Detektívky

:detektiv:

keď si potrebujem oddýchnuť od šialeností sveta a krvákov dnešnej detektívnej literatúry, odnesie si to takmer vždy Agatha ... aj zopár iných starých dobrých nekrvavých autorov, ale Agatha to istí :)

dostala som sa k zbierke poviedok pod názvom Dom snov ... 9 poviedok,

je to zbierka aj s komentárom a objasnením, kde sa prvýkrát objavili, kedy, ako ... jej prvé písania, okrem dvoch neboli až do 90. rokov, kedy táto zbierka vyšla, od prvého vydania publikované ... vtedy to bolo okolo 60-70 rokov.

tie, ktoré publikované v iných zbierkach boli, sú s M.Poirotom ... ale neskôr vyšli už prepracované, autorka ich prekopala, rozšírila, na kostru obalila neskôr mäso ... tu sa nachádzajú v rýdzej, prvotnej podobe.

nie všetky tu uverejnené poviedky sú krimi ... niekde je len náznak, niekde je to viac človek ako taký v hraničnej situácii, ale je to Agatha, každým cólom.

:klobuk:

:detektiv:

Tana French

je mladá autorka, ktorá píše ako starý skúsený zrelý autor.

pred časom som čítala jej prvotinu V lesích / In the Woods, 2007, ktorá získala cenu za veleúspešnú prvotinu.

prečítala som, v pohode, priveľmi vo mne nezostala, ale ani netúžim čítať ju ešte raz. zatiaľ, možno raz.

teraz boli na rade jej ďalšie dve knihy: Na Věrnosti / Faithful Place, 2010 a Ztracený přístav / Broken Harbour, 2012

nezvykle sa pohrala so svojimi detektívmi, ale pôsobivo.

a dosť rozsiahle knihy sú rozhodne čitateľné, obe som prečítala jedným dychom, vzdialene mi atmosféra príbehov a jej prípady, ktoré majú korene v minulosti, pripomínajú starého dobrého Lewa Archera Rossa MacDonalda ...

na pokazenej minulosti a ľudskej povahe nemenia nič ani doba, ani moderné časy, ani nosenie mobilov namiesto klobúkov ... to zostáva rovnaké ... a raz len bafne postavám do tváre.

rozhodne veľmi čitateľné, ťažšie príbehy, jazyk, štýl, príbehy, podanie, nič nie je zbytočné, a každá veta dôležitá a čitateľná ...

alebo som bola tentokrát tak správne naladená na Tanu French .... :hmmm:

:klobuk:

:detektiv:

dostala som chuť na Connellyho ...

znovu som prečítala sériu s advokátom z Lincolnu, a doplnila pár ešte nečítaných Harry Boschov ... Connelly sa nezmenil, furt je dobrý ... :klobuk:

a teraz Nesbo.

celú kopu restov mám u neho, tak je čo čítať ... už sa na ne chystám pekne dlho  :innocent:

:detektiv:

doplnila som neprečítané Harryholeovky ...

musím povedať, že som zharryholeovaná nadobro ... Nesbo to dal Harrymu vyžrať so všetkým, od doráňanej a extra citlivej duše po alkoholika a totálnu ignoráciu autorít, po telo, viditeľné jazvy a chýbajúce časti tela, tvrdý, zdrogovaný, prepitý rytier, jediný a jedinečný, ktorému berie ženy z jeho života, alebo si ich berie sám ... no.

na chvíľu Harry stačil ... :flowers:

a dočítala som pred časom posledného Larsa Keplera, ktorého som mala dostupného, zatiaľ ...

Hypnotizéra som nedočítala dodnes, neskutočne ma nudil, Zmluvu podľa Paganiniho som síce dočítala, som práve zistila, kedysi minulý rok, ale nepamätám si z nej ani ň ... Svedkyňu ohňa som tiež kedysi dočítala, ako tak, ale to je tak všetko k nej ...

viem, prečítala som si, že Hypnotizér sa stal bestsellerom a vydali ho v 30 krajinách sveta ... ale zato ja ešte nemusím milovať všetko, čo je krimi  :)

po troške som sa vrátila k dokonale klasickej klasike ... občas si prečítam jednu poviedku z dvojdielnej kompletnej zbierky Conana Doylea - no áno, Sherlock Holmes  :smile2:

a načala som druhý detektívkársky počin J.K.Rowling pod menom Robert Galbraith - po Volání kukučky je na rade Hodvábnik ...

na toto sa teším už od Kukučky, tak som zvedavá  :)

:detektiv:

druhý Galbraith dočítaný ...

budem čítať aj ten nasledujúci, a zrejme aj ten potom nasledujúci ... dobre sa mi čítalo, príjemne, Rowlingová vie písať, to už dokázala nie raz.

hlavné postavy sú ok, detektívka je čtivá, Hodvábnik bol napriek ďalšiemu atraktívnemu prostrediu - spisovatelia a vydavateľstvá - slabší príbeh ako Volanie kukučky ... trochu viac postáv, mala som problémy s jednou, ktorú tam spomína len zriedkavo, ale je medzi podozrivými ... ale ktorá mi dokonale unikala, a ešte na tretie či štvrté spomínanie tesne pred koncom knihy som netušila, kto že to vlastne bol ...

v osobnej rovine sa rozhodla pre trochu inú cestu, než naznačovala v prvej knihe, ale nakoniec to neprekážalo, a čakanie na godota - rozuzlenie celej hádanky bolo trochu pretiahnuté, ale vyvrcholenie podobne dramatické ako v prvej knihe / tie dramatické konce mi trochu - občas viac - prekážajú v detektívkach, a montuje ich tam tuším každý jeden moderný autor ... /

... samotný príbeh bol slabší, trochu prekombinovaný, ale pretože autorka skutočne vie písať, a hlavné postavy mi pasujú, čítanie rovnako príjemné.

----

a o Sue Grafton sa tu už raz písalo ... prečítala som vtedy celú hromadu jej abecedných detektívok, zaradených časovo do 80. rokov minulého storočia, bez mobilov a bez internetu ...:

Sue Grafton
americká autorka, jej detektívom v sérii detektíviek je súkromná detektívka Kinsey Milhoneová, slobodná tridsiatnička, ktorá býva v mestečku Santa Tereza / románové meno Santa Barbary / v podnájme u senzačného starého pána z dlhovekej rodiny, v štvrti rázovitých postavičiek v susedstve ...

