvalitna vyhovorka je tiez urcitym sposobom spolocenske umenie (veda). Ak sa mame a vieme, kvalitne a spolahlivo na nieco vyhovorit, mame uz z polovice vyhrane... :lol: :)

Samozrejme ovládam aj manipulačné praktiky, veď je to o psychológii, mojom koníčku. Využívam tieto vedomosti k mojej orientácii v problémoch a k ich riešeniu v prospech ľudí. Tak mi bolo dáno. Tak aj posobím v mojom netovom časopise, v prospech podvedených a okradených a aj súdne konanie som už neodvolatelne vyhral. :lol: :)

mam kamosa, ktoremu nemozete uverit ani slovo. nechapem, ako moze do oci klamat najlepsim kamosom, ale budiz. s nim to tak vyzera ze uz ani nerozoznava realitu od fantazie, a neprizne pravdu aj ked vidi ze uz ju vies. a tie jeho bajky, keby som mal napisat knihu so vsetkymi dristami co povedal, tak by to bolo hrubsie ako biblia a zlate stranky dokopy

Výhovorky používam,ale je to málokedy,lebo ma málokedy niekto do niečoho núti.Ak už výhovorku použijem,tak úplne triviálnu,aby som si ju dobre zapamätal,lebo prichytenie pri klamstve beriem ako svoju morálnu prehru :lol: .Takže moje výhovorky typu:"nechce sa mi","nemám záujem","nemám čas" a "nemám na to teraz peniaze" - vlastne ani výhovorkami nie sú,lebo je to mnohokrát pravda.

Ale jedno som usledoval.Ak má niekto na jeden podnet viac ako jednu výhovorku,tak pravda je niekde inde.

Mal som na pracovisku jedného mladého pracovníka a ten častokrát chodieval neskoro do práce.Vždy mal niejakú výhovorku ;) - že bola zápcha,havária,zaseknutý výťah...a pod. ;) .Tak som mu povedal,že ak bude meškávať,nech si vymyslí niečo zaujímavejšieho a zábavnejšieho,nech sa aspoň pobavíme.Niečo nového,lebo také otrepané výhovorky - nezvonil mi budík - som používal ešte ja v minulom storočí ;)

Ja si pamätám raz som použil nie príliš geniálnu,ale dôveryhodnú a hlavne vtipnú výhovorku:

Šéf ma poslal s niejakými dokumentami na generálne riaditeľstvo.Bolo to dopoludnia a naspäť som to mohol stihnúť asi za hodinu.No ale ja som sa už v ten deň do roboty nevrátil ;) .Druhý deň sa ma šéf opýtal,prečo som už neprišiel ;) .

Tak som mu povedal: Ále stretol som jedného vynikajúceho kámoša a niejak sme sa zakecali :)

Šéf: No,to musel byť veľmi dobrý kámoš,keď si už kvôli nemu neprišiel do práce ;)

Ja: A vieš,že ani nie ? Ja som ho videl prvý raz v živote :)

V núdzi býva niekedy dobrý každý argument. Ale občas keď je nedostatok relevantných argumentov prichádzajú na rad aj výhovorky.

 

Ako ste na tom? Zvyknete sa často vyhovoriť? Pri akých príležitostiach, na čo, prípadne na koho sa odvoláte, keď má byť niečo po vašom, alebo sa vám niečo nechce, nedarí, neviete alebo keď na niečo zabudnete? A kedy radšej vyjdete hneď s farbou von?

ja sa vyhovaram ani nie malo ani nie vela...ale nikdy to dlho nevydrzi. resp. akonahle sa vyhovorim hned na to vyjdem s farbou von..neviem klamat. to zase neplati(lo) o tahakoch v skole :lol: ale to je uz o inom..

V dnešnom "svete" treba vedieť klamať.Samozrejme treba rozlišovať kedy klamať,koho a do akej miery.Netvrdím,že ja toto umenie ovládam,ale učím sa :lol: .

No a milosrdné klamstvo je kapitola sama o sebe.Tento druh klamstva uznávam bezo zbytku :)