Detektívky

nesmierne dlho, celé roky som sa nevedela odhodlať čítať Felixa Francisa...
po nekonečných radoch dostihových detektíviek jeho otca, bývalého skvelého žokeja Dicka Francisa, ktorý zomrel ako 90 ročný už roku 2010, zobral štafetu do rúk jeho mladší syn.... nikdy som sa nezaujímala, nakoľko, a nemala som odvahu pokaziť si dojem z otca...
takže po 11 rokoch som zobrala do rúk prvú knihu Felixa, a náhodou to bolo pokračovanie rady veľmi úspešných kníh otca so Sidom Haleyom... zdalo sa mi to slabšie, než otec, ale pustila som sa do ďalších kníh, a už výhradne Felixových, a pohltili ma... dobre sa čítajú, písať vie, priam oddychové čítanie, sú menej krvavé ako otcove, zatiaľ, násilie vie zobrazovať silne, ale menej krvavo....

až teraz som sa pozrela, prečo je Felix tak čitateľný:
 

Citát

Felix Francis je mladší ze dvou synů Dicka Francise. Sedmnáct let se věnoval výuce fyziky. Od roku 1991 se stará o otcovy záležitosti.
V průběhu let Felix pomáhal otci se získáváním údajů k řadě knih, za všechny jmenujme Střepy a Rozkazem. V románu Hra s čísly využil dokonce Dick Francis Felixovy zkušenosti z profese učitele fyziky a jeho znalosti střeleckého sportu.
Významnou roli sehrál Felix při psaní knihy Mrtvý dostih. Jak sám v jednom rozhovoru řekl, s horlivostí a nadšením se spolu s otcem pustili do společného díla. Pravidelně konzultovali zápletku, charaktery osob i styl, pracovali společně i odděleně. Vydavatelé je postupně utvrdili v tom, že jako autoři by měly být uvedeni oba dva, s čímž nakonec souhlasili.

https://www.databazeknih.cz/zivotopis/felix-francis-5269

Sarah Flint  bola zanietená policajtka celé desaťročia, teraz je zanietená spisovateľka... prvá úspešná kniha z jednej série jej vyšla r. 2016.
píše jej to, píše premyslene, čerpá z praxe, nie je to žiadny Minier... v sérii DC Charlotte Stafford nazbierala na kdejakých hodnoteniach hodne veľa hviezd, aj som to očakávala, ale pozrela som až teraz... jj, nazbierala :) ...

vlastne sú tie detektívky hodne premyslené a sedela nad nimi a verím, že autorka sa im hodne venovala.
ovšem...
hlavná hrdinka je pre čosi ušmudlaná večne pokrčená ušpinená neučesaná mladá ženská, a vlastne netušíme, prečo... niekedy má pofidérne príčiny, niekedy nemá ani najmenšiu, aj tak vyzerá ako bezdomovkyňa...
samozrejme má v minulosti veľké trápenie... bez toho sa detektív nezaobíde.
autorka sa z nej snaží urobiť rázovitú zapamätateľnú postavičku, ale je len trápna, keď ju jej šéf, ktorý ju má rád a ktorý jej fandí,  pred každým okamžitým výjazdom posiela dať sa do poriadku...

pani autorka si potrpí na opisy a popisy... to je ok, sú knihy, kde sa príjemne čítajú... tu, keď na dvoch stranách popisuje novú postavu, riaditeľa kriminálky, do posledného gombíka na košeli, pritom sa ten človek objaví len raz a povie jednu krátku tirádu, je to niečo navyše, čo roztrieska príbeh

rovnako je to s neskutočne obšírnym opisom, keď sa policajti a detektívovia chystajú pre jedného z podozrivých... celý výjazd je opisovaný na siedmych stranách a tým to nekončí.... začne ďalšia kapitola a ešte stále sa na troch ďalších stranách chystá výjazd a zatknutie podozrivého... to je neskutočne... nudné a roztrieska príbeh.

opis jednej úplne vedľajšej postavy a jeho bytu a celého okolia zaberá asi päť strán / v elektronickej forme /, a takto to ide rad radom, triešti príbeh donekonečna.... ale natiahne príbehy na tristo strán.

autorku chápem, že píše ako viacmenej skutočne polície a kriminálky pracujú... policajti nie sú žiadni atómoví fyzici ani géniovia, ani to nie je CSI Miami, niekedy sú pritrúbli a pomalí a keď im príde do revíru nová postava zloducha, sú vedľa ako jedľa... samozrejme hlavná hrdinka je jediná, ktorej to skutočne myslí, a niekedy je tupá ako poleno... niekedy sú policajné akcie napriek autorkinej dlhoročnej praxi hodne podivné... ale možno to v Londýne tak chodí...

autorka myslí pri písaní, je to cítiť a vidieť, ale tie príbehy sú takmer nudné, lebo tie postavy nevedia chytiť.... chýba im príchuť skutočného života, niečo tam jednoducho chýba...

kancelária plná kolegov detektívov ja hodne čudná... aj keď je napísaná podľa skutočného života, chýba jej príchuť skutočnosti... niečo tam chýba.

chýba niečo, čosi, aby sa čitateľ stotožnil s týranými, aby sme sa dozvedeli skutočne čosi namiesto opisov kdejakých zbytočných bytov a postavičiek a kdečoho na xy stranách, nie, to sa nestane...