Grafton píše svoju sériu podľa abecedy :
požičiam si zoznam kníh odtiaľto: http://detektivky.be...ue-id2008090076, takto vyšli či vyjdú v češtine: ...

teraz som sa dostala k ďalším jej písmenkám, ešte nečítaným, je ich asi 6 či 7 ... pár dier z abecedy a posledné až po W ... potom mi bude chýbať už len úplný koniec abecedy ... takže teraz čítam zasa svet súkromnej detektívky bez mobilov a netu  :klobuk:

:detektiv:

nedočítaných Sue Grafton bolo nakoniec 8 kusov, zatiaľ ...

aj tieto príbehy pokračujú v nastúpenej línii, ináč to ani veľmi nemôže byť, sú vcelku čtivé a autorka sa občas dokáže vyhnúť kataklizmatickým koncom, teda sem-tam. tie príbehy sú fajn, aj tá vcelku obyčajnosť bežného života, žiadny superhero, ale obyčajná žena, celé je to pohoďácke a dá sa.

jeden príbeh ma nezaujal ... do každej knihy si vyberá iné prostredie, čo je fajn, mafiánske praktiky a zadlžení hráči pokeru ma priveľmi nechytili, ale čo už.

ale na čo som došla, že neznášam .... teda nedošla som na to teraz, irituje ma to už dávno, ale nastal čas to napísať :)

neznášam, a hlavne v istom type detektívok výnimočne nie, keď prvý odsek knihy končí podobným vyhlásením:

... všetko bolo v poriadku a svet krásny. To som netušila, čo ma čaká.

alebo v inom odseku:

... rozlúčili sme sa s tým, že je všetko vyriešené. Netušila som, že presne o týždeň ho uvidím s prestrelenou hlavou.

alebo celá kniha začína takto:

Sedela som opretá do vankúšov, aby sa mi krv z monoklov pomaly presúvala po tvári gravitáciou smerom nadol, zlomený nos vypchatý tampónmi, napravený plastickým chirurgom, ... a teraz vám porozprávam, ako som sa do takéhoto stavu dostala. mohla by som aj retrospektívne (chráňboh!) ...

...

nechcem vedieť, čo nevedela, že ju čaká, chcem si vychutnať dobrý príbeh, a ani netušiť, čo ju čaká, chcem si užiť detektívku a  dopracovať sa k tomu sama. tak.

:klobuk:

:detektiv:

ďalší severskí autori, ďalšie švédske duo detektívkarov, ďalšia postava, ktorej meno sa musíme zjavne naučiť ...

autori  Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt  načali r. 2011 sériu detektívnych opusov s ústrednou postavou psychológom a profilovačom  stredného veku, mizogýnnej povahy, ranenej minulosti a neznášaného kdekým ...  menom Sebastian Bergman

tu sú ich knihy z tejto série, ktoré vyšli u nás.

práve som dočítala Učedníka ... zaujímavý príbeh. kniha ako taká sa mi zdala pridlhá, opisy neveľmi zaujímavých pasáží trochu obšírne, trochu hutnejších prvých 100 strán mohlo byť ... stred je skvelý, naberá grády, a koniec je trochu vypočítateľný a očakávaný, konečné zúčtovanie prišlo ...

ináč normálna dobrá severská detektivka

resp. konečné zúčtovanie nekončí, kdejaké vlákno zostáva otvorené, a úplný koniec, posledných 10 strán by sa páčilo Ryanovi Giggsovi ... nedalo mi, aby som nepomyslela na konce, ktoré má v seriáloch rád :)

... keď sa všetko ako tak vyriešilo, liečilo, vyjasnilo a vychádzalo aj keď nie slniečko, ale aspoň mesiačik aj nad Sebastianom, do polievky a do života mu parádne išli napľuť  takmer všetky postavy a postavičky, ktoré sa okolo mihali ...

čo to so Sebastianom urobilo, chcelo by to prečítať ďalší diel ... ale ešte nie, možno neskôr :)

edit.
Hellé, najprv si dám asi prvú, nech je to aspoň ako tak ucelené ... :)

Sranda pred tyzdnom som to citala. Ja som precitala vsetky tri, ktore vysli a netrpezlivo cakam na stvrtu, lebo chcem vediet ako to skonci.

Sice Sebastiana zrania v druhom dieli na lytku, a potom mu v tretej cast osetruju stehno..ale to je iba detail...inac odporucam

:detektiv:

pred nejakým časom som čítala osve, s časovým odstupom dve knihy od tohto autora ...

teraz ich čítam cielene ...

Jonathan Kellerman

je detský psychológ, ako detský psychológ aj nejakú dobu pracoval, písať začal už ako deväťročný. neskôr začal písať pri práci, chvíľu trvalo, kým prerazil ako spisovateľ. jeho diela sú úplne ovplyvnené jeho povolaním a kariérou.

všetky jeho knihy sú z prostredia psychológov, lekárov, duševne chorých a poznačených ľudí, a všetky knihy svojím spôsobom riešia patologické javy v rodinách - v širokom spektre rodín, od vyvolených po nevyvolených, so zameraním na deti ... Kellerman píše o veciach, ktoré dobre pozná, pretože ich pozoroval denne pri svojej práci detského psychológa.

Hlavné postavy jeho kníh sú nie práve najjednoduchší chlapci: samozrejme detský psychológ Alex Delaware a policajný dôstojník Milo Sturgis

niektoré príbehy sa sem-tam zdajú byť trochu prekombinované - resp. sa také zdajú, kým si človek neuvedomí, že svet je plný ešte podivnejších vecí - stačí otvoriť noviny.

tie dve hlavné postavy sú rozhodne ťahúňom kníh.

nie každá kniha je zasa ako vždy u plodných autorov úplne naj (alebo to záleží od nálady a čitateľa, ako vždy),  ale všeobecne sú tie príbehy premyslené, píše čitateľne, ľahko, zaujímavo a zrozumiteľne a žáner je skôr psychologický thriler kombinovaný s detektívkou, pričom psychologický je tu mienený doslova.

za mňa: stojí za čítanie.

:klobuk:

Takze dozrel cas...

Na zaciatok, by som rada podotkla, ze mne nasilie v detektivkach nevadi a nik ma nemoze obvinit z prilistnej uzkostlivosti, normalne som schopna precitat vselico desive- Drakulom zacinajuc a mojou vyplatnou paskou konciac  :agree:

Ale tu som mala problem..aj ja..kruta a nemilosrdna, vsakano..

3 dni mojho zivota som obetovala precitaniu knihy od magora menom Graham Masterton s nazvom Bile kosti..a samozrejme hodnotenie uplne uzasne..polka nikdy v zivote necitala nieco taketo dobre

http://www.databazeknih.cz/knihy/bile-kosti-207125

kto by si nahodou dane dielo chcel precitat necitajte co pisem ja..prezradim dej aj pachatela

podla mojho skromneho nazoru spisovatel by potreboval intenzivnu psychoterapiu a mozno aj kurz pisania

zjavne si povedal –hm co napisem? Thriller? Detektivku? Horor? Porno? Fantasy?

Ale co sa tim budem srat, inspirujem sa u Josefa Capka..ale hovorim vam Psicek s Macickou dopadli ovela lepsie

Tato medzizanrova zlatanina zacina dobre..relativne /to uz nejako u zlatanin je pravidlom/

Hlavnou postavou je komisarka Katie Maguire, ktora sa na svoje miesto dostala kvoli kvotam unie o zastupeni zien na vrcholovych postoch..a kukam, ze ta pozitivna diskriminacia je niekedy naprd.

Hlavna postava je v ramci zanru a mojich poziadavok relativne OK- zena, ktorej zomrel syn a krachuje jej manzelstvo...a chce ju zbalit kazdy chlap ktory sa okolo nej suchne..no nenormalne atraktivna ta potvora 40 rocna musi byt. :bezradny:

A potom sa stane toto

Jednoho deštivého listopadového rána vydá pole na Meagherově farmě kosti jedenácti žen.
V této části Irska jsou neoznačené hroby běžné. Tyto kosti se však datují do roku 1915, do doby dlouho předtím, než začal konflikt mezi katolíky a protestanty. A co víc, zdá se, že jejich kat odvedl velice pečlivou práci. Ženy byly téměř jistě zaživa staženy z kůže.
Inspektorka Katie Maguireová z Corku je na mrtvá těla zvyklá. Ale tohle je hotová řezničina. Její tým je přesvědčen, že je to jen mrhání časem, že nemá cenu zabývat se dávno mrtvými ženami. Avšak Katie je rozhodnutá pomoci jim dojít spravedlnosti.
A pak se ztratí mladá americká turistka a její kosti, pečlivě zbavené masa, jsou nalezeny na stejné farmě. Katie se bude muset vypořádat nejen s dávnými zločiny, ale i s jejich hrůznou ozvěnou v přítomnosti. Podaří se jí vyřešit rituální vraždy spáchané před desítkami let, než brutální vrah udeří znovu?

 

 

Podari, podari, mozete byt v klude.

Ja som v klude nebola kniha ma neskutocne rozculila..a toto najviac

Na kostiach bola vyvrtana diera, v ktorej bola pripevnena na povrazku handrova babika kosti boli v zemi 85 rokov v blatitej pode..na vzduchu sa bavlnena ponozka rozlozi za cca 1,5 roka..ako dlho vydrzia tkaniny v zemi bez poskodenia?? 85 rokov?? Neviem, pytam sa

Vrah unesie mlade dievcata, nylonovym povrazom im obviaze nohy a amatersky im zaziva stiahne kozu z noh a odreze maso od kosti..a co urobia obete??? Vykrvacaju zo stehennej tepny? Zomru na sok?  Zosaleju? Dostanu infarkt?

No ne..ony si kludne ziju take dva dni, kukaju na svoje olupane nohy a vcelku pricetne so svojim vrahom rozpravaju..aj si v noci pospia..iba sem tam pro forma upadnu na chvilu do bezvedomia

Aa zabudla som..asi to bude tym, ze vrah im laskavo ponukol „nieco od bolesti“ ak by ste tipovali morfium, tak ste vedla..staci predsa acylpirin

A ozaj vrazdi ich hermafrodit Lucy, ktory /ktora sa nevie zmierit sama so sebou, preto chce vyvolat z podsvetia irsku bohynu, ktora jej splni vsetko co bude chciet,, ak ritualne zabije 13-14 zien.

Neviem, ci ta legenda ma nejaky realny zaklad, dufam, ze sa tato konina zrodila iba v chorej hlave pana spisovatela.

Nasilie v tejto knihe je popisane do detailov, co by az tak neprekazalo, ale je uplne samoucelne. Horor pre horor. :cotisisi: 

Takisto nahovno je vedlajsi pribeh manzelstva hlavnej hrdinky. Nasa policajna kraska ma za manzela podvodnika na hrane zakona, ktory sa zapletie s mafiou v Irsku..na konci knihy exne a vam to ani nebude luto..vlaste vam pri citani nemusi byt luto nikoho okrem seba, pretoze postavy nevyvolavaju ziadne emocie..su dokonale papierovo ploche, konaju nepravdepodovne a je vam jedno co s nimi bude...aj keby sa obloha rozostupila a cele Irsko bolo zasypane zelenym hraskom, alebo matovou omackou aj tak vam to bude jedno..

Mimochodom Irsko..aby ste si boli isti, ze dej sa odohrava v Irsku postavy sa volaju O´Rourke, O´Connor, O´Leary, O´Conaill, O´Dristoll, O´Sullivan...fakt ....O´Boze.

No uz s tym to dristom nebudem stracat cas, v knihe je vela nelogickych veci..precitajte si , ak chcete

Ostatnym odporucam naliat si panaka whiskey /hoci aj irskej, ak na tom trvate/  pustit si nejaku irsku baladu od Dubliners o vrazdeni malych deti  https://www.youtube.com/watch?v=QUKyYXWGlLs  a ritualne tuto knihu spalte / vymazte z citacky.

Dakujem za pozornost.

Dia dhaoibh!

:detektiv:

ďalší severský - tentokrát nórsky detektívkar Thomas Enger ...

netradične začnem  citovaním z wikipedie:

Po čtyřech neúspěšných pokusech vydal v roce 2010 svůj první román Skinndød (angl. Burned, v českém překladu Kamenný déšť), který se stal až nečekaně úspěšným bestsellerem. Od té doby byl přeložen do řady různých jazyků a práva na tento román byla prodána do patnácti zemí po celém světě, mimo jiné i do Anglie, Dánska, Koreje, Itálie a USA. Hlavní postava románu, novinář Henning Juul má, podle vyjádření autora, četné autobiografické rysy (je novinář, má rád fotbal, hraje na piano, skládá písně a zajímá se o temné stránky života).  ...