ale áno, je čitateľná, snaží sa a píše jej to, ... keď človek nechce čítať a nacpávať si mozog nekonečnými zbytočnosťami o oblečení a byte a tvári postavy xy, ktorá sa tam celkom určite zjaví len raz na tri vety... a tak a podobne a preskakuje, alebo číta a v momente zabudne...
vedľajších línií o iných ďalších veľkých zloduchoch je tam zbytočne nacpaných skutočne hodne... línií je na mraky, hodne roztrieskavajú príbeh...
všetko písané dobre, ale konečný výsledok je nudný a fádny...

vlastne áno, to je neúprosné resumé týchto knižiek... sú v nich dobré časti, ale výsledok je fádny.
ale nič sa nestane, keď objavím ďalší diel, zrejme si ho prečítam, keď nebude nič iné, ale nečakám po troch dieloch nič také, že to je "ono" /Hellé/, len prečítam, lebo som čitateľ a nehodila som ju do kúta... ale ono to nie je.

ok, od mnohých a mnohých čitateľov maximum hviezdičiek, ale nájdu sa aj kritici.... a vskutku neúprosnejší, než ja :)

za mňa **

kedysi, neskutočne desivo dávno, keď som sa oprela do detektíviek tak naozaj, a to bolo skutočne veľmi dávno :) vydala zelená knižnica medzi inými skvostami trojknihu od juhoafrického autora menom James McClure.
Boli to prvé knihy vôbec a prvé krimi, čo som od juhoafrických autorov čítala... a bola som vlastne decko.
zvláštne, musela som im prísť na chuť, ale pokiaľ si spomínam, čitateľné, a hodne .... vtedy vz tých časoch a v tých príbehoch zúril ešte apartheid... žili sme s ním... a v knihách sme sa dozvedeli, ako to funguje v praxi.

vekom akoby bol autorovým synom, náš rovesník, ktorý prežil zmenu režimu a pád apartheidu a dokonalý zmätok v JAR, čo to všetko prinieslo....
dôstojný nasledovník menom Deon Meyer.
rozhodne čitateľný autor, jeho príbehy sú mierne filozofujúce, mierne popisné, nápadité a realistické.

veľká väčšina sa odohráva v Kapskom Meste...
a je to hodne zaujímavé špeciálne pre mňa: málokedy sa stane, že konzultujem miesta popísané v krimi, a že ich vidím... keď bol syn pred niekoľkými rokmi v Kapskom meste, na foto a videách som cestovala s ním, hromadu vecí v knihe viem, vidím, poznám v tomto nesmierne vzdialenom svete, kde dodnes zúri politická korektnosť ešte zložitejšia než v ostatnom svete... ale miesta ako Stolová hora, Levia hlava, Waterfront, Botanická záhrada... sú pre mňa osviežením...
tie knihy sú dobré, skutočne ich čítam starostlivo, nevynechávam, juhoafrické krimi zmenili spoločenské poriadky, ale ako sme aj vedeli a tušili, v tej krajine vlastne nikto nevyhral... borí sa s predsudkami, s politickou korektnosťou a farebným rozlíšením obyvateľstva... nie sú to len Afrikánci (bieli), niekoľko veľmi rozdielnych kmeňov čiernych, ale aj "farební" ... potomkovia Indov, ázijčanov a kdekoho, kto nie je biely a nie je čierny.... a plus cudzinci...
v tomto veľmi zložitom svete vážne dobré detektívky

ok, za mňa za celú plejádu kníh od Deona Meyera ****

syn sa pustil s kamarátkou do čítania, odporúčala mu ktoréhosi Keplera, prečítali to a pýtal odo mňa niečo ďalšie...
že to prečítal, ale priveľmi dobré to nebolo, ale čítať sa dalo.

tak som mu objasnila, ( toto je pre @Hellé ) že my Keplera zo zásady nečítame, lebo píše blbosti ( ja osobne som prečítala jeden a pol knihy od nich a stačilo), a dala som mu staré dobré klasiky z mojej knižnice... :)

Len potom nebud sklamana, ak ho to nebude bavit

S kamaratkou?? si citajukokos, ta dnesna mladez

keď ono aj kultúra patrí k istej vrstve mládeže, nedá sa furt piť a sexovať, číta sa v prestávkach :)

on zrejme nie, pozná tie knihy, veď tu žil pri mojich knihách roky... a zbytok uvidíme :)
mám aj blbostí za fúrik, aj tie môžu dostať na čítanie :)

mne sa vážne páčia tie novodobé juhoafrické krimi... (autor Deon Meyer)
až tak, že to, čo nerobievam bežne pri nudných detektívkach: čítať každé slovo, tak čítam každé slovo
a vôbec neprekáža, že sú tam popisy, opisy, vysvetľovania politickej, národnostnej, etnickej, osobnej a akejkoľvek inej linky... je to jednoducho dobré.

písala som už tuším že Karin  Slaughter už nchám na pokoji... hoci jej séria je vcelku dobrá...
čítam práve doradu kdečo, za dlhý čas toto bola najväčšia kravina... :(
Karin Slaughter: Falošná svedkyňa.... na Databáze tiež nezískala priveľa pozornosti, ale to som vážne pozrela až po prewlistovaní knihy....

rozťahaná blbosť, úplne mimo, mohla z tej témy byť dobrá kniha, ale zďaleka nie je... tak na jednu * ... br.