 

Engerovo norské nakladatelství, Gyldendal, popsalo jeho román Skinndød (angl. Burned) jako „pravděpodobně ten nejlepší rukopis detektivního románu, který jsme kdy od začínajícího autora přijali.“ Tento titul je zároveň prvním autorovým detektivním románem o novináři Henningu Juulovi.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Thomas_Enger

po prvé, nie je to tak celkom prvotina, pred tým mal už štyri pokusy, ktoré mu nevydali ...

po druhé ... keď toto bol ten najlepší rukopis detektívneho románu, ktorý kedy dostalo toto nakladateľstvo od začínajúceho autora, buď je to mininakladateľstvo, alebo nechcem vidieť tie ostatné rukopisy, ktoré dostávajú ...

a teraz vážne: prečítala som prvú zo série troch kníh o Henningovi Juulovi - Kamenný dážď.

nie je to AŽ taká zlá kniha.

hlavná postava vychádza zasa z povolania autora - internetový novinár.

podľa dobrého bontónu krimi posledných desaťročí je to človek do mrte zničený, fyzicky psychicky postihnutý osudom, vyšťavený, odkrvený, zjazvený, ublížený, a po strate kdekoho blízkeho ... samozrejme aj jemu zomrel malý štvorročný syn pri tragédii .... to už patrí zrejme k veci.

najlepší detektívovia či už amatéri či profesionáli môžu byť len maximálne ztýrané osobnosti.

ale základ dobrý: ... hlavná postava odniekiaľ niekam smeruje, potenciál má obrovský.

problém je, že usudzuje detektív jeden prakticky z ničoho a vždy správne, že práca internetového novinára sa po dvoch rokoch rekonvalescencie a nástupe do práce scvrkne na jeden článok a dve návštevy v práci, ináč ignore kancel aj šéfov úplne,

a ešte väčší problém je samotný príbeh, ktorý má dokonale vykrútený krk.

pamätám si ho po týždni, zázrak, možno práve kvôli tomu kamennému dažďu, úplne nezaujímavej bizarnosti miesta a prevedenia, ktorá mala možno čitateľa šokovať, len akurát nudila, a tej nebotyčnej vykonštruovanosti, ale to je tak úplne všetko ...

rada by som zistila, že druhý príbeh novinára Juula, ktorý ako postava má budúcnosť, bude lepší ... dám mu šancu po čase, Kamenný dážď si musí odpočinúť ...

-------

aby toho nebolo málo, nasledovala ako terapia antológia  22 detektívnych poviedok ... reku toto mi napraví pachuť ...

tak sa volala aj kniha: 22 detektívnych poviedok

všetko starší a starí autori, od amerických počiatkov E.A. Poea po sovietske medzivojnové príbehy, Ellery Queen, Georges Simenon, Chesterton, jedna stará Agatha, Dorothy Sayers, Charles Dickens ... a ešte kdekto.

všetko predlhé ťažkotonážne poviedky, vyberané neomylnou rukou z toho najhoršieho, čo detektívne poviedky ponúkajú ...

ešte aj Erle Stanley Gardner bol tak neskutočne rozvláčny, nezáživný a nudný, že dva dni po dočítaní netuším, o čom ten jeho príbeh bol ... :(

alebo je chyba v prijímači a ja som skutočne na tie siahodlhé nudné tirády nebola naladená ...

:detektiv:

John Verdon je pán autor, ktorý najprv v živote robil tradične kdečo, prevažne do reklamy, a na stredne staré kolená z reklamy odišiel na vidiek, a po čase na popud manželky sa pustil písať.

jeho prvý román s newyorským detektívom  vo výslužbe Dave Gurneym mal úspech: Vražedné čísla, vydané r. 2010, odvtedy s ním napísal krimi dokopy štyri.

a znovu ten istý motív, ako pár autorov rado použilo už tu vyššie: detektív, tentokrát vo výslužbe, ktorý pred rokmi stratil malého štvorročného syna ...

deti umierajúce detektívom, špeciálne synovia, sú zjavne leitmotívom nového druhu detektívok ...

autor používa podobné motívy, ako u seba - Dave Gurney chce ulahodiť manželke, po 25 rokoch zanechá prácu u polície. kde dosiahol nezvyčajné úspechy, presťahuje sa s ňou na hlboký vidiek, a pretože jeho mozog je nastavený na riešenie záhad, pod podozrievavým pohľadom manželky rieši náhodné prípady takmer potajomky ... čo sa nakoniec v treťom príbehu trochu poddá, a manželka začne chápať veci správne ... ako vysvitne, len čiastočne správne ...

pár zaujímavostí:

Dave Gurney má v príbehoch aj po odslúžení 25 rokov u polície len 46, 47, 48 ... rokov. chlap v najlepších rokoch.

pri čítaní príbehov na to človek zabudne, sú písané štýlom a vykreslením či už domácich, či pátračských situácií tak,  že čitateľ vidí tak minimálne šesťdesiatnika, ktorý odišiel na zaslúžený dôchodok a občas ho povolajú na pomoc ako múdreho kmeťa, aby do neho prípadne aj kopali  ...

všetci tu vystupujúci policajti, od dopraváka a pouličného strážnika po kapitána a prokurátora sú nekompetentné pakone, arogantní, večne mrzutí zamračení odľudi a tupci bez mozgu, en bloc ... až na jedného jediného s ostrým mozgom, ale totálne nemožným chovaním.

nie som čitateľ, ktorý sa snaží za každú cenu vidieť, kto je vrah, už na tretej stránke knihy ... preto čítam krimi, že si vychutnám um a šikovnosť a štýl a príbeh autora.

v týchto knihách je ten zlý jasný bez akejkoľvek snahy ho odhaliť pomerne skoro, neprekáža to až tak, berme to ako niečo na štýl Colomba : )

tie konce ... skutočne už by nemuseli prichádzať tie klišéovité katastrofické konce, ktoré od čias Edgara Wallace, ktorý podkladal dynamitom celé zámky a podzemné svety zloduchov, radi používajú autori kdejakého rangu ako bodku nad i ... niekedy hodne zbytočne.

Verdon kombinuje a navršuje svoje prípady ... aj šľahačka,  aj puding, aj čokoládka, navrch aj čerešnička, a ešte tam strčí aj piškótu ... tie príbehy sú čitateľné, vlastne sa čítajú celkom príjemne, len je to hodne prekombinované, zloduchov vlastne poznáme, už len čakáme, aká kataklyzma nastane na konci ... a čo na to jeho skúmajúca pozorovateľka manželka : )

ale dá sa čítať, a človek sa pri tom celkom zabaví, sú o chlp lepšie než  Engerove príbehy ... :)

... dočítala som konečne aj tretiu knihu zo série Verdona ...

tu sa to prestriedalo - nevedela som naisto, koho spraví vrahom, ale vedela som asi od prvej pätiny naisto, prečo ... mala som trochu chuť tých ľudkov tam popichnúť, že mali čítať v detstve poctivo Agathu ... len to pán Verdon zdupľoval a ztriploval ... Hellé by hneď vedela :)

no nič. dejú sa tam veci ... a počet rozumnejších policajtov sa rozrástol o jedného človeka, počet nekompetentných tupcov sa rozšíril o forenzných psychológov a agentov FBI ...

na chvíľu mám Verdona dosť  :klobuk:

no mozno na tu tretiu cast kuknem..ale nie teraz

lebo teraz vysiel novy Nesbo :srdiecko2:  Krev na snehu..tak to citam..je to kratke..a zatial zabavne.. a mal by to byt zaciatok novej serie

a takisto o chvilu vychadza nova kniha Výjimeční lidé  Petra Maya..a tiez by to mal byt zaciatok novej serie

:detektiv:

mám také obdobie ... občas sa stáva, že verím tomu, čo popíšu o knižke predajcovia, a istou rukou siahnem po knihe, ktorú je trápenie dočítať ... keby len jednu. :doh:

Nigel McCrery   je anglický spisovateľ a scenárista, ktorý bol v minulosti policajtom.

zo série jeho kníh v hlavnej úlohe s patologičkou Sam Ryanovou sa natočil aj úspešný seriál, netuším aký, nevidela som, britské seriály bývajú dobré, a predstaviteľka hlavnej postavy dostala vraj aj nejakú cenu. tak dúfajme, že bol ten seriál dobrý.

ale ako čítam  v databázi kníh, meno Sam Ryan sa preslávilo vďaka tv seriálu, nie pätici kníh, v ktorých ju prezentuje pán autor ... možno mal zostať len pri scenároch, urobil by lepšie.

jeho knihy so Sam sa nedajú čítať.

ale prečítala som, reku to vydržím, Výkriky smrti, to je druhá zo série ... a predstavujem si to asi takto:

pán McCrery - teda autor, mal geniálnu myšlienku na knihu.

- zobral čistý notes, a popísal skratkovito sled udalostí, ako by to celé malo vyzerať.

- potom sa pustil do prepisovania na počítači a sem tam vsunul do deja nejaké úvodzovky - akože rozhovor.

- na knihu to stále nestačilo, tak miestami pridal dôležité opisy veledôležitých dejov - napríklad ako na pozvanie Sam prišla do jedného veledôležitého policajného úradu, a dve a pol strany v knihe je obsadených tým, ako sa prepracovala cez vrátnika a vrátnicu, s presným popisom vrátnika a výhľadu z každého okna.

- z knihy sa človek dozvie milión vedľajších vecí, napríklad ako sa jej synovec chystá na cestu okolo sveta. a dosť.

- potom ako sa v presne nestanovenom čase jej sestra nasťahuje k nej, odbyté asi jednou stranou. nemieni bordelárke sestre robiť slúžku. a dosť. bordelárka dávno zabudne, a zrazu len zistí, že sestra došla robiť slúžku. a dosť.

- bývalý milenec, pár viet sem tam. city po dve vety v každej kapitole.

čo sa nedozvieme nikdy, sú časové úseky a vôbec akýkoľvek čas - či sa to celé deje v priebehu týždňa, či mesiacov ... čo je podozrivé, lebo sa medzitým skratkovito dozvedáme, že sa menia celé osadenstvá polície, otvárajú sa celé nové rezorty polície, a na jeden deň pricestuje do Británie dvojica agentov z FBI, podľa deja to vyzerá, že jeden deň bol nakoniec minimum tri týždne, ale nevieme.

slovami neplytvá, telegrafné písanie, dôležité veci jednou vetou, preskakuje celé dni, človek nevie, čo bolo kedy, nedôležité občas rozpisuje - to ked sa autor spamätá, že jaj, píše knihu ...

zle sa to číta, príbeh napriek tomu sľubný ... aby ho autor už nadobro zabil vrahom, ktorý sa náhodou priplietol kedysi do testovania akejsi tajuplnej psychotropnej látky kdesi kedysi vo Vietname ... samozrejme, že do USA do bažín vyšle polícia britskú patologičku, veď FBI a celá britská obdoba FBI je len pomocná sila ...

ďakujem pekne

:klobuk:

:detektiv:

dala som si menší maratón takej všehochute ... asi 13 či 15 či koľko kníh, väčšinou novší, menej známejší autori, či úplne nové mená, sem-tam niečo známejšie medzitým, ale bola to desná bieda ... polovicu som nedočítala.

keď dnes píše každý, kto si urobil kurz tvůrčího psaní, to podľa toho aj vypadá ...

nezaujímavé príbehy, pochybné policajtské indivíduá s podivnými móresmi, pod pochybným heslom "čím podivnejší, tým lepší", až tak, že knihu robí vymyslená policajtka nečitateľnou, rozvláčne úplne nepravdepodobné príbehy ... aj tie, čo som dočítala, som v momente dočítania zabudla.

nádejným sa zdala zbierka poviedok Jan Burkeovej ... kniha s 18 poviedkami. zo začiatku to vyzeralo nádejne, pomerne nová autorka, pri každej poviedke príhovor, kde nabrala inšpiráciu, prečo to napísala tak, ako napísala ... ok.
okolo piatej poviedky to začalo mierne krívať, niektoré poviedky boli asi ako škrabať sa ľavou rukou poza hlavu za pravým uchom ... dalo sa dočítať. to je asi tak všetko k jej poviedkam.

situáciu trochu zachránila malá komorná detektívka z r. 1965 Johna le Carrého ... lenže to nie je nový autor, a je to John le Carré ...

no nič. idem kutať ďalej ... chcelo by vážne niečo hodne hodne dobré ... :(

:detektiv:

všehochuť v novoobjavenej edícii detektívok pokračuje ...

niekto niekde zasa raz istou rukou siahal a vyberal ... celá hromada menej známych autorov, celá hromada nečitateľného braku, nezaujímavých príbehov, alebo naopak, celkom zaujímavých, aby sa utopili v podivných koncoch, kde autor zvyčajne nevedel, kudy kam ...

zamotalo sa tam jedno katatrofické dielko, kde špeciálne Los Angeles zasiahla špeciálna treskutá zima ako špeciálne znamenie pre podivnú sektu, pre ktorú to bol začiatok konca sveta ...

nezmysly typu: najprv obrovská poľadovica a totálne zablokovanie všetkej dopravy nespočetnými haváriami a neschopnosťou jazdiť po takomto teréne ... a počas celej knihy a katastrof kdejakého druhu  všetci hlavní hrdinovia veselo jazdia do práce a z práce a do vyrabovaných obchodov a kamkoľvek si len zmyslia, síce sem-tam s havárkami a prevrátenými autami, ale jazdia veselo ... nečitateľné.

jedna z čitateľných výnimiek je  Janet Evanovich  a jej séria so Stephanie Plum - mladá žena, ktorú existenčné problémy primäli stať sa lovkyňou zločincov, veľmi svojráznou, zo svojráznej časti mesta, so svojráznou rodinou a susedmi a hlavne nesmierne vitálnou a svojráznou babičkou - tí všetci a ešte kdekto iný jej rozpráva do života a do práce.

Evanovich napísala z tejto série už 16 príbehov, čitateľné, zábavné a neotrlé príbehy, zaujímavé postavičky a hodne humoru.  :klobuk:

:detektiv:

ďalší menší maratón všehochute ... medzi nimi krimi, ktoré som prestala čítať dvadsať strán pred koncom, s tým, že toto sa už vážne nedá ...

a teraz iná kniha, ktorá vyzerala rozhodne nádejne, dobre sa rozbehla, skvelá zápletka, dobre písaná, čitateľná, sympatický hlavný hrdina ... aby posledných 30 strán knihu nadobro zabilo, autor doviedol kataklyzmatické konce ad absurdum - pozor, ide spoiler:

okrem iných šialeností - napríklad hlavného predstaviteľa odnože katolíckej cirkvi v úlohe zlého Ramba - pustý ostrov, na ostrove hlavný hrdina, hlavná hrdinka, jej malé dieťa, a dvojica zlých: hlavný predstaviteľ odnože katolíckej cirkvi a jeho pravá ruka zlý popravca.

samozrejme hlavného a hlavnú a jej dieťa chytia, to je pre dvoch zlých hračka.

privlečú do domku bez elektriky, ju uviažu na stoličku aj s dieťaťom, jemu držia pri hlave pištoľ, kým mu obe ruky neprišpendlia na kuchynský stôl dvomi veľkými kuchynskými nožmi!

aby ich zlikvidovali nadobro, zoberú kanister benzínu / či dva / a oboch hlavných hrdinov aj dieťa poriadne polejú beznínom aj so stoličkami aj so stolom aj prišpendlenými rukami.

a teraz:

akýmsi činom sa podarí žene vykopnúť nohou, čo spôsobí, že stôl sa prevráti, hlavnému hrdinovi od toho pohybu samé vyskočia nože zo stola aj z rúk, podarí sa mu oslobodiť ženu aj s dieťaťom, vybehnúť z medzitým zapáleného domu, a pozor!  akoby mimochodom zabiť pomocníka hlavného lotra, podpáliť hlavného lotra, ktorý vzápätí vybehne horiaci z horiaceho domu a zhorí na škvarok, pričom sa benzínom poliatym hlavným hrdinom ani dieťaťu nestane takmer nič, a už vôbec ich nechytá oheň.

zrejme to všetko vysvetľuje skutočnosť, že čitateľ, ktorý prestál túto nehoráznosť, dostane naznačené, že to dieťa je zrejme klon Ježiša Krista ... prečo, z čoho, z akých buniek, zostáva v hmlách a / podľa môjho mdlého čitateľského rozumu / kdesi v strede knihy v náznaku spomenutom Turínskom plátne, o ktorom už viac nepadne ani slovo ...

teda čítala, resp. nečítala som už všeličo ... toto bol zlatý klinec ... a tak nádejne to začalo ... :doh:

John Case: Kód zrození

/ John Case je pseudonym manželov Jim Hougan a Carolyn Hougan. Case prestal písať, keď Carolyn zomrela r. 2007 /    

:klobuk:

 

okrem iných šialeností ...

 

 

teda čítala, resp. nečítala som už všeličo ... toto bol zlatý klinec ... a tak nádejne to začalo ... :doh:

 

 

tie úžasné zhody náhod, takmer zázračné :) to mi pripomenulo že asi pred 20 rokmi som čítal maďarský špionážny román, napísaný niekedy v 60tych rokoch. aj keď teda neviem či špionážny román nie je príliš silný výraz :lol: skôr propagandistický žvást.

ale bolo to na nočnej, vo velíne bola v noci nuda, tak bol každý brak dobrý. no a v tom "diele" tiež pomohli podobné zhody náhod k odhaleniu hlavného padoucha...

ale inak malo to "dielo" všetky ingrediencie správneho špionážneho románu: jednomiestnu ponorku na jadrový pohon, ktorou sa špionátor preplavil po dunaji z rakúska do maďarska, krásnu sestru oficiera slúžiaceho na maďarskej raketovej základni /len sa autor zabudol zmieniť či to boli rakety PVO, alebo nejaké iné/, ktorú špión takmer o nevinnosť pripraví, trabant uháňajúci rýchlosťou 60 km/h, no a samozrejme bdelého a ostražitého majora kontrarozviedky, ktorému už spomínané zhody okolností, a občas aj riadne idiotské chovanie špióna, pomohli vyriešiť celý prípad :thumbsup:

:detektiv:

Leif Persson

je švédsky kriminalista, spisovateľ a držiteľ celej plejády švédskych ocenení, od r. 1991 je profesorom Švédskeho Národného policajného výboru, a ako expert je často pozývaný do debát, je komentátorom krimi káuz a tv programov venovaných nevyriešeným prípadom vo Švédsku.
okrem toho ako odborník na zločin sa pustil veľmi úporne do stále nevysvetleného atentátu na švédskeho ministerského predsedu Olofa Palmeho v r. 1986, čo je starou boľačkou Švédov. napísal o prípade knihu, chystá z nej dokonca trilógiu.

tým to ale nekončí.

nie je to celkom ten typ severskej "severskej" detektívky, čo tento autor píše. prečítala som od neho tri či štyri knihy, ale polovicu som po čase odložila vlastne nedočítanú.

typické pre pána Perssona a jeho detektívky je, že motívy a prípad vraždy Olofa Palmeho namontuje do každej svojej knihy.

niektoré sa z viac než polovice odohrávajú 20, 30 rokov v minulosti, hodne prešpikované politickými podivnosťami, pletichami a teroristami v zákulisí, počnúc kurdskými prisťahovalcami a celosvetovými boľačkami, ale trochu nudne - siahodlhé popisy a konšpirácie teroristov a politikov, supertajné vidiecke stretnutia podivných ľudí s ambíciami meniť svet / pričom som si spomínala na starý dobrý seriál Profesionáli, kde prastaré politicko teroristické pletichy neprekážajú a robia príbeh príbehom, svižne a skvelo podané, aj po 40 rokoch/ ... je toho tam až toľko, že súčasný príbeh úplne zaniká.

ja vlastne mesiac po prečítaní netuším, o čom tie príbehy v skutočnosti boli a kto tam bol detektív ...
zrejme moja chyba, nebola som na tento typ príbehov nastavená, jeho príbehy prešli cezo mňa takmer bez stopy, ale Olof Palme tam bol skutočne všade.

:klobuk:

uz davno cakam /game vie/ na detektivku, pri ktorej by som si povedala..fiiijo, tak toto bolo dobre..zazit pocit ocarenia, ako ked som prvy krat precitala Vrazdu v Orient exprese, Zahadu vreštiacich hodim, Spasitela, Milenium ci 87. revir sa predstavuje..ach..hladam jak princ Popolusku a furt nic..zbadam nejaku iskricku, zablesk..a ne..ne a ne nic rozumne najst v poslednej dobe

tak som sa zacitala do knihy od Chrisa Cartera - Dvojity križ

kukla som na Martinus tam pri tejto knihe toto:

:detektiv:

uz davno cakam /game vie/ na detektivku, pri ktorej by som si povedala..fiiijo, tak toto bolo dobre..zazit pocit ocarenia, ako ked som prvy krat precitala Vrazdu v Orient exprese, Zahadu vreštiacich hodim, Spasitela, Milenium ci 87. revir sa predstavuje..ach..hladam jak princ Popolusku a furt nic..zbadam nejaku iskricku, zablesk..a ne..ne a ne nic rozumne najst v poslednej dobe

 

tak som sa zacitala do knihy od Chrisa Cartera - Dvojity križ

sme na tom úplne, ale úplne rovnako ... dobrí detektívkari a dobré detektívky zmizli ako voda v piesku :(

tak teda Chris Carter - čítali sme to s Hellé naraz, ja som si pridala aj jeho štyri ďalšie dostupné knihy.

nebudem písať, o čom sú, len tak doplním pár všeobecností k Hellé - nechcem predsa pokaziť Hellé pôžitok z budúceho čítania :)

v knihe István Ráth-Végh: Komédia knihy (kde zozbieral po európskych knižniciach obrovské množstvo zaujímavostí zo sveta písačiek kdejakého druhu) píše okrem mnohého iného o jednom autorovi z čias obrodenectva z druhej polovice predminulého storočia, keď bolo v móde meniť národné slovníky a prevzaté slová meniť na domáce a všelijako obrodzovať národné jazyky v celej Európe:

ten autor napísal romantickú drámu, a pretože bol slovníkový obrodenec telom a dušou, špikoval svoju knihu vysvetlivkami ním stvorených slov.

vyzeralo to asi tak: napísal dramatickú vetu - k tomu v ďalšom odstavci napísal traktát o tom, prečo zvolil slovo, ktoré zvolil, ako v jeho mysli vzniklo, prečo je lepšie než to pôvodné prevzaté napríklad z latinčiny - a po celej slovníkovej pasáži v nasledujúcom odstavci pokračoval v písaní drámy.

takýmto spôsobom napísal mnohostostranový romantický a desivo nudný dramatický príbeh o tom, ako to chodilo v meštianskych domácnostiach.

toto mi napadlo a toto mi chodilo po rozume počas celého čítania všetkých 5 kníh Chrisa Cartera.

všetky sú, akoby ich jedna mater mala, takmer ako cez kopirák.

aby nám bolo trochu jasnejšie, Chris Carter vyštudoval psychológiu a chovanie zločincov ... čo je rozhodne zaujímavý vedný odbor. bol členom tímu súdnej psychológie v Michigane a vypočúval a študoval kopy zločincov, vrátane zopár sériových vrahov.

zrejme mu to uškodilo. vlastne je úplne jedno, ako ho vychvaľuje pár čitateľov na Martinuse, otrlých detektívkarov neoklame :)

tým úvodom som chcela vlastne povedať, že Chris Carter nevie písať.

teda nikto mu neberie zásluhy, o svojom fachu niečo vie, ale dnes sú čitatelia a diváci krimiseriálov dostatočne informovaní, aby vedeli, ako sa berú odtlačky prstov, aby musel vysvetľovať čitateľom každý počin kriminalistov, aby v deji držal prednášky o všetkom, čo a ako ho kedysi naučili v škole - preruší dej a začne vysvetľovať ...

a okrem toho Chris Carter patrí k tým autorom, ktorí zničia ľudí do mrte.

každá jeho obeť je maximálne úplne nadobro telesne zničená, vo všetkých knihách - vo všetkých piatich všetkých 25 či koľko obetí doničených a mučených najrafinovanejšími spôsobmi, takmer na prach.
 

hlavný detektív je múdry ako rádio, samozrejme s nesmierne vysokým, nemerateľným IQ, jeho Garcia je s IQ kdesi okolo 90, s jeho infantilnými otázkami by v pohode mohol robiť dopraváka na Slovensku, nie elitného vyšetrovateľa v elitnom vyšetrovacom tíme kdesi v LA ...

autor ho musel spraviť infantilným, aby dal hlavnému geniálnemu detektívovi možnosť "vysvetľovať" ...

no nič :)

autor sa trochu vyvíjal, to je dobre. ale len trochu. piata kniha v rade bola konečne o trošičku lepšia než predchádzajúce, ale len o trošičku.
šéfka elitného vyšetrovacieho tímu neschopný imbecil, do hlasitého hovoru s vrahom na telefóne vykrikuje veci, ktoré vrah nesmie počuť, ako u debilov, na posledných piatich stranách sa zrazu hlavný detektív vychytí, dá svojich 200 bodov IQ dohromady s intuíciou, ktorú jeho šéfka prijíma len vtedy, keď jej tečie do topánok, a uk muk fuk, vyrieši prípad ...
 

dá sa čítať ... keď je človek zvedavý, kam až autorovi siaha fantázia vo vyberaných mučeniach - a tá mu siaha hodne ďaleko.

dá sa čítať, ale vonkoncom ma nezaujal osobný život nikoho, dá sa čítať s preskakovaním vysvetliviek, lebo sú nekonečne nudné ...

ale kto rád hlavne rieky krvi a cáry masa, príde si na svoje.

kto rád trochu umu, fikanosti, trochu tajomna, dobrý osobný život hrdinov, a je zvedavý, ako to autor nakoniec dorazí, zrejme s preskakovaním prečíta.

a zabudne ... :)

:klobuk:

:detektiv:

zopár príbehov kdejakej kvality preložených tromi prípadmi od Ruth Rendell ... dve klasické s jej inšpektorom Wexfordom, plus jeden príbeh o zločine - tieto svoje príbehy písala pod pseudonymom Barbara Vine.

príbeh o zločine s názvom A Dark-Adapted Eye - Oko prispôsobené tme vydaný r. 1986, r. 1994 bol z neho natočený mierne pozmenený film.

- je to retrospektíva.

retrospektívy skutočne priveľmi nemusím, a táto bola dlhá, obšírna, dôkladná a podrobná ... a čítala sa sama. preto som ju prečítala.

Oko prispôsobené tme je to preto, lebo jedna z postáv knihy po dlhých desaťročiach dokáže rozlíšiť objekty a diania v tmavej minulosti ... zvláštny príbeh snobstva, lásky, žiarlivosti a kdečoho preplietajúceho sa cez celé generácie, až bič - v tomto prípade slučka zasiahne jeden z výhonkov rodiny. počiatky príbehu siahajú do začiatku 19. storočia, väčšina podstaty medzi vojnami, cez druhú svetovú a tesne po vojne ... a rozprávačka siaha až ku koncu 20. storočia.

od začiatku vieme, kto, ani na samom konci nevieme úplne presne, prečo. tušíme, ale neviem to presne.

Ruth je skrátka dobrá a vie písať.

príbeh nevzbudzuje nejaké prihlboké city a empatie a precítenia, len príbeh jednej rodiny, kde nakoniec všetko so všetkým súvisí, každý čin predkov má svoje pôsobenie na činy a povahy potomkov, skôr psycho ako krimi.

človek si neobhryzie nechty od napätia, ale po položení čaká, kedy už zasa bude môcť čítať ... taký obyčajný príbeh celkom obyčajných takmer stredostavovských Angličanov v prvej polovici 20. storočia.

veľa postáv, zo začiatku v tom bol trochu chaos, minulosť, prítomnosť, z minulosti do ešte hlbšej minulosti, aby sa nakoniec všetko ujasnilo a uložilo na miesto ...

vlastne úplne obyčajný príbeh. z čias nedávnych, keď sa v Anglii ešte ženy vešali.

:klobuk:

:detektiv:

ten obrovský rozdiel medzi autorom a autorom je priam ukážkový pri porovnaní Chrisa Cartera ( tu a  tu ) s jeho mletým mäsom a sťahovaním z kože a drvením tiel a štvrtením a mučením obetí na dvadsaťpäť spôsobov, že by stredovekí inkvizítori mohli brať u pána autora doučovacie hodiny vo vyberaných rafinovaných spôsoboch týrania človečieho tela ...

nehovoriac o príbehoch hodne násilne natiahnutých na kopyto, aby to ako tak sedelo a zdôvodnilo cáry mäsa a sadistické vyžívanie sa v mučení ...

dobrý príbeh nemusí o krvi napísať ani slovo ... Peter Robinson je rodák z Leedsu, nar. 1950, dlhé desaťročia žije v Kanade.

píše sériu s inšpektorom Banksom, okrem toho knihy mimo série ...

príbeh Až mě uloží do země  je ďalším príbehom s retrospektívou, ktoré zvyčajne nečítam : )

nesmierne čtivá, jedna z mála kníh, ktoré som v poslednej dobe čítala pri márnom hľadaní skutočne dobrej detektívky, kniha, ktorú som čítala po dlhom čase do noci, až kým nebola dočítaná ...

nedeje sa mimoriadne napätie, šesťdesiat rokov po udalostiach už dávno vieme, ako veci skončili ... zasa ale nevieme, prečo a či sa skutočne stali tak, ako sa mali skutočne stať ... a čo sa skutočne deje dnes ...

autor vie písať. to je dôležité. čitateľná je každá jeho veta, každá je potrebná pre budovanie príbehu a vystavanie a prerozprávanie udalostí.

pripomína zlatý vek britskej detektívky starej školy ... nemusí tiecť krv a nemusí šialený vrah chodiť a trhať obete na cucky ...

celé to ide robiť oveľa decentnejšie ... a pritom sa to dobre číta a nemá človek nutkanie prelistovať celé strany, aby už to utrpenie skončilo ... utrpenie autora aj papierových obetí aj čitateľa

odporúčam. jedna z mála, ktoré za posledný rok odporúčam v tom balaste hromád nečitateľných brakov, s ktorými som sa trápila hodne dlhú dobu ... toto som už nutne potrebovala, niečo, čo sa skutočne dá čítať ... :)

:klobuk:

aleluja? nasli sme?  tak asi sa do toho dnes pustim :reading:  :vrtulka: